Zlatý fond > Diela > Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 23 čitateľov

Prvá časť

MATKA PREDSTAVENÁ (do publika). Takže ešte raz — vitajte, priatelia. Vitajte v našom kláštore. A zároveň v divadle. Ako som už povedala, nemienime z kláštora robiť nijaké divadlo. Ale, ako ste už počuli, máme tu aj kláštornú školu a svojim žiakom divadlo hrať dovoľujeme. Práve nacvičujú Prelet nad kukučím vajcom.

HUBERTA (šeptom). Hniezdom.

MATKA PREDSTAVENÁ. A čo som povedala?

HUBERTA. Povedala si vajcom.

MATKA PREDSTAVENÁ. A kde je chyba? Kukučie vajce je v kukučom hniezde.

HUBERTA. To práve nie je vždy celkom isté.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ale zato je celkom isté, (znova do publika) že dnes majú naši žiaci voľno, a tak môžeme telocvičňu využiť aj my — na svoju dobročinnú šou. Hneď sa dozviete, prečo ju robíme. Ale ešte predtým si vypočujte našu nádhernú úvodnú pieseň. Teda vypočujte si ju hneď potom, ako ešte predtým poprosíme Pána, aby požehnal naše úsilie. Sestry, sústreďte sa! A, bratia hudobníci, aj vy!

HUDOBNÍCI (hrajú Veni creator spiritus).

(2) VENI CREATOR SPIRITUS

ROBERTA (spieva).

Veni creator spiritus.

VŠETKY (spievajú).

Mentes tuorum visita. Impere superna gratia, quae tu creasti pectora.

(3) KLÁŠTORNÝ ZMYSEL PRE HUMOR (NUNSENSE IS HABIT-FORMING)

VŠETKY (spievajú).

Myslíte, že v kláštoroch je stále iba tíš a humor odsudzuje Boh aj každá z abatíš? Hej, chceme slúžiť nebesám. Keď spustí však náš chór,

MATKA PREDSTAVENÁ.

z vás každý zistí sám, že máme zmysel pre humor.

VŠETKY.

Cieľom dnes bude presvedčiť vás, priatelia,

MATKA PREDSTAVENÁ.

že aj cirkev môže byť celkom veselá.

VŠETKY.

Aj keď nás je iba päť, pre nás niet už cesty späť, a preto cestou najkratšou poďme na tú šou!

ROBERTA (nedisciplinovane vykročí dopredu). Uhádnite, ktorá hra je o nás sestričkách? Ľahká hádanka. Tri sestry volá sa tá hra brata Čechova.

MATKA PREDSTAVENÁ (prísne). Sestra!

ROBERTA (zopne dlane, vyvráti oči zbožne k nebesám a znova sa zaradí).

MATKA PREDSTAVENÁ.

Cieľom bude presvedčiť vás, vzácne publikum,

HUBERTA.

že keď mníšky žartujú, tak

MATKA PREDSTAVENÁ.

je to unikum.

VŠETKY.

Nuž, a ktože vám zahrá teraz tento kus?

MATKA PREDSTAVENÁ.

Je to sestra Roberta, čo riadi mikrobus. Je to sestra Amnézia – vlastné meno zabudla.

VŠETKY (okrem Amnézie). Jej krucifix na hlavu spadol!

AMNÉZIA. Odvtedy som taká mdlá.

ROBERTA.

Sestra Huberta zas učí náboženstvo novicky

LEA.

a druhá matka predstavená je to prakticky.

HUBERTA.

Najmladšia je sestra Lea – orchidea nevinná.

MATKA PREDSTAVENÁ.

A ja som matka predstavená, číslo jedna — Regina.

VŠETKY.

Cieľom dnes bude presvedčiť vás, priatelia, že svätá cirkev môže byť aj celkom veselá. Bez lásky sa klesá k peklu cestou najkratšou – ale stúpa na nebesá, kto s láskou robí šou.

MATKA PREDSTAVENÁ. A ideme na to!

VŠETKY.

Na scénu, sestry, smelo! Nespadneme z nôh. Nemáme strach z prázdnoty, keď nebál sa jej Boh.

MATKA PREDSTAVENÁ, ROBERTA, HUBERTA.

Divadlo vedie k pravde

LEA, AMNÉZIA.

cestou najkratšou.

VŠETKY.

Tak s pomocou Božou na trh poďme s kožou! Daj, Bože, úspech tej našej kláštornej šou!

(Krátky blackout. Znova svetlo.)

SESTRY (sú svetlom pristihnuté, ako si navzájom gratulujú).

LEA a AMNÉZIA (splašene zmiznú).

MATKA PREDSTAVENÁ, ROBERTA a HUBERTA (ostanú na javisku).

MATKA PREDSTAVENÁ (pokročí dopredu a ďakuje publiku za potlesk). Och, vďaka! Sto ráz vďaka!

HUBERTA (zaujala miesto po pravici Matky predstavenej a takisto pokročí dopredu. Usiluje sa čosi z jej dôležitosti strhnúť aj na seba). Tisíc ráz vďaka!

MATKA PREDSTAVENÁ. A teraz sľúbená informácia o tom, prečo robíme dobročinnú šou. Súvisí to s tragickou udalosťou, čo postihla náš kláštor. Stalo sa to prednedávnom a je to ešte živé.

ROBERTA (zaujala miesto po ľavici Matky predstavenej, no tak trochu aj za jej chrbtom, hovorí do publika). Hneď uvidíte, aké je to ešte živé.

MATKA PREDSTAVENÁ. Naša kuchárka, sestra Júlia…

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA a ROBERTA. Pánboh jej odpusť! (Prežehnajú sa.)

MATKA PREDSTAVENÁ. … pripravila na večeru hubový paprikáš. Robila ho podľa vynikajúceho receptu. Sestrám, čo boli v ten večer pri stole, hubový paprikáš veľmi chutil.

HUBERTA. Niektoré si dali dva razy.

MATKA PREDSTAVENÁ. Žiaľ, zakrátko po skvelej večeri zomreli.

ROBERTA. Nezabudnite si po predstavení pýtať recept!

MATKA PREDSTAVENÁ (prísne sa obráti k Roberte). Chyba nebola v recepte. (So žiarivým úsmevom sa obráti znova k publiku.) Huby boli jedovaté. Zomreli na botanizmus.

HUBERTA. Botulizmus.

MATKA PREDSTAVENÁ (znechutený pohľad). Skrátka otrávili sa. Bola to pre náš kláštor udalosť, na ktorú len tak ľahko nezabudneme. Vojde do histórie ako…

ROBERTA. … posledná večera.

MATKA PREDSTAVENÁ (prísny pohľad).

ROBERTA (zopne dlane a vyvráti oči). Malá ukážka kláštorného humoru.

MATKA PREDSTAVENÁ. Našťastie zopár našich sestier ostalo nažive. Okrem kuchárky, ktorá z opatrnosti nejedla, čo navarila, to boli sestry, čo v ten večer držali pôst.

HUBERTA. A my tri, pretože sme si boli zahrať karty s klariskami v susednom kláštore a zmeškali sme večeru. (Matke predstavenej.) Nezdá sa ti, matka predstavená, že klarisky v ten večer švindlovali?

MATKA PREDSTAVENÁ. Aj ja som mala taký dojem.

ROBERTA (vzrušene). Keď tá ich matka predstavená vytiahla eso z rukáva, chcela som sa jej opýtať, či to videl kedy Boh…

MATKA PRE DSTAVENÁ. Pśśśt! (Prežehná sa.) Neberieme meno Božie nadarmo.

ROBERTA (zopne dlane a vyvráti oči). Ja len, že či si myslia, že je… (Ukazuje prstom nahor.) … krátkozraký.

MATKA PREDSTAVENÁ (do publika). A keď sme sa od klarisiek vratili na domácu pôdu, našli sme päťdesiatdva sestier ležať tvárou v paprikáši. Najprv sme si mysleli, že ešte jedia, no čoskoro sa ukázalo, že pravdou je pravý opak.

