ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

PRINCOVI SA SNÍVA, ŽE JE NA CESTE

PRINC (zatiaľ čo v pozadí mizne zámok a pohybuje sa cesta, Princ kráča na mieste a spieva).

(PIESEŇ) EJ, VY CESTY

Kráčam a netuším kam. Ako nájdem svoje tri sestry? Netuším. Ako nájdem rebrík do neba? To takisto neviem. Ešte šťastie, že je dobré počasie. (Na oblohe sa objaví čierny oblak.)

MRÁKAVA (vynorí sa spoza čierneho oblaku a spieva).

(PIESEŇ) A KEĎ SA JA, MRÁKAVA

(Luskne prstami, zablysne sa.)

PRINC: Ej, a toto je zas čo? Ešte pred chvíľou bolo pekné počasie, a zrazu sa blýska.

MRÁKAVA (luskne prstami, zahrmí).

PRINC: A už aj hrmí. No prečo by nehrmelo, keď sa predtým blyslo?

MRÁKAVA (opľuje ho).

PRINC: Kto ma to opľul?

MRÁKAVA: Ja, Mrákava.

PRINC: Čarodejnica Mrákava? Tak potom je všetko v poriadku. Blyslo sa, zahrmelo, nuž teraz aj trošku prší.

MRÁKAVA: Trošku prší? Ja ti dám trošku prší! (Pľuje a spieva.)

(PIESEŇ) A KEĎ SA JA, MRÁKAVA (opakovanie)

Poriadne prší, aby si vedel. (Pľuje.) Leje. (Pľuje.) A ty poriadne zmokneš. (Pľuje.) A taký mokrý prechladneš a umrieš.

PRINC: Mýliš sa, keď si myslíš, že po daždi sa iba umiera. Dážď je aj darca života, v daždi sa aj rastie. Bez tvojho dažďa, Mrákava, by nevyrástol ani jeden kvietok. Ani ja som v ňom neprechladol a neumrel, iba som podrástol. (Postaví sa na prsty.) Mám teraz dlhšie nohy — poputujem ďalej dlhšími krokmi.

MRÁKAVA: Nebudem ti v tom prekážať. A keď sa ti ten dážď tak páči, just ťa už nebudem polievať. (Opľuje ho a zmizne za čiernym oblakom, oblak odletí a už len z diaľky počuť Mrákavin smiech.) A zase si zmokol, hahaha!

PRINC: Vraj just ťa už nebudem polievať — a vypľula celé more. A čo to vidím pri mori? Prímorskú pláž. A na pláži slnečníky. (Kráča ďalej.) Slnečník vedľa slnečníka. Slnečník. A ďalší slnečník.

PRINCOVI SA SNÍVA, ŽE PRICHÁDZA NA SLNEČNÍKOVU PLÁŽ

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ (objavuje sa spolu s plážou, plnou pestro pomaľovaných slnečníkov a práve pomaľúva ďalší).

SLNEČNÍK (objaví sa opásaný záchranným kolesom): Tu som. Volal ma niekto?

PRINC: Švagor Slnečník, to si ty? A čo robíš tu, na tejto pláži?

SLNEČNÍK: Vyberám vstupné. Dozerám na poriadok. Keď treba, zachraňujem topiacich sa. A požičiavam ľuďom slnečníky, aby nezhoreli na slnku. Veď preto som aj dostal prezývku Slnečník.

PRINC: A kde je moja najstaršia sestrička Lada?

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Tu som, braček Slavomír.

PRINC: To si ty? A čo tu robíš?

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Aj ja pracujem. Pomaľovávam slnečníky.

SLNEČNÍK: Tvoja sestra je druhý Picasso.

PRINC: Ale to potom znamená, že nie si kráľovná. A že ani tvoj manžel Slnečník nie je kráľ. Oklamal si ma, švagor Slnečník. Bol si len obyčajný plavčík a nemal si právo oženiť sa s princeznou. Sestrička Lada, napravím to a odvediem ťa nazad k rodičom.

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Nikam ma neodvádzaj, braček Slavomír. Aj keď si ma vydal iba za plavčíka, vydal si ma dobre. Som so svojím mužom šťastná a ostanem pri ňom.

SLNEČNÍK: Aj ja som s tvojou sestrou šťastný a nikam ju od seba nepustím. A keď chceš čosi vedieť, nie som klamár. Naozaj si vydal svoju sestru za kráľa.

