Zlatý fond > Diela > Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 16 čitateľov

Druhá časť

DVE FRANTIŠKÁNKY (stále sú maskované, znova, tak ako na začiatku hry, sa zakrádajú po javisku, čítajú nápisy a nakoniec si nájdu vhodný úkryt).

ROBERTA, LEA, AMNÉZIA (prichádzajú cez hľadisko a kontaktujú sa s obecenstvom).

ROBERTA. Milí diváci, v druhej časti vás vítame len my tri, pretože matka predstavená a sestra Huberta ešte stále… (Pantomimicky zahrá opitosť.) … zbožne rozjímajú v šatni… pri kávičke… ako si poradiť s františkánkami, keď konečne prídu. Hoci vy už viete, ako si s nimi poradíme. Rozhodli sme sa, že ich necháme odísť naprázdno. Nedostanú ani Amnéziu, ani milión — a basta. (Obráti sa k Sestrám.) A čo budeme robiť dovtedy?

LEA. Predveďme divákom malú ukážku kláštorného humoru!

AMNÉZIA. Ale veď to už bolo v našej prvej šou.

LEA. Opakovanie je matka vtipnosti. (Do publika.) Teraz nasleduje malá ukážka kláštorného humoru. (Vynúti si potlesk publika.) Hu! Hu!

AMNÉZIA (pomáha jej). Hu! Hu!

LEA (Amnézii). No vidíš, tešia sa na to.

AMNÉZIA (Roberte). Začni ty, Roberta!

LEA. A my s Amnéziou sa zatiaľ pôjdeme pozrieť, či tým dvom v šatni náhodou neudrela do hlavy aj čierna káva (Odchádza.)

AMNÉZIA (Roberte). Drž sa! (Aby jej dala inštruktáž, chytí sama seba okolo pliec, ale hneď sa pustí a odíde s Leou.)

ROBERTA. Nuž, dobre. (Do publika.) Poviem vám najprv tri frky. Frk, frk, frk! Ale vážne. Ktorý je taký dobrý? Určite ešte nepoznáte ten o poslednej večeri… „Mládenci,“ hovorí Ježiš učeníkom, „kto chce byť na obraze Leonarda da Vinciho, nech si sadne na tú stranu stola, na ktorej sedím ja!“ Ja viem, že to poznáte. To nebol vtip. To bol len taký vtip. Radšej si dajme niečo kúzelnícke. Pozrite, viem si odtrhnúť palec! (Odtrhne si palec.) A mám ho tuto v dlani, aha, zohnutý. (Ukáže palec.) Ale verte, či neverte, sestra Eulália, čo ma naučila toto kúzlo, ho vedela robiť dokonale. Keď ho urobila, tak si ten odtrhnutý palec hodila za hlavu a naozaj ho potom nemala. Mohli ste jej to spokojne ohmatať a prerátať prsty. Jednu ruku mala bez palca. A ani jej to nekrvácalo. Normálna svätica. Odsekla si totiž palec dávno predtým… Práve vtedy, keď sekala najväčšiu dobrotu, chachacha! Radšej vám poviem…

(15) KLÁŠTORNÝ HUMOR (HABIT HUMOR)

ROBERTA. Nie! Radšej vám predvediem niečo iné. (Predvádza rôzne tanečné kreácie so závojom. Zrazu prestane tancovať.) Ale poviem vám, že sú dni, keď mi vôbec nie je do tanca ani do smiechu. Ako napríklad minulý týdeň… Dostala som list. Prvé, čo som si všimla, že na ňom nebola spiatočná adresa, len akési číslo. Hneď som vedela, že mi to píše niekto z basy. A veru aj písal.

(15A) EŠTE RAZ KLÁŠTORNÝ HUMOR (MORE HABIT HUMOR)

(Vytiahne list a číta.) „Drahá sestra Bobina!“ (Zdvihne oči od listu.) Všetci žiaci našej kláštornej školy, ktorým ako učiteľka vštepujem zbožnosť a dobré mravy, ma oslovujú sestra Bobina. (Číta.) „Drahá sestra Bobina! Dúfam, že sa máte dobre. So mnou, odkedy som absolvoval vašu kláštornú školu, to šlo trochu z kopca. Momentálne som zašitý v base v New Jersey. Schytal som tri roky za krádež auta. Ale zas — nuda tu nie je. V cele so mnou sedí aj spolužiak Vinnie Prestapini, iste sa naňho pamätáte, nikto sa nevedel modliť tak vrúcne ako on. A na vychádzke sa stretávame aj s ďalšími šiestimi kamošmi, čo prešli vašou zbožnou výchovou. Keď nás pustia, chystáme sa s Vinniem do Európy. Je tam vraj kdesi pri Dunaji malá ale zázračná krajina, v ktorej človeka nezatvoria hneď pre každú volovinu. (Schováva list.) Aj ja som o tej zázračnej krajine uprostred Európy počula. Už neviem presne, ako sa volá, ale žiť tam je vraj väčsia výhra, než dostať sa po smrti do raja.

(15) RAJ NÁM DAJ! (ANGELINE)

ROBERTA. Nečudujem sa našim zbožným absolventom, že o tej krajine snívajú. (Spieva.)