ROBERTA. Dojedli tie navždy.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ostávalo nám len modliť sa…

HUBERTA. … aby nás osvietil nejaký nápad, kde vziať peniaze na toľko truhiel.

MATKA PREDSTAVENÁ. A osvietil. Jednej noci som mala sen a v tom sne mi poradil svätý Tomáš Akvinský, aby sme vydali propagačné pohľadnice svojho kláštora. Uskutočnili sme Tomášov podnikateľský nápad, a mal obrovský úspech.

HUBERTA. Zarobili sme na pohľadnicach toľko, že sme mali za čo pochovať štyridsaťosem z tých päťdesiatich dvoch sestier — a matka predstavená ešte kúpila každej z nás aj mobilný telefón. (Roberte.) Ja osobne som hneď hovorila, že mobilné telefóny boli zbytočné, radšej sme mali pochovať aj tie štyri, na ktorých truhly nám už potom nezvýšilo. Lenže matka predstavená moje pripomienky prijíma jedným uchom dnu a druhým von.

MATKA PREDSTAVENÁ. Prosím?

HUBERTA. Vravím, že prijímaš moje pripomienky s otvorenými ušami.

MATKA PREDSTAVENÁ. Áno. Jedným uchom dnu a druhým von. Nevznikol predsa nijaký problém. Nové mobilné telefóny sa nekazia, a naše štyri predbežne nepochované sestry sa nekazia tiež. Dočasne sme ich umiestnili v kláštornej mrazničke.

ROBERTA. Lenže našu kuchárku, sestru Júliu…

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA a ROBERTA. Pánboh jej odpusť!

(Všetky tri sa prežehnajú.)

ROBERTA. … teraz vždy, keď ide po niečo do mrazničky, chytá zrádnik.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ale už dlho ju nebude. Práve preto, aby ju už nechytal, sme sa rozhodli usporiadať túto dobročinnú šou a za utŕžené peniaze chceme pochovať aj zvyšné štyri sestry. Dúfame, že nám odpustíte malý počet účinkujúcich.

ROBERTA. Nejsou lidi.

MATKA PREDSTAVENÁ. Nebyť jedovatých húb, by nás v šou mohlo účinkovať viac.

ROBERTA. Ale zas by na ňu nebol dôvod.

HUBERTA (bokom do publika). No keby sa neboli kupovali mobilné telefóny…

MATKA PREDSTAVENÁ (prísne). Mobilný telefón dnes uľahčuje spojenie aj medzi nebom a peklom. Je však fakt, že pochovať svoje drahé zosnulé raz musíme. A preto dnes rátajte všetci ako s pravdepodobnosťou najväčšou…

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA a ROBERTA. … že bude šou.

MATKA PREDSTAVENÁ. Medzi sestrami, čo ostali nažive, som už minulý týždeň usporiadala diškurz…

HUBERTA. Konkurz.

MATKA PREDSTAVENÁ (znechutený pohľad). Skrátka zisťovala som, aké nadanie v ktorej drieme. Nuž, a to najlepšie z konkurzu…

ROBERTA. La-la-la-la! (Ukloní sa.)

MATKA PREDSTAVENÁ (prísny pohľad).

ROBERTA (zopne dlane, vyvráti oči).

MATKA PREDSTAVENÁ. Nuž, a to najlepšie z konkurzu sa vám dnes predstaví. (Volá za scénu.) Lea! Amnézia! Poďte sem aj vy!

LEA (prichádza).

AMNÉZIA (prichádza, ale nie si je istá, či na správne miesto, uvažuje o tom, či neujsť z javiska. Zbadá však divákov a pochopí, že mierila práve sem).

MATKA PREDSTAVENÁ. Aby ste boli v obraze, kto vám vlastne tú šou dnes robí…

HUBERTA. Sme to my.

ROBERTA. To ste netušili.

MATKA PREDSTAVENÁ. … myslím, že na začiatok bude vhodná malá prednáška z histórie nášho rádu — Rádu sestričiek z Hobokenu.

SESTRY (sa rozostavia do dvoch skupín, aby diváci hneď pochopili, že do histórie vstúpili z nich zatiaľ len tri, na Leu a Amnéziu to ešte iba čaká).

MATKA PREDSTAVENÁ (číta z hrubej knihy). Náš rád založil v 17. storočí anglický biskup svätý Wilfred — pôvodne ako Rád svätého Wilfreda. Ten istý Wilfred založil aj prvý kláštor a školu, známu ako Wilfredova akadémia. Jej heslom bolo: „Neučíme dobro — vyžarujeme ho.“ O nejaký čas sa neveľká skupina sestričiek vybrala za oceán a preniesla činnosť rádu aj do Ameriky. Jeho sídlom sa napokon stal Hoboken v New Jersey. Toto sídlo sa odzrkadlilo aj v názve — práve tu sa rád premenoval na Rád sestričiek z Hobokenu. Niekoľko sestier z tohto rádu…

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA a ROBERTA (sa na pokyn Matky predstavenej uklonia).

MATKA PREDSTAVENÁ (pokračuje v čítaní). … niekoľko sestier z tohto rádu vykonalo ďalšiu zámorskú výpravu a v Afrike založili kolóniu pre malomocných. Dnes je to rád, čo združuje mníšky aj mníchov. Pokračuje vo svojom poslaní vyžarovať dobro a konať dobré skutky. K našim dobrým skutkom patrí aj to, že vedieme v Hobokene kláštornú školu — jedným z jej žiakov bol aj Dan Goggin, autor muzikálu Nunsense… (Zdvihne oči od knihy.) No pravdaže, muzikál! Načo to vlastne čítam, keď vám svoju históriu môžeme zaspievať.

(4) ODJAKŽIVA SVET SA MENÍ (A DIFFICULT TRANSITION)

MATKA PREDSTAVENÁ (kývne dirigentovi).

DIRIGENT. Päť, šesť, sedem, osem.

VŠETKY.

Ave Maria! Nech ti povie melódia, že mám účasť ako súčasť tejto šou!

MATKA PREDSTAVENÁ. Šou je šou.

VŠETKY.

Zmeny obrovské sa diali s nami – no že sme sa herečkami stali z misionárok, to bolo zmenou najväčšou.

AMNÉZIA.

Odjakživa svet sa mení.

LEA.

Každý deň je zmena scény.

ROBERTA.

O tom z výšky Boh aj mníšky

HUBERTA.

informoval depešou.

VŠETKY.

No aj medzi zmenami je taká, čo ťa omámi.

AMNÉZIA, LEA.

To, keď mníšok malý zvyšok

VŠETKY.

zostane a má hrať šou.

MATKA PREDSTAVENÁ. A teraz vám to zaspievame pekne od začiatku.

Kristus chodil po vode a my sme sadli do lode a do neznáma cesta priama bol náš bohumilý trend. To hnal nás súcit mocný tam, kde žijú malomocní – v mene Panny šli sme rany liečiť na ten čierny kontingent.

ROBERTA, HUBERTA, LEA, AMNÉZIA. Nie! Nie! Nie! Nie!

ROBERTA. Kontinent!

MATKA PREDSTAVENÁ. Veď a čo vravím?

VŠETKY.

Postavili sme tam dom, lepru chceli liečiť v ňom. Čo vytieklo tu nášho potu, nik už nezistí. Od dojatia sme plakali a s láskou čakali tú prácu značnú, keď k nám začnú chodiť „nečistí“.

MATKA PREDSTAVENÁ. A naozaj sa začali hrnúť zo všetkých strán.

ROBERTA.

Ako povodeň hneď v prvý deň sa valil domorodý ľud.

AMNÉZIA, LEA.

A prečo Hotentoti brali vaše ploty ako prúd?

HUBERTA.

Nuž bola jedna vôľa spoločná tým všetkým osobám –

ROBERTA.

len zjaviť sa a spraviť koniec našim skromným zásobám.

AMNÉZIA, LEA.

Čosi strašné!

VŠETKY.

