ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Ľubomír Feldek:
Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

čitateľov

Druhá časť

HUBERTA, LEA a AMNÉZIA (keď sa končí prestávka, prichadzajú cez hľadisko).

LEA. Sestry, môžem hodiť do publika vtip?

HUBERTA. Len aby nikoho neurazil.

LEA (do publika). Keď sa mal narodiť náš Mesiáš, svätý Jozef sa udrel v maštali hlavou do trámu a vykríkol: „Ježišu Kriste!“ A Panna Mária povedala: „Vidíš, to je pekné meno! A ty stále len Hugo a Hugo.“

AMNÉZIA. Aj ja chcem povedať obecenstvu vtip.

HUBERTA. A pamätáš si ho vôbec?

AMNÉZIA. Áno! (Do publika.) Viete, čo povedal Ježiš Kristus svojim učeníkom pred poslednou večerou?

LEA. No povedz, čo povedal!

HUBERTA. Nenapínaj obecenstvo!

AMNÉZIA. Povedal: „Dobre vám radím, mládenci — kto chce byť na obraze Leonarda da Vinciho, nech si sadne na tú stranu stola, kde budem sedieť ja!“

LEA. A čo ty, sestra Huberta? Ty nepovieš obecenstvu nijaký vtip?

HUBERTA. Poviem aj ja. (Do publika.) Viete, prečo Mojžiš blúdil štyridsať rokov po púšti?

LEA a AMNÉZIA. No prečo?

HUBERTA. Pretože chlap si dá radšej vyrezať jazyk, než aby sa niekoho opýtal na cestu.

ROBERTA (zjaví sa spoza kulis na scéne). Sestry, čo by ste povedali na toto? (Zapózuje ako manekýnka.)

HUBERTA. Čo to má znamenať, sestra Roberta?

(Nasledovaná Leou a Amnéziou vystupuje na scénu k Roberte. Svetlá v sále hasnú.)

ROBERTA. Matka predstavená si ešte vylepšuje mejkap v šatni — rada by som si tu za ten čas odskúšala niektoré detaily svojho vystúpenia.

HUBERTA. Vidím, že tvoj anjel strážny si ani na chvíľu neoddýchne.

(Odvádza Leu a Amnéziu za scénu.)

ROBERTA (volá za nimi). Je to v pohode.

(17) ZÁVOJ (THE VEIL)

ROBERTA (v „závoji“ hudby, do publika). Učím v kláštornej škole siedmu triedu. Hrozný vek. Viem to — takisto som bola kedysi v siedmej triede. A ja učím ešte k tomu šarvancov. Disciplína sa u nich dá dosiahnuť iba vtedy, keď ich človek niečím prekvapí. Nuž ich teda prekvapujem. Nečakám, kedy začnú oni skúšať mňa, či ako mníška znesiem nejakú odviazanú pesničku. Postavím sa pred nich — a sama spustím.

(Spieva. V maďarskej inscenácii Roberta v tomto výstupe aj imituje prejav Edith Piaf a iných slávnych speváčok, nie je to však nevyhnutné. Takisto nie je nevyhnutné, aby každá Roberta spievala tie isté citáty. Každá môže vyjsť zo svojho obľúbeného repertoáru.)

(Spieva citát z piesne Milord. Hudba: Marguerite Monnotová.)

Hej, poďte sem, pane, a prisadnite si! Veď čo už sa vám stane – vonku je čas psí. Poznám vás, môj pane, ja vás hej, nie vy mňa. Mám to tu prešliapané, nie som nevinná…

Alebo — (Spieva citát z muzikálu Kiss Me Kate. Hudba: Cole Porter.)

Keď mi niekto náhodou. kúpi whisky so sódou, ešte vždy som nad vodou, veď cháp to, Bill, som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl.

Alebo — (Spieva citát z Gershwinovej piesne Do It Again.)

Joj, rob mi to zas! Ja vravím nie, nie, nie, nie – no rob mi to zas! Zas poď a zjedz mi hlavu z pliec a začni od mojich úst…

Alebo — (Spieva citát z piesne Some Like It Hot. Hudba: Matty Malneck.)

Som celá v ohni, tak už sa pohni, oheň má hlad! Veď ty si podpaľač! Some like it hot.