Keď majú chlapci jedenásť, každý túži rýchlo rásť, túžia hrdinami byť, za pravdu život klásť. A veria, že vždy budú veľmi statoční – len aby už tu bol ten život skutočný. Jeden kormidlovať chce loď aj cez búrku zbesilú, druhý túži ísť so zbraňou proti násiliu. A často aj Boh sa v niektorom z tých chlapcov ozve rád. Chcú sa kňazmi stať a s pokorou pred oltárom stáť.

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA, LEA a AMNÉZIA (za scénou).

Kyrie eleison, Kyrie eleison, Kyrie eleison.

ROBERTA.

Raj nám daj, raj nám daj! A potom chlapci vyrastú z tých detských vízií, chcú kráčať k sláve, bohatstvu už bez ilúzií. Na zákon kašľú — a keď im raz klepnú po prstoch, im, každú chvíľu zašitým, už pomôže len Boh. Len Boh…

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA, LEA a AMNÉZIA (za scénou).

Kyrie eleison, Kyrie eleison, Kyrie eleison.

ROBERTA.

Len Boh, len Boh! Toľko sily máva z nich len máloktorý, žiaľ, aby ťahal zo síl posledných zo žumpy ideál. Komu sa to podarí, ten zdvihne k hviezdam tvár a prestane byť zúfalý, keď vstúpi pred oltár.

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA, LEA a AMNÉZIA (za scénou).

Kyrie eleison, Kyrie eleison, Kyrie eleison.

ROBERTA.

Raj nám daj, raj nám daj! … Daj nám raj!

(Hovorí.) Mestký hygienik, starý Prestapini, na nas zanevrel — vraj nám nemôže odpustiť, že sa jeho syn dostal do basy. Akoby za to mohla výchova, čo dostal v našej kláštornej škole. To preto nám starý Prestapini stále telefonuje, že nám príde skontrolovať mrazničku. Ten by nám dal, keby vedel, že sme v nej skrývali štyri mŕtve sestry. Našťastie sme ich už stihli pochovať.

AMNÉZIA (prichádza a nesie pred sebou veľký ker. Hovorí spoza neho). Sestra Roberta, sestra Roberta!

ROBERTA. Čo, dušička? Čo potrebuješ?

AMNÉZIA. Pomoc. Musíš mi pomôcť.

ROBERTA. Len pokoj, pokoj. Nemusím, ale môžem. A v čom?

AMNÉZIA. Františkánky. Sú tu františkánky. Sú skryté tu na javisku.

ROBERTA (vezme jej z rúk ker a položí ho na zem). Nemusíš sa ich báť. Veď vieš, čo mi povedali. Teba si môžeme nechať. Chcú iba ten milión. A zakrátko sa dozvedia, že ani ten im nedáme.

AMNÉZIA. Lenže ony to už vedia. Boli tu skryté už aj pred prestávkou a vypočuli si nás, keď sme sa tak rozhodli.

ROBERTA. Odkiaľ to vieš?

AMNÉZIA. Čupela som za kríkom a počula som, ako kdesi blízko ktosi hovorí: „Keď nám odmietnu dať milión, predsa len si vezmeme Amnéziu. Unesieme ju — a keď ju budú chcieť nazad, budú ju musieť vykúpiť tým miliónom.“

ROBERTA. Počuješ to, Vykupiteľ? Chcú nás dohnať tam, kam dohnali teba. Ale my sa nedáme. To si vypijú. Kde sú?

AMNÉZIA (bojazlivo ukazuje za javisko).

ROBERTA. A vypijú si to hneď. (Rázne odíde z javiska.)

AMNÉZIA (do publika). Vypijú si to… Len aby to neboli abstinentky.

(16) SPOMÍNANIE (RECOLLECTION)

AMNÉZIA (do publika). „Keď nám odmietnu dať milión, predsa len si vezmeme Amnéziu. Unesieme ju…“ Taký známy hlas! A nemôžem si spomenúť, komu patrí. Keď som si spomenula, že sa volám Mary Paul, prečo stále zabúdam, že som františkánka z Minnesoty? A keď mi je ten hlas známy, prečo si nemôžem spomenúť, ktorej sestre františkánke patrí? Ach, musím byť trpezlivá, pamäť sa mi prebúdza len postupne. Veď keby som si na všetko spomenula naraz… určite by som si to nezapamätala. (Za scénou sa ozve neartikulovaný krik Roberty aj nárek Františkánok.)

HUBERTA (vbieha). Neuveriteľné! Roberta knokautovala jednu františkánku pravým hákom.

LEA (vbieha tesne po Huberte). A druhú ľavým.

AMNÉZIA (vystrašená). A kde sú teraz?

ROBERTA (vracia sa a spokojne si šúcha päste). Šli niekam odpuchnúť. Teraz ich už, dúfam, prešla chuť ná únos aj na milión.

MATKA PREDSTAVENÁ (prichádza). Áno, Roberta, príučku si zaslúžili, ale musím ti povedať, že blekaut našu situáciu nerieši.

HUBERTA. Knokaut.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ani knokaut. Musím ti, povedať, Roberta, že… že takto som si rozhovor s františkánkami nepredstavovala. Čo budeme teraz robiť, Huberta? Veď náš milión vôbec nie je zachránený a v stávke je teraz aj moja funkcia. Keď sa o tom dozvie biskup, skasíruje nám milión na biskupské účely a mňa hodí cez palubu.