A pchali takmer všetci nos do našich vecí, okrem tých, čo pre zmenu si naše veci pchali do nosov. Pán Boh však s každým má svoj cieľ, on to tak asi chcel, preto neobťažovali sme ho žiadnou ponosou.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Aj tak je však blaživé, že ostali sme nažive, veď mohol sa tam vyskytnúť aj dáky ľudožrút! Je to pekná otrava, keď z kuchára je potrava, ale našťastie z tých domorodcov nik na nás nedostal chuť.

AMNÉZIA, LEA. Bŕŕŕ!

MATKA PREDSTAVENÁ. Ale to ešte nie je všetko.

HUBERTA.

Vtom sa tam premilí protestanti zjavili,

VŠETKY.

svoju konkurenčnú stanicu tam vybudovali.

MATKA PREDSTAVENÁ.

No len čo stúpať na kolík chce protestantská zástava, sa vzchopí katolík a svoj zápas nevzdáva.

HUBERTA.

My dali sme si beh, no aj v ňom sme mali pech – čaká v behu neúspech pretekárov v sutanách.

ROBERTA.

Protestanti v trenírkach — tí rozvírili prach!

VŠETKY.

My sme spadli do blata – súťaž bola prehratá.

MATKA PREDSTAVENÁ. Bol to

VŠETKY.krach.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Riekli sme si: „To je kar. Nuž baľme svojich slivák pár a radšej poďme tíško, potme, na spiatočný vlak!“

ROBERTA.

Ani slivák nebolo. a tak len tak naholo sme na spiatočný prípoj nočný šli aj bez slivák…

MATKA PREDSTAVENÁ, ROBERTA, HUBERTA.

Po ranách, čo nás sklátili, domov sme sa vrátili spamätať sa z katastrof a zhúb.

AMNÉZIA, LEA.

Tu riekol Pán Boh náš: „Už daj pokoj, Satanáš!“

MATKA PREDSTAVENÁ. Dal.

VŠETKY.

Do tej chvíle až, kým nevrel paprikáš z tých húb. Mon Dieu!

VŠETKY.

Ave Maria! Nech ti povie melódia,

MATKA PREDSTAVENÁ.

že mám

ROBERTA, HUBERTA, LEA.

účasť

AMNÉZIA.

ako

MATKA PREDSTAVENÁ.

súčasť

VŠETKY.

tejto spásonosnej šou. Svet sa odjakživa mení. Každý deň je zmena scény. A kde je tieseň, tam je pieseň radou najlepšou. Komu sa to nepáči, nech láskavo nám prepáči, že keď sme bez grošov, dnes letieť k nebesám na krídlach tátošov umožní nám táto šou. Amen.

(Krátky blackout. Znova svetlo. V strede scény Matka predstavená, Huberta a Roberta. Ostatným Sestrám zazrieme ešte päty.)

ROBERTA (odbehne, vráti sa a tlačí pred sebou Amnéziu). No tak! Smelo vpred!

AMNÉZIA (nechce ísť dopredu, usiluje sa dostať k Matke predstavenej a Huberte).

HUBERTA (všimne si zápas Roberty s Amnéziou). Sestra Amnézia! Kamže, kam?

AMNÉZIA. Za vami! (Postaví sa vedľa nich.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Ale ty máš predsa teraz robiť kvíz.

AMNÉZIA. Och, celkom som na to zabudla.

ROBERTA. No vidíš! (Víťazoslávne ju dotlačí dopredu a Amnézia sa tentoraz už nebráni.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Škoda, že tejto našej sestre vynecháva pamäť. Bodaj by dal Pán, aby jej začala fungovať.

ROBERTA. Bojím sa, že potom prestane byť našou sestrou.

MATKA PREDSTAVENÁ. Prečo?

ROBERTA. Zrazu si spomenie, že je salezián alebo františkán.

MATKA PREDSTAVENÁ (prísny pohľad).

ROBERTA (zopne dlane, vyvráti oči a odíde).

AMNÉZIA (stojí pri pultíku s lístočkami).

MATKA PREDSTAVENÁ. Sestra Amnézia! Tak začni! (Odíde.)

HUBERTA. Ak nezačneš, škoda bolo učiť sa. (Odíde.)

AMNÉZIA. Učiť sa, učiť sa, učiť sa… (Chytí sa za ústa. Potom si zrazu spomenie a spustí.) Nie! Už viem. (Do publika.) Seďte spôsobne! Vystrite sa! Pozerajte sa na mňa! Dávajte pozor! Koľko je hodín? No? Neviete? Ja viem. Hodín je dvanásť. Viem to, lebo som si všimla, že na fasáde kláštora sú hodiny s dvanástimi apoštolmi. Apoštoli sedia okolo ciferníka ako okolo stola — asi čakajú na večeru. A keď je veľká ručička na Jánovi a malá na Petrovi, vtedy vždy viem, že je čas kľaknúť si a čo? (Pauza.) Je čas kľaknúť si — ale prečo kľaknúť si, čo som urobila? (Pauza.) Jaj, kľaknúť si a modliť sa. (Pauza.) A teraz je zase čas, keď mám robiť kvíz. (Berie do rúk kartičky.) Tu sú otázky, na ktoré sa vám podarí nájsť odpoveď, ak ste dávali dobrý pozor pri poslednej piesni. Sestra Dioptria! Nemohlo by byť všade svetlo? (Svetlo v sále.) Ďakujem. Tak. A teraz — kto bude vedieť správnu odpoveď, nech zdvihne ruku! Ste pripravení? (Chvíľku čaká. Keď nikto neodpovedá, zopakuje otázku.) Pýtala som sa, či ste pripravení? (Publikum odpovedá.) Ďakujem. Prvá otázka. Založiť kolóniu pre malomocných šli naše sestry na aký kontingent? (Pozrie sa ešte raz do lístočka.) Na aký kontinent? No? Či sa vyznáte vo farbách?

(Diváci kričia odpoveď.)

(5) KVÍZOVÉ FANFÁRY (QUIZ FANFARE)

(Fanfáry sa ozvú vždy, keď sa ozve z publika správna opoveď.)

AMNÉZIA. Správne. Čierny. Ale nikto nezdvihol ruku. Je mi ľúto. Odpoveď neplatí. Dostanete ešte jednu šancu. O tom čiernom kontinente sa hovorí, že je, čo sa farby týka, aký? Ale hláste sa teraz! Tam je zdvihnutá ruka. No? Aký? (Niekto z divákov odpovie správne, že čierny.)

(5A) KVÍZOVÉ FANFÁRY (QUIZ FANFARE)

AMNÉZIA (jasá). Výborne. Však ste to vedeli len preto, že som vám to vyzradila? (Divák zrejme prisvedčí.)

(5B) KVÍZOVÉ FANFÁRY (QUIZ FANFARE)

AMNÉZIA (jasá). Výborne. Dostanete cenu. (Zostúpi do hľadiska.) Motoristická karta svätého Krištofa. Je na nej napísané: „Som katolík. V prípade nehody zavolajte kňaza.“ Dúfam, že sa vám zíde. Pardón. Mám povedať, že nedúfam, že sa vám zíde. Alebo dúfam, že sa vám nezíde. (Pýta sa diváka.) Ste katolík? (Keď sa ozve kladná odpoveď, nadviaže na ňu.) Áno? To je výborné. Nebudete musieť na karte nič prepisovať. (V prípade, že divák uvedie iné náboženstvo, nadviaže inak.) Tak si to na karte prepíšte. Ani neviem, prečo sa to volá karta svätého Krištofa. Je možné, že svätý Krištof mal autonehodu. Kartičiek máme fúru. Túto ste vyhrali, a tie ostatné predávame. Matka predstavená ich sama tlačí po nociach. (Amnézia sa vráti na scénu.) No, a čo teraz? Aha. Druhá otázka. Tá bude ťažšia. (Číta z kartičky.) Preteky v behu vyhrali protestanti. Bežalo sa im ľahšie, pretože bežali v čom? Kto sa hlási? Prosím. (Amnézia prípadne vyvoláva aj viac ráz, kým niektorý divák nepovie, že protestanti bežali v trenírkach.)