(17A) JARNÁ PIESEŇ (SPRING SONG)

ROBERTA (znova hovorí, zatiaľ čo ju podfarbuje hudba). Matka predstavená má občas výhrady k mojim pedagogickým metódam — a vôbec k celému môjmu správaniu. Ale vy ma pochopíte. Vyrastala som v Brooklyne. V drsnej štvrti rastú drsné deti. Otec sa o mňa nestaral a matka by sa starala, keby mala na to čas — ale robila na dve smeny, aby nás uživila. A tak sme sa my, deti, vychovali samy. Nebolo dňa, aby sme nevyparatili nejakú lotrovinu, a vôbec sa nečudujem, že ma nakoniec šupli do decáka U svätej Kláry. Ale tam náhodou bolo fajn. Pravidlá tam boli celkom jasné. A naučila som sa tam všetko možné. Decáku vďačím za to, že dnes šoférujem na kláštorný mikrobus — a keď sa pokazí, netreba zháňať mechanika. Rozmontujem motor, opravím, zase zložím — a ide ako hodinky. Veľa mojich starých priateľov dodnes neverí, že som sa stala mníškou. A pritom to má veľmi jednoduché vysvetlenie. Tam v decáku to báječne viedla jedna riaditeľka — sestra Rozália Františka.

(18) U SVÄTEJ KLÁRY (GROWING UP CATHOLIC)

ROBERTA (ešte stále hovorí). Ona to bola, kto ma presvedčil, že aj taký človek ako ja má akúsi cenu. No a ja som zase zatúžila stať sa podobným človekom, ako bola ona. A ten decák, v ktorom vládla pevnou, no láskavou rukou, mi veru niekedy aj chýba. (Spieva.)

Ten decák svätej Kláry čas už pokryl patinou. Každé Božie ráno kňaz tam vítal latinou. Šat mníšok čiernobiely bol…

HUBERTA, LEA a AMNÉZIA (vstupujú, aby vytvorili v pozadí chór. Spievajú „ooo“).

ROBERTA.

… i mravný zákonník. Zlo si s dobrom neplietol u svätej Kláry nik.

HUBERTA, LEA a AMNÉZIA. Hosana!

VŠETKY ŠTYRI.

Hosana in excelsis! Excelsis! In excelsis!

ROBERTA.

Dnes v pravidlách je toľko zmien, že ich už vlastne niet. Nechal nám len sivý tieň ten čiernobiely svet.

VŠETKY ŠTYRI. Pane Bože, odpustiť nám ráč!

HUBERTA a AMNÉZIA (spievajú v pozadí „ooo“).

ROBERTA.

Nie latinskú, lež rodnú reč dnes používa kňaz – a predsa chápavosť je preč a vládne zmätok v nás. Chce moderný byť každý chrám. Žiť voľne — ľudský cieľ. No človek len tápa sem a tam bez pevných pravidiel. Svätá Klára, k tebe späť ja v duchu skúšam zájsť. Ten latinský a jasný svet túžim znova nájsť.

HUBERTA, LEA, AMNÉZIA. Hosana!

VŠETKY ŠTYRI.

Hosana in excelsis! In excelsis! In excelsis! In excelsis! In excelsis!

(Svetlá pomaly hasnú, rýchlo sa zase rozsvietia.)

MATKA PREDSTAVENÁ (vzrušene vstupuje, v ruke drží predvolanie). Katastrofa!

ROBERTA. Čo je to? Požiadanie o ruku?

MATKA PREDSTAVENÁ. Prišlo predvolanie. Moje najhoršie predtuchy sa vyplnili.

HUBERTA. Hádam to nebude také zlé.

MATKA PREDSTAVENÁ. Oveľa horšie, ako si myslíš. (Lee.) Čítaj!

LEA (berie do ruky predvolanie a číta ho).

OSTATNÉ SESTRY (sa zhŕknu okolo nej, aj ony čítajú predvolanie ponad Leino plece a vzdychajú). Ó!

(19) V MRAZNIČKE ICH NESMÚ NÁJSŤ (WE´VE GOT TO CLEAN OUT THE FREEZER)

ROBERTA, AMNÉZIA.

Ó, Bože, horší než „horí!“

LEA.

je ten signál, ktorý

AMNÉZIA.

vraví, že sa blížia ku nám esá – inšpektori.

VŠETKY.

Oni neznášajú vraj humor v básničkách a mŕtve mníšky v mrazničkách. (Tlmene.) A teda skutočne horí a už poslať tie stvory treba pod patronát neba, ktorý chráni nás. Tam dozaista dávno chystá dobrý Pán aj nám svoj večný mráz. (Naplno.) S Cencúľmi aj ich uvíta raj a svätý Peter odhrabal už bránu vraj. A všetci svätí pochodujú, vyspevujú: „I love you!“ Čo už iné, keď kolegyne prichádzajú? Ó, Bože, lepší než „horí!“ bude signál, ktorý povie, že sa dostavili na nebesá štyri stvory, cengá na ne v rajskej bráne známa tvár – svätý Peter je zmrzlinár. No teraz horší než „horí!“ je ten signál, ktorý vraví, že sa blížia inšpektori. Nuž poslať na adresu neba tie štyri treba. Boh nás chráň – v mrazničke ich nesmú nájsť. Čím skôr musia tam zájsť, kde dobrý Pán prichystal im večný mráz. Je čas!