PRINC: A kde je tvoje kráľovstvo, švagor Slnečník?

SLNEČNÍK: Tu je moje kráľovstvo, švagor princ. Ty si nikdy nepočul obuvníka alebo krajčíra, ako hovorí o svojej dielni „toto je moje kráľovstvo“? Keď je dielňa jeho kráľovstvom, potom aj taký krajčír alebo obuvník je kráľom svojej dielne. A naším kráľovstvom je zas táto pláž. Síce len takým obyčajným — ale či to nie je dobre, keď aj každý obyčajný človek môže byť kráľom?

PRINC: Aj keď popri tom pracuje?

SLNEČNÍK: Aj vtedy. Ba taký kráľ, čo aj pracuje, je užitočnejší kráľ než urodzený leňoch, čo iba sedí na tróne. Aj tvoja sestra je užitočná kráľovná — a obaja máme z tej obyčajnej práce kráľovskú radosť. Už si tomu porozumel, švagrík?

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Už si tomu porozumel, braček?

PRINC: Už som tomu porozumel, švagrík a sestrička.

VŠETCI TRAJA (spievajú).

(PIESEŇ) KAŽDÝ Z NÁS JE KRÁĽ (opakovanie)

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Choď ešte pohľadať našu prostrednú sestru a švagra Mesačníka a našu najmladšiu sestru a švagra Veterníka…

SLNEČNÍK: … a potom sa vyberieme všetci siedmi k vám domov a…

PRINC: Počkaj s tým návratom! Ja sa ešte nemôžem vrátiť domov.

SLNEČNÍK, NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Prečo by si sa nemohol?

PRINC: Lebo aj ja sa chcem oženiť s tou, ktorú som si vybral sám. Je to Večernica. A aby som sa s ňou mohol oženiť, musím najprv nájsť rebrík do neba. Neviete, kde by som ho našiel?

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Nevieme, braček Slavomír.

SLNEČNÍK: Ale čosi ti prezradíme. Každý večer, keď je naša pláž už pustá, chodia sa sem kúpať hviezdy. A my netušáme, ako sa sem vlastne dostávajú z neba. Ktovie, či sa ten nebeský rebrík neopiera o zem práve tu, na našej pláži.

NAJSTARŚIA PRINCEZNÁ: My sme ho síce ešte nikdy nevideli…

SLNEČNÍK: No ty, švagrík, máš možno lepšie oči. Staň sa aj ty dnes večer plavčíkom, pomôž nám upratať pláž a pritom si dobre všímaj večerné kúpanie hviezd. Možno uvidíš aj rebrík do neba.

PRINC (pomáha Slnečníkovi a Najstaršej princeznej upratať pláž).

PRINCOVI SA SNÍVA, ŽE SA V MORI KÚPU HVIEZDY

HVIEZDY (zrazu sa objavia na pláži, tancujú okolo upratujúceho Princa a spievajú).

(PIESEŇ) SPÍ UŽ PLÁŽ

PRINC (až teraz spozná a osloví Večernicu): Večernica! Predsa som ťa znova stretol.

VEČERNICA: Princ Slavomír! I ja som rada, že znova počujem tvoj hlas.

PRINC: A môžem ťa pobozkať?

VEČERNICA: O to sa ani nepokúšaj.

PRINC: Prečo nie? Mám prepásť chvíľu, keď ťa mám konečne zas na dosah? (Márne sa ju pokúša pobozkať.)

VEČERNICA: Namýšľaš si, že ma máš na dosah, ale v skutočnosti som ďaleko. Veď som prikutá na oblohe. A ty si na zemi.

PRINC: Prečo sa mi potom zdá, že si celkom blízko?

VEČERNICA: To sa len môj obraz zrkadlí v mori.

PRINC: A čo vy, ostatné hviezdy? Aj vy sa iba zrkadlíte v mori?

HVIEZDY: Aj my sa iba zrkadlíme v mori.

PRINC: A ako sa kúpete?

HVIEZDY: Tak sa kúpeme, že sa zrkadlíme.

PRINC: Ale to potom nie je bohvieaké kúpanie.

VEČERNICA: Nám hviezdam také stačí.

PRINC: Tak mi aspoň prezraď, Večernica, kde nájdem rebrík do neba!

VEČERNICA: Nesmiem ti to prezradiť. Ale si na dobrej ceste.