(5C) KVÍZOVÉ FANFÁRY (QUIZ FANFARE)

AMNÉZIA. Správne. (Zdesene sa zamyslí.) Ale čo sú to trenírky? Nemohli by ste mi to prezradiť?

(5D) KVÍZOVÉ FANFÁRY (QUIZ FANFARE)

AMNÉZIA (preľakne sa fanfár). Ale nie teraz, niekedy inokedy. Teraz dostanete cenu. (Znova zostupuje do sály a dáva divákovi cenu.) To je obrázok svätého Františka z Assisi. Spomínate si, kto to bol? No predsa František z Assisi… Asi si… Asi si spomínate. Už svätý František veľmi rád používal mobilný telefón. Je dnes medzi nami nejaký katolík, čo rád používa mobilný telefón? No! Hláste sa!

(Nejaký divák sa hlási.)

(5E) KVÍZOVÉ FANFÁRY (QUIZ FANFARE)

AMNÉZIA. Výborne. Aj vy dostanete cenu. Za to, že ste vedeli, že ste katolík. Vyhrali ste obrázok Panny Márie. (Dáva divákovi obrázok.) A teraz posledná otázka. Pozor! Sestra Huberta si myslí, že matka predstavená mala dať radšej pochovať aj zvyšné štyri sestry a bola hlúposť, keď namiesto truhiel kúpila čo? (Ukazuje divákom mobilný telefón.)

MATKA PREDSTAVENÁ (vbieha a vyháňa Amnéziu z javiska). Stačilo.

(6) BENEDICITE

MATKA PREDSTAVENÁ. Kvíz prebehol bezchybne, ale nemôžeme tu zas až do konca našej šou strácať čas pri kvíze. Nežijeme už v časoch inkvizície. Teraz sa vám predstaví sestra Mária Lea s piesňou Ráno v kláštore. Sestra Mária Lea! (Odíde.)

LEA (prichádza v nočnej košeli, sadá si na okraj postele a spieva). Tak smutne vždy svitá. Svitanie čudná vrava víta:

HUBERTA.

Benedicite…

LEA.

… dominus! Keď z postele vyskočím, celá sa zatočím, závrat ma chytá. A hneď sa začne tá panika. Škapuliar! A tunika! A z hlavy zatiaľ sen mi uniká. Pán však chce počuť áno. Vítame spevom nový deň Pánov. Zas odišla tma a znovu má moc nádherné ráno. Voda zmyje starosti a v hlave hneď sa rozhostí zas tisíc nových zbožných radostí. (Prezúva si baletné topánky a tancuje na špičkách.) A potom sa v modlitbách roztancujú po chodbách moje nohy rovno k nebesám. Kto dušu chce mať v pohodlí, nech sa tiež raz pomodlí na špičkách — tak bližší nám je Pán!

(6A) BENEDICITE PLAYOFF

LEA (odíde a hneď sa vráti, ďakuje za potlesk).

HUBERTA (prichádza a prináša jej topánky). Sestra Lea! Bolo to čosi úžasné! Škoda, že neviem tancovať tak ako ty.

LEA (prezúva sa, sediac na posteli). Mohlo to byť aj lepšie, keby mi matka predstavená dovolila krátku baletnú sukničku.

HUBERTA. Matka predstavená uznáva len tradičný mníšsky šat — zvykaj si na to.

LEA. Budem si musieť. (Napodobňuje hlas Matky predstavenej.) „Boh nenaučil všetkých ľudí obliekať sa rovnako.“

HUBERTA (napodobňuje hlas Matky predstavenej). „Túto výsadu dal iba nám mníškam.“ (Svojím hlasom.) Na tom nezmeníš nič.

LEA. Viem. Ale keď som vstupovala do kláštora, dúfala som, že aj tu svoj život zasvätím tancu. Bez krátkej sukničky však budem posledná, komu sa podarí stať sa v kláštore primabalerínou.

(7) PRVÍ BUDÚ Z POSLEDNÝCH (THE BIGGEST AIN´T THE BEST)

HUBERTA. Sestra Lea! A čo hovorí Biblia? Poslední budú prví. Nezabúdaj na pokoru! (Ide dopredu a spieva do publika.)

Ak pokorná si, nemaj strach! – vždy vravím novickám. Boh o tvojich zásluhách zistí si vždy všetko sám.

LEA (ostáva sedieť na posteli).

On zistí — všetci hovoria. No čo ak nezistí? Vraj záslužná je pokora. Čo ak sa vypomstí?

HUBERTA. Sestra Lea! Zbožné poslanie sa ešte nikomu nevypomstilo. (Do publika.) Ospravedlníte ma na chvíľku? (Ide si sadnúť vedľa Ley na posteľ.) Skôr než to s tebou zájde priďaleko, vypočuj si ma! Od detstva bolo mojím snom vstúpiť do kláštora a vypracovať sa tam na abatišu. Ale práve v kláštore som sa naučila, že nejde o postavenie medzi ľuďmi, ale o to, ako sa človek sám priblíži k dokonalosti. Tak to na zemi chodí — kto sa povyšuje, býva ponížený a naopak. (Spieva.)

HUBERTA.

Matka povie ti to tiež – to nie je útecha! – že keď na Pána sa spoľahneš, ťa v úzkych nenechá.

LEA.

Viem, že pokora už dala mnohým dušiam mier – prečo však aj vzdala toľko sľubných kariér?

HUBERTA.

Ty predsa vieš, čo píše Kniha kníh. Kristus má rád maličkých. Z prvých budú poslední a prví budú z posledných. Nuž poradiť si daj! Uver nebesám! A nehľadaj ten reflektor, čo nájde si ťa sám!

LEA (ktorú práve našiel reflektor). Už si ma tuším našiel.

HUBERTA.

Ty poznáš sestru Etel – všade prvá chcela byť.

LEA.

Jej hrudník ju však vedel o prsia poraziť.

HUBERTA.

Raz chcela prvá pobozkať prsteň preláta. Prsia ju však predbehli – a stiahli do blata. (Spadne z postele.) A tak

SPOLU.

sa človek bez rečí zas a znova presvedčí… (Lea pomáha Huberte nazad na posteľ.) … že nemusia byť najlepší, tí, čo sú práve najväčší.

HUBERTA.

Veď keby podľa veľkosti sa brala kapela, by klarinet hral z milosti a trúba velela. (Obe sa postavia, idú dopredu, spievajú do publika.)

SPOLU.

Hej, má pravdu Kniha kníh. Kristus má rád maličkých. Preto z prvých budú poslední, prví z posledných.

HUBERTA.

Nuž poradiť si daj!

LEA.

Verím nebesám. (Prežehná sa a kľakne si.)

HUBERTA.

Nehľadaj ten reflektor, čo

SPOLU.

si ma krásne nájde,

HUBERTA.

či je leto,

LEA.

či je zima,

SPOLU.

vždy a všade aj sám!

MATKA PREDSTAVENÁ (vchádza a tlieska). To sa podarilo! To bola paráda!

(8) ROBERTINO PREKVAPENIE (ROBERTA ANNE´S SURPRISE)

SESTRA LEA a SESTRA HUBERTA (sa ledva stihnú poďakovať Matke predstavenej za kompliment).

ROBERTA (vrúti sa scénu, na hlave má ovocný klobúk).Veľká sestra! Zbytočná bola vaša lobotómia! Aj keď ste mi vyoperovali mozog — narástol mi druhý.

SESTRY HUBERTA a LEA (majú dojem, že nebude nasledovať nič dobré, a rýchlo zmiznú).

MATKA PREDSTAVENÁ. Sestra Roberta! Som pobúrená. Nauč sa znova poslúchať!

ROBERTA. Neoslovujte ma Roberta, veľká sestra, keď vidíte, že som Murphy! (Skladá si klobúk.) A tentoraz dobre nastavte uši! Mám pre vás ešte jedno prekvapenie.

MATKA PREDSTAVENÁ. Dúfam, že príjemnejšie.