AMNÉZIA. Preboha, hádam len nie do mora? Matka predstavená, viete vôbec plávať?

MATKA PREDSTAVENÁ. Ja plávať viem. Ale horšie je to s našou chrámovou loďou. Tá sa potopí, pretože sa utopí v dlhoch.

LEA. Matka predstavená, mám nápad.

MATKA PREDSTAVENÁ. Aký?

LEA. Hovorí sa, že len dvom veciam na svete sa nedá vyhnúť: smrti… a daňovému priznaniu.

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo to sem pletieš? Náš kláštor je oslobodený od daňového priznania.

LEA. Takže nám ostáva len tá druhá istota — smrť. Hľadáš, matka predstavená, nejakú inštitúciu, v ktorej by sa náš milión — skôr než nám ho vezme biskup — bezpečne rozmnožil? Spomeň si, ako nás okradol dokonca aj pohrebný ústav! A práve tu vidím riešenie. Založme si svoj vlastný! Pohrebný ústav Number One. Nenechajme sa zdierať inými — zdierajme my iných!

MATKA PREDSTAVENÁ. Máme obchodovať s takou hroznou vecou ako smrť?

LEA. Matka predstavená, čo je hrozné na smrti? Veď je to najkratšia cesta k Bohu.

ROBERTA. A život je dnes oveľa hroznejší.

HUBERTA. Myslím, že nápad sestry Ley je dobrý. Len musíme vyskúšať, či to technicky zvládneme. (Prevráti spovednú búdku.) Regina, ľahni si sem!

MATKA PREDSTAVENÁ. Ja? Prečo ja?

HUBERTA. Si matka predstavená. Aj pri skúšobnej ceste na druhý svet máš prednosť.

MATKA PREDSTAVENÁ (rezignovane si ľahne do spovednej búdky ako do truhly).

SESTRY (zložia jej ruky ako mŕtvej a spievajú).

(18) POHREBNÝ ÚSTAV (WE´RE THE NUNS TO COME TO WHEN YOU GO)

HUBERTA, ROBERTA, LEA a AMNÉZIA. Requiem aeternam dona eis, Domine!

To znamená, že náš Pohrebný ústav Number One ťa vyprevadí k rajským záhradám. Ak náhodou tvoj cieľ bola cesta do pekiel, ťa vyprevadiť môžeme aj tam. Náš Pohrebný ústav Number One nehľadí na to, či si pán. Ak nie si solventný, s platením ti počkáme pár dní, za chudáka zaplatí nám Pán.

AMNÉZIA.

Raj ponúkame za stovku! Kde nájdeš lepšiu cestovku?

LEA. Ukoj svoju zvedavosť!

ROBERTA. Hybaj k nám! Hoď Bohu kosť!

MATKA PREDSTAVENÁ (posadí sa). No tak! (Znovu si ľahne.)

HUBERTA, ROBERTA, LEA a AMNÉZIA.

Sme Pohrebný ústav Number One. Hybaj k nám!

ROBERTA. Hybaj k nám!

LEA. Hybaj k nám!

HUBERTA a AMNÉZIA. Hybaj k nám!

ROBERTA.

Púť po svete je otrava – clám nikdy konca niet.

HUBERTA.

S nami je to výprava bez batožiny na druhý svet.

LEA.

U nás je komfort skutočný.

AMNÉZIA.

A každý kufor je zbytočný.

HUBERTA, ROBERTA, LEA a AMNÉZIA.

A lístok tiež je zbytočný – zbytočný je najmä spiatočný. Sme Pohrebný ústav Number One. Sme služba pre hostí, pre ich zvláštne žiadosti. Kto chce, môže cestovať aj v urne bez kostí. Ou! Sme Pohrebný ústav Number One. Nuž vravte, čo viac vyhovuje vám! Či chcete čierny dym, či poletíte s modravým? Ak je vietor, o chvíľu ste tam. Tam!… Tam!…Tam! Sme Pohrebný ústav Number One. Náš zákazník skrátka je náš pán! Ou, ou, ou! Máme obrat nemalý a sťažnosti sme nemali – ak sú, nech vybaví ich Pán! Tak šťastnú cestu! Pokoj vám! A sťažnosti nech vybaví vám Pán! Náš Pán!

ROBERTA. Matka predstavená, čo na to hovoríte?

MATKA PREDSTAVENÁ (dvíha sa). Nič. Nula bodov. Ale na jedno to bolo dobré. V pokoji som si v tej truhle popremýšľala a prišla som na to, že ak máme v budúcnosti dobre investovať peniaze, tak… (Zvoní telefón.) Preboha, hádam to už nevolá biskup?

LEA (beží k telefónu).

ROBERTA a HUBERTA (stavajú spovednú búdku do pôvodnej polohy).

LEA. Kláštor na Hore svätej Heleny… Áno, správne ste sa dovolali… Áno… Áno…. Ale to hádam nie!

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo mi povieš?

LEA. Biskup to nebol. Ale… Matka predstavená, viete, kde je sestra Júlia?

MATKA PREDSTAVENÁ. Pravdaže viem. Je v kláštornej kuchyni a vysmáža tam pre nás kurence, na ktorých si pochutíme, keď sa skončí táto šou vďaky. Ani ten chlapík, čo vymyslel Kentucky Fried Chicken, ich nevie vysmažiť lepšie než ona.