(Na oblohe sa objaví čierny oblak.)

HVIEZDY: Večernica, pozor! (Všetky zmiznú za oblakmi.)

VEČERNICA: Princ Slavomír, musím už skončiť. (Aj ona zmizne.)

MRÁKAVA (zablysne sa, zahrmí, vynorí sa spoza čierneho oblaku): Ale zato ja môžem pokračovať, princ Slavomír. Darmo si dúfal, že na tejto pláži nájdeš rebrík do neba. Na to, aby sa hviezdy mohli zrkadliť v mori, nepotrebujú rebrík, a preto si tu nijaký rebrík nenašiel. Hahaha! (Luskne prstami, zablysne sa, luskne znova, zahrmí, a zmizne za čiernym oblakom. Oblak zas odletí.)

PRINCOVI SA SNÍVA, ŽE JE ZNOVA NA CESTE

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ (vyjde spoza slnečníka):. Je mi ľúto, braček, že si na našej pláži nenašiel rebrík do neba.

SLNEČNÍK (vyjde spoza iného slnečníka): Ale aspoň chvíľu si sa so svojou Večernicou mohol porozprávať.

PRINC: Áno, a som vám obom za to vďačný. No teraz už musím vykročiť a pohľadať aj ďalšie dve sestry a ďalších dvoch švagrov. A hádam mi niektorý z nich poradí, kde nájdem rebrík do neba.

SLNEČNÍK (zamyslí sa): A vieš, že je to možné? Ja pracujem len vo dne, ale švagor Mesačník pracuje aj v noci. Vidí iné veci než ja. Možno videl už aj ten rebrík.

PRINC: Ďaleko býva?

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Na salaši kúsok odtiaľto.

SLNEČNÍK: Choď tamtým smerom a nájdeš ho. (Ukazuje za scénu.)

PRINC (znova kráča na mieste a spieva, zatiaľ čo v pozadí sa pohybuje cesta, ktorá odnáša pláž, Slnečníka aj Najstaršiu princeznú).

(PIESEŇ) EJ, VY CESTY (opakovanie)

Aj tak mám šťastie, že hviezdy mám nad sebou a zem pod sebou. Horšie by bolo, keby som mal zem nad sebou — vtedy by som už voňal fialky odspodu.

(Na oblohe sa objaví čierny oblak.)

MRÁKAVA (zablysne sa, zahrmí, objaví sa spoza oblaku a spieva).

(PIESEŇ) A KEĎ SA JA, MRÁKAVA (opakovanie)

Ty si neprechladol a nezomrel?

PRINC: Ako vidíš, Mrákava. Neprechladol som a nezomrel.

MRÁKAVA: Ako je to možné? Spustila som predsa na teba smrteľnú dávku dažďa.

PRINC: To si len ty myslíš, že bola smrteľná. Nepoviem, keby nejaká povodeň. No obyčajný jarný dáždik? Som po ňom živší než hocikedy predtým. Vďaka ti, Mrákava. Si veľmi dobrá čarodejnica.

MRÁKAVA: Ja a dobrá? Nemýľ deti! Som zlá. Aby si si to zapamätal, spustím teraz na teba poriadne krupobitie. (Luskne prstami, zablysne sa, zahrmí, Mrákava spieva a sype na Princa farebné krúpy.)

Tak čo, princ Slavomír? Ešte vždy sa ti zdám dobrá? Hahaha! (Zmizne za čiernym oblakom, oblak odletí.)

PRINC (zbiera krúpy): Zase sa Mrákava mýli. Ani krúpy ma nezabili. A sú farebné! Čo keby som ich aj ochutnal? (Ochutnáva.) Nielen farebné — sú aj sladké. Veď sú to cukríky! Nielenže mi neublížili — mám po nich ešte desať ráz viac sily. Raz-dva budem na salaši, kde býva môj druhý švagor Mesačník. (Vykročí.)

PRINCOVI SA SNÍVA, ŽE PRICHÁDZA NA MESAČNÍKOV SALAŠ

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ (objavuje sa spolu so salašom, pletie korbáčiky).

MESAČNÍK (hral na fujare, no prestal, keď začul Princa): Tu som. Volal ma niekto?

PRINC: Švagor Mesačník, to si ty? A čo robíš na tomto salaši?

