Zlatý fond > Diela > Hra o Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Hra o Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 9 čitateľov

Na úvod

Na napísanie Hry o Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi som sa inšpiroval ľudovou rozprávkou, ktorú — pravdepodobne na Slovensku — zaznamenala v 19. storočí česká spisovateľka Božena Němcová. Zaiste, bratislavskí diváci ešte nezabudli, že Divadlo Nová scéna hru uvádzalo pod iným názvom. Riaditeľ tohto divadla pán Juraj Ďurdiak totiž vyslovil prosbu, aby sa volala Princ a Večernica — teda rovnako, ako nazvali českí filmári, scenárista Jiří Brdečka a režisér Václav Vorlíček, film, ktorý vytvorili podľa tej istej ľudovej rozprávky. Oponoval som mu, že publikum si potom môže myslieť, že moja hra je divadelnou verziou filmu, zatiaľ čo ja som napísal čosi celkom iné — on sa však svojho nápadu nevzdával: „Mohli ste si napísať, čo ste chceli, len nech sa to volá ako ten film. Ja musím naplniť nielen javisko, ale aj hľadisko — a verím, že názov Princ a Večernica mi v tom pomôže.“ Jeho spoľahnutosť na názov českého filmu bola o to väčšia, že práve on hral kedysi v tom filme princa. Vyhovel som teda jeho prosbe a nazval som svoju hru tak, ako si želal. Dnes ju však už Divadlo Nová scéna nehrá, a tak mi nič nebráni jej odlišnosť od filmu signalizovať aj odlišným názvom.

Moja Hra o Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi je rozprávka tradičná a zároveň moderná. Môj Slnečník je síce kráľ, no nelenoší na tróne, ale kraľuje na morskej pláži — má tam na starosti slnečníky. Môj kráľ Mesačník takisto nezaháľa — je to bača a kraľuje ovečkám tak ako jeho kolega mesiac hviezdičkám. Pracuje aj môj kráľ Veterník — každý deň vyvetrá svoj cirkusový šiator, aby sa v ňom dobre dýchalo artistom aj divákom. To, že ani králi nezaháľajú, nie je nič nové, no hlavne to neprotirečí môjmu básnickému krédu, že každá metafora je semiačkom rozprávky: je ním teda aj hovorová metafora „moje kráľovstvo“. Môj Slnečník to na jednom mieste hry vysvetlí takto: „Tu je moje kráľovstvo, švagor princ. Ty si nikdy nepočul obuvníka alebo krajčíra, ako hovorí o svojej dielni ,toto je moje kráľovstvo‘? Keď je dielňa jeho kráľovstvom, potom aj taký krajčír alebo obuvník je kráľom svojej dielne. A naším kráľovstvom je zas táto pláž. Síce len takým obyčajným — ale či to nie je dobre, keď aj každý obyčajný človek môže byť kráľom?“

Aby nebolo pochýb, že moji králi sú pracovití, dal som im do výbavy aj ďalšie remeslo — napísal som ich ako divadelných klaunov.

No ak uznávame, že najväčší zázrak na tomto svete je ľudský život, nebude to len práca, čo nám túto istotu potvrdí. Najkrajším ľudským citom je láska. S tým súvisí aj geometria mojej hry. Každý, kto sa na ňu pozrie čisto geometricky, sa môže presvedčiť, že dbám, aby sa v nej striedala horizontála s vertikálou. Horizontála je cesta, čiže každodenný život mojich postáv. Vertikála je rebrík, po ktorom môžu vystúpiť ich city a sny až do neba.

Bez vertikály sa, prirodzene, nezaobišiel ani Veterníkov cirkusový šiator. V Divadle Nová scéna, kde mala — v réžii Petra Oravca — táto hra premiéru 27. októbra 2012, si to vyžiadalo aj alternácie. Aby herci neriskovali pády, pri hre vo výške ich nahradili praví cirkusoví artisti. Divadelná tradícia však pozná aj iné možnosti ako naznačiť, že sa niečo odohráva vysoko nad zemou, nemusí to byť za každú cenu „vysoká akrobacia“.

V inscenácii Divadla Nová scéna som kráľovnú nechal hovoriť po česky. Bolo to zábavné ozvláštnenie, nemalo však dejotvorný význam, a tak som sa ho v definitívnej podobe hry zriekol.

Hudbu k piesňovým textom zložil v Divadle Nová scéna Ľubo Dolný, no iný muzikant v inom súbore ich môže zhudobniť znova. Niektoré ani zhudobňovať netreba — dajú sa spievať na známe melódie. Bačovská na melódiu slovenskej ľudovej piesne. Matona mia cara je talianska renesančná serenáda, ktorej autorom je Orlando di Lasso. Pieseň Som zlá sa dá spievať na melódiu árie Kráľovnej noci z Mozartovej opery Čarovná flauta. Spí už pláž zas na melódiu Gershwinovej piesne Summertime. Oj, svieť mi, svieť na melódiu ruskej piesne Gari, gari, maja zvezda. Ej, vy cesty na melódiu ruskej piesne Ech, darogi. A pieseň O modrej krvi na melódiu piesne Petra Hapku Levandulová, ktorú dobre poznáme aj vďaka speváčke Hane Hegerovej.

Ľ. F.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.