ROBERTA. Pre mňa určite. Pozliepali ste túto šou z kadečoho — ale zabudli ste v nej aj na nejaké to sóličko pre mňa. A tak som si ho pripravila sama. Vypočujte si ho! (Dá pokyn hudobníkom.)

(8A) EŠTE JEDNO PREKVAPENIE (ANOTHER SURPRISE)

ROBERTA (spieva).

Kto raz je v kláštore, dodržiavať musí pôst – veď jedlá niektoré sú nebezpečné…

MATKA PREDSTAVENÁ (preruší ju). Stačilo, sestra Roberta. (Hudba stíchne.) Sestra Roberta,veď ty si náhradníčka! Uvedomuješ si, aká veľká česť a zodpovednosť je byť náhradníčkou? Ustavične si pripravená a v prípade nepredvídanej udalosti v momente zaskakuješ. Ber si príklad zdržanlivosti zo mňa. Správam sa ako nejaká hviezda? Nie! Som skromná matka predstavená.

(9) SAMA V BOĎÁKU (PLAYING SECOND FIDDLE)

ROBERTA. A kto sa producíroval pred chvíľou? Neboli ste to náhodou vy? Ojoj, naozaj si z vás vezmem príklad. Veľmi rada. (Do publika.) Započúvajte sa, prosím! (Matke predstavenej.) A vy takisto. (Spieva.)

Veľa talentov už skyslo, mne sa to však nesmie stať. Chcem mať svoje veľké číslo, v boďáku len sama stáť. Boh pre všetkých má v nebi miesto. Hviezd je millión. I ja môžem hviezdou byť, keď chce to on.

MATKA PREDSTAVENÁ. Sestra, myslím, že to nebudeme riešiť tu pred obecenstvom. Si náhradníčka…

ROBERTA. A to je práve to, čo ma nebaví.

Len keď zázrak Boží do postele hviezdu zloží, náhradníčku volajú a šancu má. (Reflektor objaví Robertinu tvár — a hneď ju zase stratí.) A zas šatňu zametá, len čo sa hviezda spamätá.

MATKA PREDSTAVENÁ. Hej?

ROBERTA. A o šanci už ani nedumá. To si nevymýšľam! To som čítala v tejto knižke, ktorá sa volá Trpký osud náhradníčok. (Vytiahne spod sutany knižku a ukáže titulnú stranu. Potom podá otvorenú knižku Matke predstavenej.) Tu čítajte!

Mnohé umelkyne len vraj večne v šatni sedeli, zatiaľ čo na doskách scén sme hviezdy videli. Nik tváre náhradníčok hviezd si nedal nad posteľ a len zákulisím išla zvesť o kráse ich tiel.

MATKA PREDSTAVENÁ (nalistuje v knihe inú stranu a ukáže na ňu prstom). A čo Shirley MacLaine?

ROBERTA.

Vďaka tomu len sa nesklamala, že si Carol Haneyová nohu zlámala. No Boh mi prepáči, že nebaví ma akosi v čakárni len čakať, či to dáku hviezdu neskosí.

MATKA PREDSTAVENÁ. Takže ti neostáva iné nič, len sa modliť, aby…

ROBERTA. Aby čo?

MATKA PREDSTAVENÁ. Aby sa stal zázrak.

ROBERTA.

Hej! Len keď zázrak Boží do postele hviezdu zloží, náhradníčku volajú a šancu má. No zase šatňu zametá, len čo sa hviezda spamätá – a o šanci tá nikdy viac už nedumá. (Koniec hudby.)

AMNÉZIA (volá za scénou). Matka predstavená! Som pripravená.

MATKA PREDSTAVENÁ (Roberte). O tom, čo by sa pre teba dalo urobiť, sa porozprávame neskôr. No teraz je na rade Amnézia.

ROBERTA. Amnézia? Veď tá ani nevie, ako sa volá. Ak je niekto v tejto chvíli pripravený, som to ja.

MATKA PREDSTAVENÁ. Nie. (Pozbiera, čo popadalo na zem z klobúka, potrasie rumba-guľami a odíde.)

ROBERTA. Náhradníčka musí byť pripravená. Ustavične. A na všetko.

(9A) SAMA V BOĎÁKU — ZÁVER (PLAYING SECOND FIDDLE CONCLUSION)

ROBERTA (urobí pár krokov dopredu a spieva).

A predsa príde zázrak! A predsa príde ten zázrak! Takže pozor na zrak, lebo od úžasu stratil zrak už mnohý neborák! Pánboh dal mi náznak, že mi nemá brániť strach a stud, Má zmysel moja púť! Dovolí mi Pán Boh hviezdou na chvíľu sa stať a v boďáku len samej stáť!

(Má potlesk, ukláňa sa, ale dáva pozor, aby ju pri nečakanom úspechu nezbadala Matka predstavená.)

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA a LEA (prichádzajú).

ROBERTA (tvári sa skromne, za chrbtom Matky predstavenej si však neodpustí víťazoslávne gesto — ako tenista, ktorému sa práve podarila skvelá lopta).

MATKA PREDSTAVENÁ. Nech mi Boh odpustí — aj ja som zodpovedná za ten muchotrávkový masaker. Sestra Júlia nikdy nebola bohvieaká kuchárka, mala som rátať, že sa raz čosi také stane. Raz sme mali na večeri biskupa, ktorý požiadal sestru Júliu, aby mu pripravila nejakú špecialitu. O pár minút som ju uvidela teperiť do kuchyne laserovú tlačiareň. Pýtam sa jej: „Načo, dočerta, ti bude v kuchyni laserová tlačiareň?“ A ona, chúďa, vraví: „Idem vytlačiť nášmu drahému pánovi biskupovi tlačenku.“

AMNÉZIA (prichádza, poťahuje Matku predstavenú za rukáv a šepká). Matka predstavená, sľúbila si mi, že teraz pôjdem ja.

MATKA PREDSTAVENÁ. Och, áno, sľúbila som, a celkom som na to zabudla. (Ukáže si na hlavu a povie do publika.) Tuším je to nákazlivé. (Púšťa Amnéziu dopredu.) No choď! (Huberte). Huberta, a ty ju nespusti z očí, nech niečo nevyparatí! (Odíde.)

(10) KTO SA MNÍŠKOU TÚŽI STAŤ (SO YOU WANT TO BE A NUN)

AMNÉZIA (ide dopredu). Dovoľte, aby som sa predstavila. Som sestra… som sestra Mária… Každá z nás je sestra Mária. A každá má aj druhé meno — akurát, že si v tejto chvíli neviem na svoje druhé meno spomenúť. Prepáčte. Ale to si pamätám, že mám za úlohu porozprávať vám, čo pre mňa znamená byť mníškou. Nuž… (Kričí.) Počujete ma tam vzadu?… Fajn. Matka predstavená povedala, že keď sa mi to podarí porozprávať pekne, je si istá, že niekto z vás sa hneď potom rozhodne vstúpiť do nášho rádu. Nuž, to stojí za to, však? (Spieva.)

Nesklamať ten mníšsky rád nie je ľahké akurát. Pánboh totiž poslušnosť má rád.

(Obzerá sa, čo vravia na jej vystúpenie Sestry.)

SESTRY (prikyvujú, že je všetko v poriadku, má pokračovať).

AMNÉZIA (spieva).

Kto sa mníškou túži stať, šťastia musí sa vzdať, ráno zavčasu vstať, neváhať v Božích službách hneď stáť. Diabla mám sa vraj báť.

(V jej ruke sa objaví dosiaľ za chrbtom skrývaná bábka. Goggin predpisuje maňušku, no napríklad v maďarskej inscenácii sa objavila bábka v životnej veľkosti. Bábka má meno — je to sestra Mária Juana. Keď Amnézia hovorí za bábku, mení hlas.)

BÁBKA. Dosť! Už to ďalej nebudem počúvať. Cítim v tom akési pochybnosti.

AMNÉZIA. Och, sestra Mária Juana, čo tu robíš? Myslela som, že si ostala na čiernom kontinetne s protestantmi.