MESAČNÍK: Bačujem na ňom. Pasiem ovečky. Dojím ich a z ich mlieka vyrábam ovčí syr. Na predaj. Ale keď pride niekto, kto zomiera hladom a nemá peniaze, pohostím ho bryndzovými haluškami aj zadarmo. Ešte mu aj zahrám na fujare, a potom ešte aj zaspievam.

PRINC: A kde je moja prostredná sestrička Niva?

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Tu som, braček Slavomír.

PRINC: To si ty? A ty tu čo robíš?

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Aj ja pracujem. Pletiem korbáčiky.

PRINC: Ale to potom znamená, že nie ste kráľ a kráľovná. Oklamal si ma, švagor Mesačník. Bol si len obyčajný bača a nemal si právo oženiť sa s princeznou. Sestrička Niva, napravím to a odvediem ťa nazad k rodičom.

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Nikam ma neodvádzaj, braček Slavomír! Aj keď si ma vydal za baču, vydal si ma dobre. Som s ním šťastná a ostanem pri ňom.

MESAČNÍK: Aj ja som s tvojou sestrou šťastný a nikam ju od seba nepustím. A keď chceš čosi vedieť, nie som klamár. Naozaj si vydal svoju sestru za kráľa.

PRINC: A kde je to tvoje kráľovstvo, švagor Mesačník?

MESAČNÍK (zahrá na fujare a zaspieva.)

(PIESEŇ) BAČOVSKÁ

Vari si ešte nikdy nepočul o tom, že lev je kráľ púšte? Alebo o tom, že aj včely v úli majú svoju kráľovnú? Nuž keď môžu mať kráľov a kráľovné aj zvieratá, prečo by som ja nemohol byť kráľom na salaši? Je to síce len také obyčajné kráľovstvo — ale či to nie je dobre, keď aj obyčajný človek môže byť kráľom?

PRINC: Aj keď popri tom pracuje?

MESAČNÍK: Aj vtedy. Ba kráľ, čo aj pracuje, je užitočnejší kráľ než nejaký urodzený leňoch, čo iba sedí na tróne. Aj tvoja sestra je užitočná kráľovná — hľa, ako pekne sa naučila pliesť korbáčiky! Neochutnáš niektorý z našich syrov?

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Skús tento plesňový. Práve dnes mu môj manžel vymyslel meno.

PRINC (ochutnáva syr): Kráľovská pochúťka! Ako sa bude volať? Mesačník?

MESAČNÍK: Mesačník sa volám ja. Tento syr sa volá Niva — na počesť tvojej sestry.

VŠETCI TRAJA (spievajú).

(PIESEŇ) KAŽDÝ Z NÁS JE KRÁĽ (opakovanie)

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Choď ešte pohľadať našu najmladšiu sestru a švagra Veterníka!

MESAČNÍK: A hneď potom sa vyberieme všetci siedmi k vám domov a …

PRINC: Nie, nie, hneď potom ešte nie!

MESAČNÍK, PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Prečo hneď potom ešte nie?

PRINC: Pretože aj ja sa chcem oženiť s tou, ktorú som si vybral sám. S Večernicou. Musím najprv nájsť rebrík do neba. Neviete, kde by som ho našiel?

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Nevieme, braček Slavomír.

MESAČNÍK: Ale čosi ti prezradíme. Každý večer, keď naše ovečky už spia, chodia sa sem pásť hviezdy. Ich pastier mesiačik si zatiaľ môže zdriemnuť — a ja ich pasiem namiesto neho. Veď preto som aj dostal prezývku Mesačník. Ktovie, či sa rebrík do neba nedotýka zeme práve tu, na našom salaši.

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: My sme ho síce ešte nikdy nevideli…

MESAČNÍK: No ty, švagrík, máš možno lepšie oči. Poď ty dnes večer pásť namiesto mňa, a pri tom si dobre všímaj, odkiaľ prichádzajú hviezdne ovečky. Možno uvidíš aj rebrík do neba.

PRINC (pasie, zatiaľ čo Mesačník hrá na fujare a Prostredná princezná pletie korbáčiky).

NA SALAŠ PRICHÁDZAJÚ HVIEZDY

HVIEZDY (objavujú sa, tancujú poštvornožky).

PRINC (spieva).

(PIESEŇ) BAČOVSKÁ (opakovanie)

VEČERNICA (objaví sa medzi Hviezdami): Dnes to nie je Mesačník. Ako vidím, dnes nás pasie princ Slavomír.