HUBERTA. A čo keby smažila kurence nielen pre nás, ale aj pre verejnosť?

MATKA PREDSTAVENÁ. Kurence si vie vysmažiť každý sám. Hlúpy nápad.

HUBERTA. Keď je hlúpy, prečo na ňom ten chlapík, čo vymyslel KFC, tak zarába?

MATKA PREDSTAVENÁ. Pretože nás predbehol. Na hlúpom nápade môže zarobiť len jeden — ten, kto ho dostane prvý.

HUBERTA. A prečo nie aj druhý? Prečo by sme aj my, keď máme sestru Júliu…

LEA. Nemáme ju. Sestra Júlia je vo väzení.

VŠETKY okrem LEY. Čože?

LEA. Zhoreli jej všetky kurence, a pretože sa bála výčitiek matky predstavenej, zo zúfalstva ukradla tri kurence na hydinárskej farme.

MATKA PREDSTAVENÁ (pozrie na Hubertu). Huberta…

HUBERTA. Na mňa sa nedívaj.

MATKA PREDSTAVENÁ. A za mizerné tri kurence ju zavreli?

LEA. Áno. A za jej prepustenie chce polícia vysokú kauciu.

AMNÉZIA. Chvalabohu, máme ten milión. Skočím tam a dohodnem…

MATKA PREDSTAVENÁ. Nebudeš tam skákať sama. Roberta a Lea, pôjdete tam s ňou!

ROBERTA. Prečo aj ja? Chcela som práve prispieť do programu malým songom.

MATKA PREDSTAVENÁ. Postaraj sa, aby bola malá tá kaucia — a potom si môžeš zaspievať aj veľký.

ROBERTA, LEA a AMNÉZIA (odídu).

MATKA PREDSTAVENÁ. Ó, Bože, nemať peniaze je hrozná vec — ale mať ich ešte hroznejšia. O chvíľu nám nezostane z milióna nič — každý sa nás usiluje oň ogabať. Keď nejdú po ňom františkánky, tak…

HUBERTA. Možno by si ho mala vybrať z banky a zveriť ho do opatery polícii.

MATKA PREDSTAVENÁ. Huberta! Aspoň ty ma nejeduj!

(19) ELVIS PRESLEY, TO BOL KRÁĽ (WHAT WOULD ELVIS DO?)

HUBERTA.

Byť biedny sťa myš — to riadny je kríž.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ešte väčší kríž — mať millión.

HUBERTA. Jedno čert a druhé diabol.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Ach, hej! Keď nemáš nič, cítiš nad hlavou bič. A keď vyhráš milión, hneď na krku máš kamión.

HUBERTA.

A nevyhneš sa závozom, či peši a či za vozom.

MATKA PREDSTAVENÁ (próza). Vari sa to mohlo stať už aj v roku šesťdesiat?

HUBERTA.

Ach, Elvis Presley! Veru on sa netrápil s tým problémom. Elvis, to bol kráľ. Aj keď málo mal, aj keď všetko bral, len blues nám stále hral. Stále rovnako len –

HUBERTA a MATKA PREDSTAVENÁ.

– šuvupa, duvupa, šuvupa, duvupa hral. Stále Elvis hral. Vždy dobre hral. Aj keď ho kváril bôľ. Keď ho kváril bôľ, aj keď na tróne bol – na tróne bol.

HUBERTA.

Vždy hral svoj rock and roll. Správnym kráľom Elvis,,,

HUBERTA a MATKA PREDSTAVENÁ.

… šuvupa, duvupa, šuvupa, duvupa bol.

HUBERTA.

Elvis Presley, to bol kráľ. Aj keď prázdne vrecko mal, aj keď trikrát terno bral, on stále rovnako nám hral. Či šťastný bol, či cítil bôľ, vždy rovnako hral rock and roll. Málo mal, či všetko bral –

HUBERTA a MATKA PREDSTAVENÁ.

Elvis Presley rovnako hral. Elvis, to bol kráľ-

HUBERTA.

On dával do hry trón.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Nadšenie aj žiaľ.

HUBERTA.

Bol trón tam, kde bol on.

HUBERTA a MATKA PREDSTAVENÁ.

Mal správny tón, len on bol kráľ. Ou,ou, ou, ou!

MATKA PREDSTAVENÁ. Si dobrá, Huberta. Naši žiaci ťa pokojne mohli obsadiť do Skazy Titaniku.

HUBERTA. A čo by som tam hrala?

MATKA PREDSTAVENÁ. Nič malé. Možno by si mohla robiť aj plávajúci ľadovec.

HUBERTA. Ty by si mohla hrať priamo Titanik. (Štuchne Matku predstavenú pod rebrá.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Au! Čo to robíš?

HUBERTA. Titanik práve narazil do ľadovca.

ROBERTA, LEA a AMNÉZIA (sa vracajú a kričia jedna cez druhú). Matka predstavená, matka predstavená, máme pre teba prekvapenie.

MATKA PREDSTAVENÁ. Znesiem čokoľvek — okrem prekvapenia. Radšej mi povedzte, ako ste pochodili.

ROBERTA. Dostali sme sestru Júliu z basy.

MATKA PREDSTAVENÁ. Polícia sa nakoniec rozhodla nepýtať kauciu?