BÁBKA. To isté tu robím, čo ty. Získavam nové členky rádu. (Do publika.) Hej, dievčatá! Ak sa chcete stať mníškami, vstúpte do rádu, kde sa nosí babí fúz!

AMNÉZIA. Hádam habitus.

BÁBKA. To je jedno, babí fúz, či habitus. Ideme na to, moje zlato. (Spieva.)

Aj slepec vidí, že je krásny habitus náš. Čo chceš viac, keď mníšsky čepiec na hlave máš? Nech stačí ti, že tvoj odev ocení Pán, keď raz ťa vpustí kláštor do svojich brán.

AMNÉZIA. Vari aj manekýnky by pociťovali rozkoš, keby ich šaty obdivovali iba v nebi?

BÁBKA. Hriešne rozkoše manekýnok sem nepleť! Hádam len netúžiš aj ty po rozkošiach a hriechu?

AMNÉZIA (spieva).

Hriech je naša minulosť, naša budúcnosť je cnosť. Z rozkoší poteší najmä striedmosť. (Veľmi nahlas.) A pôst!

BÁBKA. Nejač tak, počujem! Chceš, aby som ohluchla?

AMNÉZIA. Ako môžeš ohluchnúť? Mníšky predsa nemajú uši. Kde som prestala? Aha! (Spieva.)

O ďalších rozkošiach viem iba z kníh. Vraj na ne telo má vhodné aj mních. Stačí vyjsť do ulíc z kláštorných vrát — nemravnosť ohrozí celý náš rád.

VŠETKY.

To zakazuje každý slušný rád. My máme predsa ženský celibát. Nám zakazuje to náš rád. Rád celibát má rád.

BÁBKA. Ale hovoríš to takým tónom, akoby si bola na nemravnosť zvedavá.

Náš klaštor medzi hotelmi je najväčší hit. Máš tu z božej protekcie stravu aj byt. Kávy máš tu za hrniec a iba pár prác. Čo už, okrem tých sviec, môžeš chcieť viac?

AMNÉZIA. Pýtaš sa, čo môžem chcieť viac?

BÁBKA. Veru pýtam sa. A ty sa teraz prezradíš, keď budeš odpovedať. No, čo môžeš chcieť viac?

AMNÉZIA.

Nič. Keď viac mi núka svet, je lepšie na svet nehľadieť, tváriť sa, že ho niet.

BÁBKA (nahnevaná, že z Amnézie nemôže dostať nijaké prerieknutie).

Viac nevládzeš chcieť?

AMNÉZIA (horlivo krúti hlavou, že nie).

Nie. V ovocí sa skrýva lieh a príležitosť pácha hriech. Nuž nech pred príležitosťou kláštor nás chráni! (Ozve sa hudobný citát zo Summertime.) Počkaj chvíľu! Mám dojem, že sa mi čosi marí.

BÁBKA. Prezradila si sa. Tak tebe sa marí? Už len to by chýbalo.

Náš rád ťa pred vábením sveta ochráni rád. Stačí, keď sa budeš ako dieťa remeňa báť.

AMNÉZIA (skrúšene).

Ale nesmie pomôcť ani lesť svetu do kláštora vliezť.

BÁBKA.

Lesť bránou kláštora nemôže prejsť. Zabudnime celkom na svet! Naš kláštor — náš hrad.

AMNÉZIA. A čo láska? (Na tomto mieste treba urobiť stoptime.) Vravíš zabudnime — a ja mám dojem, akoby sa mi práve vracala pamäť… (Ťukne najprv seba, a potom aj bábku prstom do čela.)

BÁBKA. Pamäť? Ja ti dám pamäť! (Pokúša sa odhryznúť Amnézii prst.)

Nás, čo sme si zvolili rád, má Pán Boh…

AMNÉZIA (zachraňuje si prst). Ach!

BÁBKA. … rád!

(10A) KTO SA MNÍŠKOU TÚŽI STAŤ — PLAYOFF (SO YOU WANT TO BE A NUN — PLAYOFF)

AMNÉZIA (odchádza s bábkou).

MATKA PREDSTAVENÁ (prichádza). Kto ju nahovoril, aby si vzala na javisko bábku?

ROBERTA. Nedívajte sa tak na mňa — dostanem osýpky!

LEA. Ani ja som to nebola.

MATKA PREDSTAVENÁ (Huberte). Ale ty si to určite vedela.

HUBERTA. Vedela som, že má bábku, ale nekázala som jej s ňou ísť na…

MATKA PREDSTAVENÁ (preruší ju). Keby sa teraz prihlásilo dievča, ktoré by sa chcelo stať jednou z vás, muselo by byť padnuté na hlavu. (Do publika.) Dúfam, že som nikoho neurazila.

HUBERTA (do publika). Nech vás výbuch matky predstavenej neobmedzí v štedrosti!

ROBERTA. Použila len neškodné množstvo dynamitu.

MATKA PREDSTAVENÁ. A keby som aj vybuchla ako Popocatepetl, mám na to dôvod. Mám napäté nervy. Neviem dňa ani hodiny, kedy sa objaví hygienik a strčí nos do našej kláštornej mrazničky. Ďakujeme vám vopred za všetky milodary, čo nám umožnia prepraviť čln s našimi štyrmi úbohými sestrami na ten druhý breh, z ktorého sa ešte nikto nevrátil, nuž bude im tam asi blažene.

AMNÉZIA (vracia sa bez bábky a začuje poslednú vetu). Aký čln? Zmeškala som niečo?

ROBERTA. Nie. Čln ešte neodišiel.

AMNÉZIA. Matka predstavená, ale veď my nemáme čln. My máme mikrobus. Ten, čo v ňom šoféruje sestra Roberta.

LEA. Amnézia, matka predstavená iba obrazne vyjadrila svoju obavu, že naše nepochované sestry môže v mrazničke objaviť mestský hygienik, ak sa tu niekedy zastaví.

AMNÉZIA. Hygienik? Hygienik sa tu zastaví dnes poobede.

MATKA PREDSTAVENÁ. A to vieš odkiaľ?

AMNÉZIA. Zabudla som vám to povedať — včera telefonoval.

MATKA PREDSTAVENÁ, ROBERTA, HUBERTA a LEA. Že včera!

MATKA PREDSTAVENÁ. Och, hrozné, hrozné, čo vystrája tvoja pamäť. Teraz aspoň rýchlo zavolaj do kuchyne, či tam náhodou už nemáme nevítaných hostí!

AMNÉZIA (beží do pozadia telefonovať).

LEA a ROBERTA (konverzujú vzrušene, ale šeptom).

MATKA PREDSTAVENÁ (Huberte). Hrozné, hrozné! Čo nás len teraz čaká? Sestra Huberta, prečo si jej dovolila, aby prevzala taký dôležity telefonát?

HUBERTA. No! A ešte to bude na mňa! Prečo si namiesto truhiel kupovala mobilné telefóny?

MATKA PREDSTAVENÁ. Nezačínaj zas o mobilnom telefóne! Dobre vieš, že truhly sú dnes oveľa drahšie než mobilný telefón. Na truhly by nám už aj tak nezvýšilo.

(11) PARÓDIA PÄŤDESIATYCH (MOCK FIFTIES)

ROBERTA a LEA (prekrývajú tancom a spevom zvadu Matky predstavenej a Huberty).

A na na na na na, ša na na na na na, ša na na na na na na!

MATKA PREDSTAVENÁ. No! A toto ešte chýbalo! Prestaňte! (Hudba stíchne.)

AMNÉZIA (práve dotelefonovala a vracia sa). Matka predstavená! Dovolala som sa! Dovolala som sa! Dovolala som sa!

MATKA PREDSTAVENÁ. Áno? Vďaka Bohu! A čo ti povedali?