PRINC: Večernica! Konečne som k tebe našiel cestu. Ak mi nedovolíš, aby som ťa pobozkal, môžem sa ťa aspoň dotknúť?

VEČERNICA: Ani o to sa nepokúšaj.

PRINC: Prečo? Veď teraz ťa už mám hádam na dosah. (Márne sa jej pokúša dotknúť.)

VEČERNICA: Znova sa mýliš. Aj teraz som ďaleko a ty si cestu ku mne ešte nenašiel. Som prikutá na oblohe. A ty si stále na zemi.

PRINC: No prečo sa mi potom zdá, že si celkom blízko?

VEČERNICA: Zas ťa iba klame zrak, princ Slavomír. Každý človek, keď stojí v noci na horskom hrebeni, má pocit, že by sa mohol dotknúť hviezd.

PRINC: A nemôže sa?

VEČERNICA: Nemôže sa.

PRINC: Tak mi aspoň slovkom naznač, kde nájdem rebrík do neba!

VEČERNICA: Nesmiem ti to naznačiť ani slovkom. No si na dobrej ceste.

(Na oblohe sa objaví čierny oblak.)

HVIEZDY: Večernica, pozor! (Všetky zmiznú za oblakmi.)

VEČERNICA: Princ Slavomír, musím už skončiť. (Aj ona zmizne.)

MRÁKAVA (zablysne sa, zahrmí, objaví sa spoza čierneho oblaku): Ale zato ja môžem pokračovať, princ Slavomír. Darmo si dúfal. Na to, aby ľudia mali pocit, že sa môžu dotknúť hviezd, nie je potrebný nijaký rebrík, a preto ani na salaši si nijaký rebrík do neba nenašiel. Hahaha! (Luskne prstami, zablysne sa, luskne znova, zahrmí, a zmizne za čiernym oblakom. Oblak zas odletí.)

PRINCOVI SA SNÍVA, ŽE JE ZNOVA NA CESTE

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Je mi ľúto, braček, že si na našom salaši nenašiel rebrík do neba.

MESAČNÍK (zahrá na fujare posledný tón): Ale aspoň chvíľu si sa porozprával so svojou Večernicou.

PRINC: Obom vám za to ďakujem. No teraz už naozaj musím vykročiť a pohľadať aj tretiu sestru a tretieho švagra. Azda oni vedia, kde nájdem rebrík do neba.

MESAČNÍK (zamyslí sa): A vieš, že je to možné? Švagor Slnečník pracuje len na jednej prímorskej pláži a ja iba na jednom horskom hrebeni, ale švagor Veterník kočuje a vidí iné veci než my. On možno videl už aj ten rebrík.

PRINC: Ďaleko býva?

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Je to vetroplach. Raz býva tam, raz tam.

MESAČNÍK: Choď tamtým… alebo tamtým smerom, a nájdeš ho.

(Ukazuje za scénu oboma smermi.)

PRINC (znova kráča na mieste a spieva, zatiaľ čo v pozadí sa pohybuje cesta, ktorá odnáša salaš, Mesačníka aj Prostrednú princeznú).

(PIESEŇ) EJ, VY CESTY (opakovanie)

(Na oblohe sa objaví čierny oblak.)

MRÁKAVA (zablysne sa, zahrmí, vynorí sa spoza oblaku a spieva).

(PIESEŇ) A KEĎ SA JA, MRÁKAVA (opakovanie)

Je to možné? Spustila som na teba vražednú dávku krupobitia, a stále žiješ.

PRINC: To si len ty myslíš, Mrákava, že tvoje krúpy musia vždy vraždiť. Boli to cukríky a ďakujem ti za ne. Si veľmi dobrá čarodejnica.

MRÁKAVA: Zase mýliš deti, princ Slavomír! No len počkaj! (Blysne sa, zahrmí, spustí sa stroboskop a Mrákava spieva.)

Tak čo, princ Slavomír? Ešte vždy sa ti zdám dobrá? Hahaha! (Zmizne za čiernym oblakom, oblak odletí.)