LEA. Pýtali ju. Ale práve vtedy sa zjavil vlamač a vykradol policajný trezor. Ja a Amnézia sme mu však ešte skôr, než utiekol, jeho korisť vytrhli z rúk.

AMNÉZIA. A polícia nás za hrdinský čin odmenila — odpustila nám kauciu za sestru Júliu.

MATKA PREDSTAVENÁ. Náš milión teda neutrpel ujmu. Aspoň jedna dobrá správa.

HUBERTA. Čo to bolo za vlamača?

LEA. Zdrhol. Neidentifikovali sme ho.

ROBERTA. Aj by ste ho ťažko mohli identifikovať, keď mal takto zamaskovanú tvár. (Zakryje si tvár závojom a pózuje ako vlamač.)

AMNÉZIA. Ale aj pod maskou vyzeral presne ako Roberta.

HUBERTA. Hneď som si to myslela.

ROBERTA. Musíme to teraz poriadne osláviť.

MATKA PREDSTAVENÁ. Hádam len nechcete piť?

LEA. Nie piť, ale pieť.

(20) VIEM UŽ, KAM (YES WE CAN)

LEA.

Keď ťa tvoje cesty zavedú tam, kde vôbec nie si rád, a ty nevieš, či ísť dopredu, a či cúvať máš, a či stáť, vždy sa vtedy rozpomeň na vláčik z detských hier, ktorý blúdil, keď si sa hrával s ním, ale stále hľadal svoj smer. On zmizol pod otoman, keď sa vyhol stoličkám – no vždy mal jeho román šťastný koniec: „Viem, už kam!“

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA.

Ja viem už kam a utekám a nečakám a nefňukám. Ja nefňukám a nečakám a utekám, veď viem už kam.

LEA, ROBERTA a AMNÉZIA (začnú pri speve tancovať kankán).

Viem, kam — kam. Ja viem už, kam — kam. Ja si to pamätám. Viem kam — kam, kam — kam, kam — kam, kam — kam, kam — kam… Ja viem už, kam — kam, ja viem, že trafím tam. Veď ja si cestu domov pamätám. (Kankán.) Viem už, kam!

(20A) DOHRA: VIEM UŽ, KAM (PLAYOFF: YES WE CAN )

MATKA PREDSTAVENÁ. Vezmem to teraz radšej do rúk sama. Chcelo by to niečo alergické.

HUBERTA. Alergické?

MATKA PREDSTAVENÁ. Áno, nejaký taký alergický voz.

HUBERTA. Hádam alegorický.

MATKA PREDSTAVENÁ. Neopravuj ma stále, som na to alegorická — a radšej mi všetky pomôžte. Amnézia, privez ten voz!

AMNÉZIA (priváža zo zákulisia vozík s veľkým zabaleným predmetom).

HUBERTA. Čo to má byť?

MATKA PREDSTAVENÁ. Múdro som investovala.

HUBERTA. Len či nie do hlúposti.

MATKA PREDSTAVENÁ. Prečo by to mala byť hlúposť? (Do publika.) Milí diváci, čo je druhé pravidlo dobrého obchodníka? Druhé pravidlo hovorí: Ak chcete, aby ľudia od vás niečo kúpili, musíte mať niečo na predaj.

HUBERTA. Preskočila si prvé pravidlo.

MATKA PREDSTAVENÁ. Aha, ešte prvé. Čo hovorí prvé pravidlo dobrého obchodníka? Prvé hovorí: Ak máte niečo na predaj, nejaký hlupák to od vás určite kúpi.

HUBERTA. Teraz toho už ozaj veľa predáš.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ty si ma donútila povedať prvé pravidlo. Milí diváci, zabudnite na prvé pravidlo — ostávame pri druhom. Je jasné, že ak vám chceme niečo predať, najprv musíme mať niečo na predaj. A preto si vám teraz dovolím ukázať čerstvo upečenú — (rozbalí balík) — Pannu Máriu.

AMNÉZIA (vykríkne od nadšenia). Jéj!

LEA (zhíkne). Hí!

ROBERTA (potláča smiech). Pfffffff!

HUBERTA. Ako si prišla na taký šialený nápad?

MATKA PREDSTAVENÁ. Ja? Prišiel naň už svätý Jozef. Už on svojej snúbenici hovorieval: „Mariška moja, ty si na zjedenie.“

ROBERTA. Začul to Duch svätý — a vieme, ako sa to skončilo.

MATKA PREDSTAVENÁ. No tak, Roberta! (Divákom.) Túto našu Pannu Máriu na zjedenie, ktorú by ste najradšej zjedli už očami, som dala upiecť zo štyridsiatich — (Ukáže 4 × 10 prstov.) — slovom štyridsiatich druhov talianskych cestovín. Napríklad na vlasy sme použili špagety celozrnné, a aby mala pekný melír, tak aj špagety biele. (Ukazuje na ďalšie časti tela Panny Márie.) A na ďalšie časti jej tela tortellini… tagliatelle… makaróny… farfalle… fusilli… canneloni… semolina… rigatoni… vermicelli… raviolli… atakďalej… atakďalej… a vaječné rezance. Všetky cestoviny vyrobila firma…

ROBERTA. Nehovoriť! Najprv nám musia zaplatiť za reklamu.

MATKA PREDSTAVENÁ. Aj to je dobrý nápad.