AMNÉZIA. Hello. Dovolali ste sa do kuchyne kláštora Rádu sestričiek z Hobokenu. Nemôžeme sa vám v tejto chvíli venovať. Po zaznení signálu zanechajte, prosím, odkaz! (Napodobni aj signál.) Tít.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ach, sestra Amnézia! Tebe niet pomoci. Ale, zaplaťpánboh! To, že si sa dovolala len na záznamník, nie je ešte to najhoršie, čo…

AMNÉZIA. A ešte tam bol odkaz, že vedúca nášho potravinového skladu, sestra Mária Eugénia, musela súrne odísť, pretože si ju predvolal na výsluch Inšpektorát mestskej hygieny.

MATKA PREDSTAVENÁ (zúfalo). Och! Túto správu si nám už nosiť nemusela.

AMNÉZIA. Nie? A ja som sa tak tešila, že som aspoň raz na nič nezabudla. (S plačom beží za scénu.)

LEA a ROBERTA (utekajú za ňou).

HUBERTA. Zranila si ju.

MATKA PREDSTAVENÁ. Nechtiac. (Postúpi dopredu.)

HUBERTA (ide dopredu s ňou).

MATKA PREDSTAVENÁ. No čo je? Utekaj za ňou aj ty!

HUBERTA (pokrčí urazene plecami a uteká aj ona za scénu).

MATKA PREDSTAVENÁ (do publika). Poviem vám, nie je dnes ľahké robiť matku predstavenú. Nikto nechce, aby ho niekto viedol do neba, každý má namierené do pekla, a chce tam trafiť sám. Vezmite si napríklad sestru Robertu — keď vstupovala do kláštora, prečítala som si z jej dotazníka vetu „o ulici viem všetko“. Myslela som, že píše o tom, ako sa vie obracať pri pouličnom zbieraní milodarov. Až neskôr som pochopila, že to dievča vie o ulici veci, ktoré nevidíte ani po polnoci v televízii. Dnes ráno vošla do mojej kancelárie a zahlásila, že chystá turistickú príručku pre zbožné dievčatá. Spýtala som sa jej, ako je s prácou ďaleko. Povedala, že zatiaľ má iba nadpis. Príručka sa vraj bude volať Sprievodca katolíckej devy na ceste k nepoškvrnenému počatiu. Nuž uznajte, že mi nemáte čo závidieť. Občas sa aj čudujem, prečo som sa stala mníškou. Veď som mala aj iné šance. Prezradím vám, čo ani sestry nevedia — začínala som ako povrazolezkyňa. Fakt. Moji rodičia robili vysokú akrobaciu. Ich veľké číslo sa volalo Dva metráky na lane — každý v našej rodine mal totiž zopár kíl navyše. Otec tvrdil, že ak chceme niečo dosiahnuť, musíme byť lepší než Lietajúci Walendovci — a zapojil do toho veľkého čísla aj nás, všetky svoje deti. Okrem Kláry. To bola moja staršia sestra, ktorá sa zaplietla s jedným hadím mužom a otec ju vyhnal, keď ich raz v noci načapal, ako skúšajú urobiť nové číslo...… myslím celkom nové číslo, myslím akrobatické číslo … prepánajána, aj ja som sa zaplietla. Iné som chcela. Chcela som povedať ešte čosi o tom našom veľkom rodinnom čísle. Pozvali nás s ním do Londýna, mali sme tam lano natiahnuté ponad rieku, bez záchrannej siete, pravdaže. Nuž a Dva metráky na lane boli práve uprostred, keď lano ruplo a žblnkl! — Dva metráky boli v Temži. Sľúbila som v tej chvíli Pánu Bohu, že ak mojich rodičov zachráni pred utopením, stanem sa mníškou. Ako som mohla tušiť, že sa im naozaj poponáhľa na pomoc, keď to bežne nerobieva? Nuž, ale keď neváhal a splnil, o čo som ho žiadala, patrilo sa, aby som i ja splnila svoj sľub. A tak som tu, kde som. Chcete vedieť, či som to niekedy oľutovala? (Clivo.) Nie, nikdy. Aj keď, pravdaže, viem, že som mohla prežiť celkom iný život. Komediantská krv vo mne sa zaprieť nedá… A aj dnes, keď sa ocitnem v žiare reflektorov… (Luskne smerom, kde tušíme osvetľovačov. Reflektor pochopí výzvu a začne ju vyhľadávať. Ozve sa hudba.)

(12) HEJ, SVETLÁ NA MŇA! (TURN UP THE SPOTLIGHT)

MATKA PREDSTAVENÁ (spieva).

Hej, svetlá na mňa! Nech nie je klamná tá fáma, že viem omladnúť, keď na scénu vblúdi moja zbožná púť! Hej, svetlá na mňa, keď spievať mám chuť! Čo len je za tým, že hlavu stratím vždy, keď som tu a hudba znie? Za všetky hriechy spevom platím – spev, to je najvrúcnejšie pokánie.

(Stojí tvárou k publiku ako povrazolezkyňa pred výkonom. V ruke má zrazu dáždnik na balansovanie.) Sledujte ma!

Hej, na mňa svetlá! Pána som stretla — v lóži sedel, šťastný bol.

Teraz vstupujem na lano.

To znie do tmy a tíše môj hlas abatiše.

Paráda, nie?

To ja, predstavená, som hviezdou predstavenia. To ja, predstavená, dnes mám sólo sól.

(12A) HEJ, SVETLÁ NA MŇA! — PLAYOFF (TURN UP THE SPOTLIGHT-- PLAYOFF)

MATKA PREDSTAVENÁ (sa zošmykne po lane cez celé javisko).

HUBERTA a AMNÉZIA (vojdú a tlieskajú).

HUBERTA. Skvelé! Veď to je druhá Sophie Tuckerová!

MATKA PREDSTAVENÁ (sa zahanbí a odhodí dáždnik za scénu).

ROBERTA (vynorí sa v pravej chvíli a dáždnik zachytí. Nezabudne sa ukloniť, potom zbožne zopne dlane a vyvráti oči).

AMNÉZIA. Aj Tuckerová bola matka predstavená?

ROBERTA. Matka možno. Ale predstavená? Pochybujem.

LEA (prichádza s kyticou orgovánu).

AMNÉZIA. Orgán!

HUBERTA. Orgován.

AMNÉZIA. Or — go — ván?

HUBERTA. Áno, orgován.

MATKA PREDSTAVENÁ. Akácošút!

(13) KEĎ VONIA ORGOVÁN (LILACS BRING BACK MEMORIES)

AMNÉZIA (do publika). Uhádla som — je to orgován.

HUBERTA. Je nádherný. Kde si ho vzala?

LEA. Niekto mi ho poslal. Tu je vizitka.

MATKA PREDSTAVENÁ (vezme vizitku a číta ju). Veľa šťastia od spolku feministiek.

ROBERTA. Milé od tých dračíc.

LEA. Ale aj tak mi vôňa orgovánu vracia spomienky. (Postúpi dopredu a spieva.)

Vždy, keď orgován vonia, chvíle detstva sa vrátia späť a ja tancujem zas doma, keď začujem náš prastarý gramofón znieť.

HUBERTA (nespúšťa oči z Ley a z orgovánu v jej rukách).

Vždy, keď orgován vonia, i ja pred zrakom krásnu chvíľu mám. Zvony zvonia, nové meno prijímam.

LEA (vzrušene). Mám výborný nápad! Čo keby sme pomocou orgovánu prebudili pamäť aj v Amnézii?

HUBERTA. Veru, mali by sme to skúsiť. Amnézia!

LEA.

Ach, orgovánová vôňa zas sa v jarnom vzduchu chvie!

VŠETKY, BEZ AMNÉZIE.

Tam, kde raz postretlo šťastie aj nás, ona vrátiť nás v duchu vie.

LEA (pridrží orgován Amnézii pod nosom).

AMNÉZIA (pohrúži do orgovánu tvár).

Ja cítim tú vôňu tiež, no nič také nevanie na mňa z nej. Ale moment! Čosi hej!

MATKA PREDSTAVENÁ, LEA, ROBERTA a HUBERTA (s nádejou v hlase). Už hej!

AMNÉZIA.