PRINC (po skončení stroboskopovej búrky ho vidíme nehybne ležať na zemi. No zrazu vyskočí na rovné nohy). Znova sa Mrákava mýlila, keď si myslela, že ma jej metelica zabije. To nič, že šľahala. (Ochutná sneh.) Ušľahala vynikajúcu šľahačku. Po takej šľahačke som nie desať ráz… (Urobí salto.) … ale sto ráz živší. Ani som nezbadal ako — a mám za sebou ďalší kus cesty sem… (Urobí ešte jedno salto.) A ďalší kus cesty tam… (Urobí ešte jedno salto.)

PRINC PRICHÁDZA K VETERNÍKOVMU ŠIATRU

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ (objavuje sa spolu s cirkusovým šiatrom, stojí pred ním a žongluje).

VETERNÍK (stojí vedľa nej a spieva).

(PIESEŇ) CIRKUSOVÁ

(Počas piesne Veterník a Princezná občas otvoria šiator a vždy vidíme iné cirkusové číslo. Keď napokon šiator zatvoria a už ho viac neotvárajú, znamená to, že predstavenie sa skončilo.)

PRINC (tlieska): Bravo! V tom šiatri musí byť poriadny prievan. Tu niekde by sa hádam mohol prevetrávať aj môj tretí švagor Veterník.

VETERNÍK (ukláňa sa, potom sa strhne): Volal ma niekto?

PRINC: Švagor Veterník, to si ty? A prečo stojíš pre cirkusovým šiatrom?

VETERNÍK: Je to môj šiator. Som principálom tohto cirkusu, s ktorým cestujem raz sem, raz tam, a všade zabávam ľudí tými najkrajšími cirkusovými číslami. Lístky sú drahé, ale ľudia si ich kupujú. Horko-ťažko ostane pár voľných lístkov pre chudobných princov.

PRINC: A kde je moja najmladšia sestrička Vesna?

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Tu som, braček Slavomír.

PRINC: To si ty? A čo tu robíš?

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Pracujem ako žonglérka vo Veterníkovom cirkuse.

PRINC: Ale to potom znamená, že nie ste kráľ a kráľovná. Oklamal si ma, švagor Veterník. Bol si len obyčajný principál a nemal si právo oženiť sa s princeznou. Sestrička Vesna, napravím to a odvediem ťa nazad k rodičom.

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Nikam ma neodvádzaj, braček Slavomír. Aj keď si ma vydal iba za principála, som s ním šťastná a ostanem pri ňom.

VETERNÍK: Aj ja som s tvojou sestrou šťastný a nikam ju od seba nepustím. A keď chceš čosi vedieť, nie som klamár. Naozaj si vydal svoju sestru za kráľa.

PRINC: A kde je tvoje kráľovstvo, švagor Veterník?

VETERNÍK: Tu je moje kráľovstvo, švagor princ! Vari si sa neučil v škole o basni Zakliata panna vo Váhu a divný Janko? Napísal ju básnik Janko Kráľ. A keď môže byť kráľom básnik, prečo by ním nemohol byť aj cirkusový umelec? Môj šiator je palác môjho kráľovstva. Je to síce len také obyčajné kráľovstvo — ale či to nie je dobre, keď aj každý obyčajný principál môže byť kráľom?

PRINC: Aj keď popri tom pracuje?

VETERNÍK: Aj vtedy. Ba kráľ, čo aj pracuje, je užitočnejší kráľ než nejaký urodzený leňoch, čo iba sedí na tróne. Aj tvoja sestra je užitočná kráľovná — hľa, ako pekne sa naučila žonglovať!

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ (žongluje).

VETERNÍK: Nechceš sa aj ty zamestnať v našom cirkuse? Si princ — časom by si sa aj ty mohol stať principálom.

PRINC: Kráľovský nápad.

VŠETCI TRAJA (spievajú).

(PIESEŇ) KAŽDÝ Z NÁS JE KRÁĽ (opakovanie)

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Poďme všetci navštíviť našich rodičov, aby uverili…

VETERNÍK: Áno, aj my, traja králi, tvoji švagri, aj naše tri ženy, tvoje sestry, aj ty, vyberme sa všetci siedmi k vám domov a…

PRINC: Nie, nie, nie! Ja sa ešte domov nechystám.

VETERNÍK, NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Prečo sa nechystáš?

PRINC: Lebo aj ja sa chcem oženiť s tou, ktorú som si vybral sám. Je to Večernica. A aby som sa s ňou mohol oženiť, musím najprv nájsť rebrík do neba. Neviete, kde by som ho našiel?