HUBERTA. Mohla si sa s nami poradiť skôr — nemusela si za cestoviny platiť vôbec.

MATKA PREDSTAVENÁ. Náklady sa vrátia. Milí diváci, teraz si pripravte peniaze a kto prispeje do našej pokladničky, si môže z pečenej svätice odhryznúť. (Núka.) Nech sa páči! Vy nie? Ani vy? Nemáte pred divadlom večerať, plný žalúdok oslabuje pozornosť a potom nám tu chrápete. Ani vy?

ROBERTA (zmizne a vzápätí sa objavuje maskovaná ako Františkánka z Minnesoty).

HUBERTA. Veľký úspech s tým nemáš. Ale tam vzadu, v zákulisí vidím konečne kohosi, kto má žiadostivý pohľad. (Ide smerom k zákulisiu.) Vy určite…

LEA. Pozor na pečenú sväticu, matka predstavená! To je františkánka z Minnesoty. Iste je tu niekde aj tá druhá.

VŠETKY SESTRY okrem ROBERTY (pomáhajú Matke predstavenej pri úteku, mizne vozík, mizne Matka predstavená aj ostatné sestry).

ROBERTA (sama na javisku, odmaskuje sa). Ja síce nie som františkánka z Minnesoty, ale ako skúšobný poplach to malo svoj význam. A význam to malo aj preto, lebo je tu na javisku teraz čistý vzduch a môžem spustiť svoje veľké sólo.

(21) DOSTÁVAŠ, KEĎ DÁŠ (I AM HERE TO STAY)

ROBERTA.

Mňa sprevádzal chýr, že som stratený prípad. Za mnou skrútnu len v base kľúč. A potom som stretla raz sestru Rozáliu – a tá ku mne našla kľúč. Od nej viem — každý je jedinečný a každý z nás má tu svoj cieľ. Každý má nadanie, každého čaká raz odmena — len treba veriť. Presvedčila ma, že nemám pech, keď som, aká som. Že dokážem viac, než páchať hriech – keď pôjdem za hlasom. Za hlasom toho, čo dušu nám dal a vohnal krv do našich ciev a rozhojdal zvon a stvoril aj tón a uznáva zbožnosť aj spev. Vravela, že vtedy iba blúdi človek sám, keď sebavedomie mu chýba – vraj zbytočné mindráky mám. Chcelo to čas. Veď vie každý z vás, že aj spievať je práca a pot. Občas diabolský hlas v srdci ozval sa zas – ale prehlušil diabla hlas nôt. Spev — môj pevný bod. A dal mi Pánboh dožiť sa aj dní, akým páru niet, keď ako nástroj hudobný mi sval v hrdle začal znieť, keď aj v srdci ten tón rozhojdal zvon, na lásku premenil hnev, a keď za ten dar až pred Božiu tvár šiel ďakovať za mňa môj spev, spev mojich ciev. Aj v piesni platí: dostaneš, keď dáš. Tak sa dáva bozk. Hovorievame, že je to náš rásny paradox. Nuž keď môžem tu stáť a pieseň vám dať, som ako tá zem a vy dážď. Tomu vždy uverím. To nie je len rým. Už je môj paradox váš. Dostávaš, keď dáš.

(Pobozká si dlaň a fúkne bozk do publika.)

HUBERTA a LEA (sa vracajú z jednej strany).

AMNÉZIA (sa vracia z druhej strany, skrytá za krom, ktorý nesie pred sebou).

ROBERTA. Tak čo? Unikli ste františkánkam?

HUBERTA. Ony unikli nám.

LEA. Prepadli sa pod zem.

AMNÉZIA (jediná videla, že to bola Roberta). Ja viem, Roberta, že si to bola ty, ale…ale… ale tam vzadu som videla tie naozajstné. Ony sú tu zas. (Plače.) A ja som si tu medzi vami tak pekne zvykla. Nechcem sa už vrátiť do Minnesoty.

ROBERTA (vysúka si rukávy a chce odísť do zákulisia). Tak spravím s nimi poriadok ešte raz.

MATKA PREDSTAVENÁ (zastúpi jej cestu). Nie, Roberta! Tentoraz to vyriešime inak.

AMNÉZIA. Ako, matka predstavená? Chceš vari, aby som sa pobalila a…

MATKA PREDSTAVENÁ. Ako môžem chcieť, aby si sa pobalila, keď máš práve v tejto chvíli vystúpenie?

AMNÉZIA (padne pred ňou na kolená a bozkáva jej ruky). Matka predstavená, vďaka! (K divákom.) Mám práve v tejto chvíli vystúpenie… Prepáčte, že sa vám nemôžem venovať. (Odloží ker.) Ale pomôcť mi zato môžete.

(21) TO BOLA AFÉRA (WHAT A CATASTROPHE)

AMNÉZIA. Toto budeme spievať spoločne.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

ROBERTA. To je ono — a dúfam, že to boli františkánky.

VŠETKY. Ach!

ROBERTA (do publika). A čo keby ste sa pridali aj vy? Ideme na to.

SESTRY a DIVÁCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

AMNÉZIA.

Tá prvá, Angela, bola dosť štíhla, a preto ju v kláštore volali ihla. Keď zletela do misy, len sa tak mihla. Nevedel nik, že tam je. A všetci!

VŠETCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

ROBERTA.