Na tichej poľane z diaľky počujem volanie. Mama volá: „Vráť sa späť!“ Vo vetre moje meno znie… Nie. Mena vo vetre už niet…

Zase som si nespomenula, ako sa volám.

MATKA PREDSTAVENÁ, LEA, ROBERTA a HUBERTA (so sklamaním v hlase). Och, nič.

(14) ČAROVANIE S LOPTOU (THE WITCH)

ROBERTA. Som Murphy! (Predvedie zrazu ukážku basketbalového driblingu a streľby.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Stačilo.

ROBERTA. Ešte mám dvá trestné.

MATKA PREDSTAVENÁ. Time-out.

ROBERTA (zopne dlane a vyvráti oči). Chcela som len dostať do našej šou trochu zdravého pohybu. (Zmení tému.) Matka predstavená, môžem sa na niečo opýtať? Minule, keď sme boli rozdávať jedlo bezdomovcom na stanici, všimla som si, že je tam taký automat — a keď som doňho vhodila mincu, vypadlo mi odtiaľ čosi take okrúhle, zrolované, priesvitné, nafukovacie — a ja neviem, čo to je.

HUBERTA. A ani to nepotrebuješ vedieť.

ROBERTA. A prečo nie? Boh nechce, aby sme boli hlúpe.

MATKA PREDSTAVENÁ. Anjelik, vysvetlíme si to inokedy. Teraz nás čaká finále prvého dejstva.

ROBERTA (vyvráti oči a potom odíde za ostatnými Sestrami do zákulisia).

MATKA PREDSTAVENÁ (sama na scéne). Hrozné, ako dlho im tá príprava trvá. (Je v boďáku, ale tentoraz ju to nenúti predvádzať sa. Zaujalo ju čosi iné. Objavila v kúte akúsi fľaštičku.) A čo je zas toto? (Na fľaštičke je prilepená ceduľa. Je na nej nápis. Matka predstavená ho slabikuje.) O–ke–na. To je chemikália, ktorá sa pridáva do vody, keď sa umývajú okná. Zabudol si to tu asi niekto z upratovacej služby, čo nám chodí raz do mesiaca umyť v kláštore vitráže… Ozaj, ako to vonia? (Otvorí fľaštičku a ovonia.) Fuj! Nechcela by som to vdychovať osem hodín denne. Boh to veru myslel vážne, keď Adamovi a Eve pri vyhnaní z raja sľuboval tvrdé pracovné podmienky. (Znova privonia.) Ale zas na druhej strane práca šľachtí človeka — a až také hrozné to nie je. (Znova privonia.) Nevonia to síce svetovo — ale keď tú vôňu človek vdýchne, po tele sa rozlieva celkom príjemné teplo. (Znova privonia.) Naozaj to hreje. (Znova privonia.) Aj v hlave. To nemôže byť len od toho. Asi som si dnes vzala mimoriadne teplý čepiec. (Posunie si čepiec a rozosmeje sa, smiech sa bude opakovať a stupňovať.) Naozaj to hrozne smrdí — hrozne, no neodolateľne. (Znova privonia.) A tá horúčava je čoraz väčšia a väčšia. (Vetrá si škapuliar.) Možno, keby sme to vdychovali všetky a celú zimu, mohol by kláštor ušetriť na uhlí. (Znova sa rozosmeje.) Dobrý nápad, mohol by sa použiť aj v nejakej šou… ou… Prečo vlastne mi prišla na um šou? Hm. Asi len náhodou. (Znova privonia.) Myslím, že si tu na chvíľku zdriemnem. (Skláňa hlavu, akoby zaspávala, no zároveň sa nahlas smeje.) Len ma budí akýsi smiech. (Tá istá hra, ešte väčší výbuch smiechu.) No hrozné čosi! Človek si už nemôže pokojne zdriemnuť ani v kláštore. (Pokúša sa vstať, obrovský výbuch smiechu, zatacká sa.)

HUBERTA a ROBERTA (vbiehajú a zachytia ju).

HUBERTA. Preboha! Matka predstavená! Čo sa deje?

ROBERTA (nájde fľaštičku). Toto.-

MATKA PREDSTAVENÁ. Iba som k tomu privoňala.

ROBERTA. Tak sa vyhovára každý feťák.

HUBERTA. Matka predstavená fetovala len nešťastnou náhodou.

ROBERTA. Veľmi nešťastnou — teraz má byť finale.

MATKA PREDSTAVENÁ. Bezo mňa. Mám pocit, akoby som sa omylom zatúlala na svoj vlastný pohreb. Je mi do plaču. (Vybuchne do smiechu a padá.)

ROBERTA (pomáha Matke predstavenej na nohy). Je zlomená. A podlamujú sa jej aj kolená.

HUBERTA. Musíme to zachrániť. (Spieva.) Hej, svetlá!

(15) HEJ, SVETLÁ NA MŇA! (TURN UP THE SPOTLIGHT)

HUBERTA. Poďme! (Reflektor zhasne.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Radšej potme.

HUBERTA. To je krach. (Odvádza Matku predstavenú zo scény.)

AMNÉZIA. Ach! Krach?

LEA.Ja mám strach.

ROBERTA. Čo malo ísť?

LEA. Ona mala mať hit.

ROBERTA. Zbytočne je ju nútiť, keď necíti sa fit.

AMNÉZIA. A čo ten hit?

HUBERTA (vracia sa s taškou, plnou stepovacích topánok). Nahradiť.

Sestry milé, postavte sa sem! A roztočíme to, nech zakolíše sa zem.

ROBERTA. Až po prestávke malo to byť.

HUBERTA. Ale bude to teraz. Nastúpiť!

MATKA PREDSTAVENÁ (smeje sa za scénou).

SESTRY (si berú stepovacie topánky a bežia sa prezuť za scénu).

(16) KEĎ ODOLÁVAŠ POKUŠENIU (TACKLE THAT TEMPTATION)

HUBERTA (ostáva na scéne a spieva).

Keď odolávaš pokušeniu, za ktoré je trest…

MATKA PREDSTAVENÁ (smeje sa za scénou).

HUBERTA.

… na leňošenie pozor daj, je pôdou pre neresť. Keď nemáš prácu, aspoň tancom daj sa k Bohu niesť! (Začína stepovať.) Nech pokušenie odoženie time-step! Ani one-step ani two-step ale time-step! Veď nie je to zázrak, ako sa niekomu zdá. Spasený je hudbou, kto sa jej odovzdá. Nech pokušenie knokautuje time-step, skôr než nám ono knock-out dá! Hej, nech…

(Gestami vyzýva Sestry, ktoré sa prezuté vracajú na scénu, aby sa k nej pripojili.)

VŠETKY (spievajú a stepujú).

… pokušenie odoženie time-step! Ani one-step, ani two-step, ale time-step! A kto to s nami roztočí, smie Bohu pozrieť do očí. Pokušenie knokautuje time-step, skôr než nám ono knock-out dá.

MATKA PREDSTAVENÁ (počas flamenga sa objaví v ovocnom klobúku, zostupuje po schodíkoch a naruší tanec).

HUBERTA. Matka predstavená! (Sestrám.) Musíme ju odtiaľto dostať, lebo inak zničí moje veľké číslo.

SESTRY (pokúšajú sa natlačiť Matku predstavenú na sedadlo auta).

VŠETKY (okrem Matky predstavenej, dávajú rady divákom).

A teraz už vás bufet čaká. Je chvíľa taká, keď oklebetiť smiete nás. No hádam keď vás pozveme späť, na svojich miestach sa objavíte zas.

MATKA PREDSTAVENÁ (prestrčí hlavu pomedzi dve Sestry). V pravý čas.

VŠETKY. Tak baj, baj!

MATKA PREDSTAVENÁ. Hore háj!

SESTRY (odídu).

MATKA PREDSTAVENÁ (jediná sa ešte pokúsi vrátiť a nastaviť tvár reflektoru, ale ten ju už nehľadá).

(Blackout.)

PRESTÁVKA





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.