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Nevieme, braček Slavomír.

VETERNÍK: Ale počkaj! Každý večer, keď sa skončí predstavenie a naši umelci aj diváci sa rozídu, a keď už iba tvoja sestra žongluje a ja vetrám prázdny šiator — veď preto mám prezývku Veterník — vtedy vždy vidíme, že si k nám prichádzajú zavystupovať naozajstné hviezdy, a žasneme, ako sem trafia z neba. Ktovie, či sa rebrík do neba nedotýka zeme práve v kupole nášho šiatra?

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: My sme ten rebrík síce ešte nevideli…

VETERNÍK: No ty, švagrík, máš možno lepšie oči. Pomôž nám vyvetrať šiator po predstavení, ktoré sa práve skončilo, a pri tom si dobre všímaj prichádzajúce hviezdy. Možno uvidíš aj rebrík do neba.

PRINC (pomáha Veterníkovi a Najmladšej princeznej vetrať a nosiť piliny).

CIRKUSOVÉ PREDSTAVENIE HVIEZD

VETERNÍK, NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ (znova otvoria šiator).

PRINC (pomáha im).

HVIEZDY (keď sa ozve hudba, začnú so svojím predstavením, popri artistických výkonoch nechýbajú ani rozprávkové, hviezdy si vymieňajú hlavy a spievajú).

(PIESEŇ) NA OBLOHE HVIEZDY MNOHÉ (opakovanie)

MRÁKAVA (objaví sa medzi ostatnými Hviezdami, má rovnaký kostým ako Večernica, zlatú reťaz ako šál, poletuje a spieva).

PRINC (myslí si, že je to Večernica). Tentoraz mi už neunikneš! (Keď Mrákava letí blízko pri ňom, objíme ju.) Mám ťa, Večernica.

MRÁKAVA: Som tvoja, princ Slavomír.

SPOLU (pobozkajú sa a spievajú).

(Blýska sa, hrmí, padajú krúpy, zúri metelica. Princ a Mrákava lietajú na visutej hrazde.)

PRINC: Ó, ako ťa ľúbim. V živote som nezažil nič krajšie.

MRÁKAVA: Joj! Joj! Joj! Ani ja! Hahaha!

(Princ zrazu spozná svoj omyl, odstrčí Mrákavu, blýskanie aj stroboskopová metelica razom ustanú, obaja sa zrútia z hrazdy.)

PRINC: Ale veď to nie si ty.

MRÁKAVA: Ja že nie som ja? Kto iný by som bola, keby som ja nebola ja?

PRINC: Buď si, kto chceš, ja iba vravím, že ty nie si Večernica.

MRÁKAVA: Zaujímavé. Nie som Večernica? A prečo si si teda ešte pred chvíľou myslel, že som? A prečo by som nemohla byť Večernica, keď si si to myslel?

PRINC: To si len využila, že ludská myseľ je ako zrkadlo, a preto sa každému človeku občas zdá, že je vpravo to, čo je vľavo, a že je vľavo to, čo je vpravo, Oklamala si ma, ale už ma viac neoklameš. Spoznal som ťa — ty si zlá čarodejníca Mrákava. (Prenasleduje ju.)

MRÁKAVA (uniká mu): A vari si nepodrástol v mojom daždi? Vari ti nechutili moje cukríky a moja šľahačka? Ty sám si hovoril o mne, že som dobrá.

PRINC (prenasleduje ju): Mýlil som sa.

MRÁKAVA (napodobňuje ho): Mýlil som sa! Mýlil som sa! (Uniká mu.) Hlavne si mýlil deti. Deti v hľadisku predsa potrebujú mať prehľad o tom, ktorá postava je dobrá a ktorá zlá. Však, deti? Sám teraz vidíš, aká to bola hlúposť. Hlúposť by bola, keby som bola dobrá. (Spieva.)

(PIESEŇ) SOM ZLÁ (opakovanie)

A aj to by bola hlúposť, keby som bola raz dobrá a inokedy zlá. (Spieva.)

A takisto by bola hlúposť, keby som bola aj dobrá aj zlá odrazu. (Spieva.)

Jediná rozumná vec je, že som zlá. (Spieva.)

Zlá a nijaká iná. (Spieva.)

Som zlá a iba zlá. (Spieva.)