Tá druhá, Verona, bola zas nízka, a preto sa do misy dívala zblízka. Cviker je tam spadol — kto ho späť získa? Nevedel nik, že tam je.

VŠETCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

LEA.

Tá tretia, Brigita, bola dosť stará a spláchol ju prúd vody z rezervoára. Kto sa však o také prípady stará? Nevedel nik, že tam je.

VŠETCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

HUBERTA.

Tá štvrtá, Uršuľa, smiechom sa šúľa, až dokiaľ sa nezistí, že je z nej nula. Potom sa prestane šúľať Uršuľa. Nevedel nik, že tam je. A šúľajte sa s nami!

VŠETCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

AMNÉZIA.

Tá piata, Renáta, cez dvere liezla, no šmykla sa, z dverí sa na dlažbu zviezla, ešte sa hlavou aj o kľučku tresla. Nevedel nik, že tam je.

VŠETCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

LEA.

Tá šiesta, Beáta, pridala plyn a z kotla hneď vybuchol oheň a dym.

HUBERTA.

Uhasila to však. Mala dosť slín. Nevedel nik, že tam je.

VŠETCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

LEA.

Tá siedma, posledná, Kornélia,

AMNÉZIA.

len plakala: „Bože môj, prečo i ja?

ROBERTA.

Život ma stála tá patália!“

VŠETKY ŠTYRI. Nevedel nik, že tam je.

VŠETCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní tam ostali zavreté. Nevedel nik, že tam sú.

AMNÉZIA. A ešte raz!

VŠETCI.

Ach, jaj, to bola aféra, keď sedem sestár sa zavrelo na vé cé! Sedem dní…

MATKA PREDSTAVENÁ (tlieska). Výborne, Amnézia, výborne!… A teraz sa choď pobaliť!

AMNÉZIA. Ale, matka predstavená…

LEA, HUBERTA a ROBERTA. Čože?

MATKA PREDSTAVENÁ (po dramatickej pauze). Všetko som si to premyslela a prišla som na to, že násilie plodí len násilie. Prosila som o radu aj Pána Boha a on mi pripomenul slová Biblie: „Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.“ A ešte ďalšie slová Biblie: „Ak ťa niekto uderí po pravom líci, nastav mu aj ľavé!“ A spomenula som si aj na veľkých ľudí, ktorí sa správali podľa toho. Na Leva Nikolajeviča… Chudého. Nie! Tolstého, ktorý prišiel na to, že zlo najlepšie premôžeme tak, keď mu nebudeme odporovať.

ROBERTA. Neodporovať zlu? Čo je to za hlúposť?

MATKA PREDSTAVENÁ. Nechaj ma dohovoriť, Roberta! Ešte som si uvedomila, že ak Boh radí neodporovať zlu, tobôž nesmieme odporovať dobru. Veď akéhože zla sa dopustili františkánky? Vychovali našu Amnéziu… Patrí do ich rádu… Patrili im aj tie peniaze, za ktoré si kúpila žreb… A teda im patrí aj ten milión, ktorý naň vyhrala. Vrátime im ho spolu s ňou… Františkánky sa podľa vzoru svojho zakladateľa svätého Františka z Assisi starajú o zvieratká, našich nemých bratov, a minú ten milión rozumne, na kittekat pre zatúlené mačičky a pedigreepal pre psíky a proso pre papagáje, a Amnézia bude môcť vodiť choré zvieratká k tým najlepším zverolekárom v Minnesote… Tak to chce náš Pán, ktorý riadi naše kroky po svojich nevyspytateľných cestách.

ROBERTA. Toto je diabolsky nevyspytateľná cesta.

AMNÉZIA. Ale nevyspytateľná bola aj cesta, ktorá ma priviedla k vám — a koľko radosti som vďaka nej zažila medzi vami. Podvolím sa vášmu rozhodnutiu, matka predstavená.

MATKA PREDSTAVENÁ. A odmena v nebi ťa za to neminie, drahé dieťa. Nech je pochválené meno Božie!

(23) TITANIK KEĎ NA DNO ŠIEL (No One Cared Like You)

AMNÉZIA (skloní hlavu). Nech je pochválené meno Božie!

LEA, HUBERTA a ROBERTA (sklonia hlavy, Roberta posledná). Nech je pochválené meno Božie!

AMNÉZIA.

Aj keď žiaľ z úst vyjsť nechce vám, ja v pohľadoch ho spoznávam. Ach, sestry, neľutujte ma – už s osudom som zmierená. Často príkra zdá sa nám tá cesta, čo nám určil Pán, no každý z jeho zámerov sa stretne s mojou dôverou. Mám vašu lásku v studni žíl, z nej budem čerpať príliv síl. Nechcem od vás už nič viac, len jeden skutok: nikdy smútok. Titanik keď na dno šiel, z tisíc úst tam pozdrav znel: „Buď zbohom, láska, tisíckrát! Nik na svete ťa viacej nemal rád.“ Viem, som obyčajná, viem, mňa takmer niet. A predsa Boh ma nechal sa čímsi zvláštnym chvieť. Len žiadny žiaľ. Z nás každej dal čo najvrúcnejší ideál. Buďme vrúcne ešte viac, len bežné slová hovoriac. Mám vašu lásku v studni žíl, z nej teraz čerpám príliv síl. Nechcem od vás už nič viac, len jeden skutok: nikdy smútok. Titanik keď na dno šiel, z tisíc úst tam pozdrav znel: „Buď zbohom, láska, tisíckrát! Nik nemal ma viac rád.“

VŠETKY.