A pretože som zlá, nielenže nikdy nenájdeš rebrík do neba a nikdy si nevezmeš za ženu Večernicu — ale ju už nikdy neuvidíš ani v mori ani na salaši. Už ju uvidíš iba ako svietiacu bodku na oblohe. Hahaha! (Objaví sa čierny oblak, Mrákava zmizne za ním a oblak aj s Mrákovou zase zmizne.)

PRINC: Švagor Veterník a sestrička Vesna! Vy ste si zo mňa vystrelili. Čo mal znamenať ten cirkus?

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Je nám to ľúto, braček.

VETERNÍK: Ale chceli sme ti len dobre. Aj keď tá, s ktorou si bol na hrazde taký šťastný, nebola tá pravá. No nebolo to azda veľké číslo?

PRINC: Čo z takého veľkého čísla, keď mi z neho ostalo len veľké sklamanie? Kam si sa podela, Večernica?

VEČERNICA (mlčí a ostáva skrytá, na oblohe sa spoza bieleho oblaku objaví iba jej ruka s lampášom).

HLAS MRÁKAVY: Hahaha!

PRINC: Prekliata Mrákava, tak ty si splnila svoju hrozbu? Hľa, z Večernice neostalo nič — iba svietiaci lampáš na oblohe. Pozrite — tam je. Práve vyšla tá hviezda, na ktorú čakáme vždy aj doma, aby sme mohli zamknúť zámockú bránu. (Kričí.) Večernica! Večernica! Večernica!

VETERNÍK: Áno, je to ona. A veru poriadne vysoko. Veď čo je môj šiator proti nebeskému šiatru?

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Darmo ju voláš, braček. Tvoja Večernica je teraz naozaj ďaleko.

PRINC: No možno ma aj na takú veľkú vzdialenosť počuje, možno mi aj z takej veľkej výšky odpovie. (Kričí.) Večernica! Večernica! Večernica!

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Aj keby si mal pravdu, braček, aj keby ťa počula a odpovedala ti…

VETERNÍK: Ty na takú veľkú vzdialenosť a z takej výšky nezačuješ jej odpoveď.

PRINC: Keď nezačujem, aspoň zazriem. Jej odpoveď je jej svetlo. (Kričí.) Večernica! Keď mi to, kde nájdem rebrík do neba, nemôžeš prezradiť…

VEČERNICA (raz zabliká).

PRINC (kričí hlasnejšie): Večernica! Keď mi to nemôžeš naznačiť ani slovkom…

VEČERNICA (viac ráz zabliká).

PRINC (kričí najhlasnejšie ako vládze): Večernica! Aspoň mi to zablikaj!

VEČERNICA (krásne zažiari).

PRINC: Zažiarila mi to.

VETERNÍK: Čo ti zažiarila?

PRINC: Zažiarila mi, kde nájdem rebrík do neba.

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: A povieš to aj nám?

PRINC: Netreba ho hľadať okolo seba — ten rebrík je v každom z nás. A kto ho nájde v sebe, ten ho potom aj uvidí.

PRINCOVI SA SNÍVA, ŽE SA PRESPIEVAL NA OBLOHU

PRINC (spieva, zatiaľ čo pozadie odnáša cirkus, Veterníka aj Najmladšiu princeznú. Vôkol Princa, nad ním aj pod ním je iba hviezdna obloha — no zároveň s melódiou sa z neba spúšťa rebrík a Princ po ňom vystupuje na nebo).

(PIESEŇ) TAKÚ STRETNEŠ V ŽIVOTE LEN RAZ (opakovanie)

(Stretnú sa na bielom oblaku.)

SPOLU: Takú stretneš len jediný raz. (Padnú si do objatia.)

PRINC: Tak predsa len som našiel ten rebrík a dostal som sa po ňom na tvoj oblak. (Zablýska sa, zahrmí, znova zaúraduje stroboskop.)

VEČERNICA: Mierni sa, lebo z toho rebríka spadneme! (Zgúľajú sa z oblaku.)

PRINC: Drž sa ma Večernica! My z neho už padáme. (Padajú. Hviezdna obloha za nimi stúpa nahor.)

VEČERNICA: To preto, lebo si ma strhol z oblohy na zem. Padám takto už druhý raz.

PRINC: No prvý raz spolu so mnou. Nepáči sa ti to?

VEČERNICA: Ba páči. Je to oveľa krajšie, keď padáme takto spolu, dvaja. (Tma.)