Titanik keď na dno šiel, z tisíc úst tam pozdrav znel: „Buď zbohom, láska, tisíckrát! Nik na svete ťa viacej nemal rád.“

AMNÉZIA. Ani vás nik viacej nemal rád.

VŠETKY. Aj Boh nás má rád.

AMNÉZIA. Idem sa pobaliť. (Rozbehne sa do zákulisia, ale potkne sa, spadne a narazí hlavou do spovednej búdky.)

(24) REPRÍZA: SPOMÍNANIE (REPRISE: RECOLLECTION)

MATKA PREDSTAVENÁ, LEA, HUBERTA a ROBERTA (sa k nej rozbehnú).

MATKA PREDSTAVENÁ. Preboha, Amnézia!

HUBERTA. Nestalo sa ti niečo?

LEA. Neudrela si sa?

ROBERTA. Žiješ?

AMNÉZIA (vstáva a drží sa za hlavu). Nie, nič sa mi nestalo… Ale ten hlas… Ja som si pri tom páde spomenula… Áno, ten hlas!

MATKA PREDSTAVENÁ, LEA, HUBERTA a ROBERTA. Aký hlas?

AMNÉZIA. Ten hlas, čo hovoril: „Keď nám odmietnu dať milión, predsa len si vezmeme Amnéziu!“… Spomenula som si… Spoznala som ho.

HUBERTA. Čo to bol za hlas?

MATKA PREDSTAVENÁ. Spoznala si nedajbože hlas matky predstavenej z františkánskeho kláštora v Minnesote? To by som od svojej kolegyne nečakala.

AMNÉZIA. Nie, to bol iný hlas. To bol hlas, ktorý som počula v telefóne… Ale kedy? Viem isto, že som ho počula… Viac ráz… Keď volal, že… Už viem, čí to bol hlas! (Vybehne.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo jej to zas vošlo do hlavy?

HUBERTA. Spoznala akýsi hlas.

LEA. Čí hlas?

(Za scénou sa ozve hluk a krik zápasiacich osôb. Sestry pozerajú za scénu.)

ROBERTA. Hneď to uvidíme.

MATKA PREDSTAVENÁ. Len aby jej niekto neublížil!

ROBERTA. To by musela mať vašu školu. Len pokoj, matka predstavená! Má moju.

MATKA PREDSTAVENÁ (do publika). Prepáčte, milí diváci, ale naozaj teraz nevieme… (Za scénou sa stále ozýva hluk a hlasy zápasiacich osôb. Matka predstavená pozerá za scénu.) … čo je to tam za kucapacu? Alebo že by to tam naši žiaci skúšali práve náraz lode? Preboha, veď sa sem rúti ten ich…

DVE FRANTIŠKÁNKY (vyletia zo zákulisia a dopadnú na scénu uväznené v priesvitnom igelitovom ľadovci. Pri dopade im spadli aj masky).

VŠETKY. … ľadovec!

LEA a HUBERTA. Skaza Titaniku!

ROBERTA. Ja vidím len skazu dvoch darebákov, čo boli premaskovaní za františkánky.

AMNÉZIA (víťazoslávne sa vracia a šúcha si päste). A ja som ich zatkla. Máme ich.

MATKA PREDSTAVENÁ. Koho tým myslíš?

HUBERTA. Nevidíš? Ten jeden, to je predsa šofér mestského hygienika Prestapiniho.

MATKA PREDSTAVENÁ. No nie! A ten druhý, to je sám mestský hygienik Prestapini.

AMNÉZIA. Áno, on je to. Bol to jeho hlas — spomenula som si. Veď som ho veľa ráz počula v telefóne, keď som preberala jeho odkazy.

ROBERTA. Prestapini sa nám chcel takto pomstiť za to, že má syna v base.

MATKA PREDSTAVENÁ. Konečne už aj mne svitá. Nám vyčíta výchovný neúspech, hoci syna si pokazil sám. Tak to preto nás trýznil hygienickými kontrolami.

HUBERTA. Určite on nám poslal aj telegram o vyhľadávačovi talentov. Chcel odpútať našu pozornosť a uniesť Amnéziu.

MATKA PREDSTAVENÁ. Takže podľa teba, Huberta, nijaký vyhľadávač talentov v hľadisku nesedí? Ach, predsa len máme dnes smolu.

AMNÉZIA. Ale zato ja mám šťastie. Nijaké františkánky z Minnesoty ma nehľadajú — môžem ostať s vami.

LEA A čo ak sa ani dobre nepamätáš, čo si? Čo ak si vôbec nebola františkánka?

AMNÉZIA. Veru, čo ak? Naozaj, myslím, že som vôbec nebola františkánka.

VŠETKY. A čo si bola?

AMNÉZIA. Nespomínam si.

MATKA PREDSTAVENÁ. Už si zase nespomína.

ROBERTA. Podstatné je, že ju nikto nehľadá, takže nielen ona, ale aj ten milión…

VŠETKY …je náš! (Všetky spievajú reprízu Glória.)

(25) REPRÍZA: GLÓRIA (REPRISE: GLORIA)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.