(Za scénou zvoní telefón.)

ROBERTA. A je to tu.

AMNÉZIA a LEA. Sme stratené.

VŠETKY TRI (bežia k nástennému telefónu).

MATKA PREDSTAVENÁ (tentoraz sleduje to, čo sa deje, celkom pasívne).

LEA. Počúvam vás. Ja som novicka. (Ostatné sestry sa dívajú jedna na druhú a prikyvujú, akoby chceli povedať: „To je ono, to je robota pre novicku!“)

MATKA PREDSTAVENÁ. Koho máš na drôte, sestra Lea?

LEA. Je to naša zdravotníčka, sestra Mária Eutanázia.

VŠETKY. Čo zas?

(20) CHORÁL EUTANÁZIE (EUTHANASIA´S CHORD)

(Svetlá blikajú ako vo filmovom horore.)

LEA. Hovorí, že sestra Júlia — Pánboh jej odpusť…

SESTRY (jedna cez druhú, súčasne s ňou). Pánboh jej odpusť!

LEA. … skúšala vraj pripraviť nový recept, mala to byť treska na syre, nuž podsypala tresku sírou. Nevšimla si, že v recepte je krátke tvrdé y, a slovo síra sa píše s mäkkým dlhým — a leží teraz v nemocnici s popáleninami druhého stupňa.

MATKA PREDSTAVENÁ. Och, tá má smolu. A my ešte väčšiu. Veď sestra Júlia mala práve teraz účinkovať v našej šou v kuchárskej exhibícii.

LEA (do telefónu). Matka predstavená hovorí, že práve teraz mala účinkovať v našej šou. (Matke predstavenej.) Hovoria, že to môžeme pustiť z hlavy.

MATKA PREDSTAVENÁ. Och, chúďa. Keby si našu šou mohla aspoň pozrieť.

LEA (do telefónu). Matka predstavená hovorí, že by stačilo, keby si našu šou mohla aspoň pozrieť. (Matke predstavenej.) Vraj je to vylúčené. Vzbĺknutie síry, ktorú pokladala za syr, jej popálilo aj obidve viečka. (Dotelefonuje.)

ROBERTA. Čo keby som to zachránila ja? Namiesto kuchárskej exhibície tam šľahneme teraz moje sólo.

MATKA PREDSTAVENÁ. Nie. Mám iný nápad. Kuchársku exhibíciu môžeme urobiť aj bez sestry Júlie. Potrebujeme len jej kuchársku knihu. Nemala ju náhodu niektorá z vás priniesť?

AMNÉZIA. Ja! Len som ju zabudla v šatni.

MATKA PREDSTAVENÁ. Skočí niektorá z vás po ňu?

AMNÉZIA, ROBERTA a LEA. Ja! (Rútia sa preč.)

AMNÉZIA (na chvíľku sa ešte vráti). Ale inak, keby sa tá kniha nenašla — viete, matka predstavená, čo by tiež bolo pekné číslo?

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo?

AMNÉZIA. Tučniak na vychádzke. (Amnézia pozerá uprene na Matku predstavenú, jej ukazováky smerujú k zemi a prerušovane sa pohybujú.)

(21) TUČNIAK NA VYCHÁDZKE (PENGUIN WALK)

AMNÉZIA (odchádza dôstojne za Leou a Robertou).

MATKA PREDSTAVENÁ (ostáva na scéne iba s Hubertou).

(22) „DUO SESTÁR“ (JUST A COUPLE SISTERS)

MATKA PREDSTAVENÁ. Ach, Huberta, ako to majú uniesť moje krehké bedrá? Štyri nebohé sestry máme v mrazničke, sestru Máriu Eugéniu vypočúvajú na Inšpektoráte mestskej hygieny, sestra Júlia je v nemocnici s popáleninami druhého stupňa — a ešte nie je isté, či sa nájde kuchárska kniha, bez ktorej ťažko urobíme kuchársku exhibíciu. Prečo vlastne túžiš byť na mojom mieste?

HUBERTA. Ja? Ani náhodou. Najlepšie je byť jednou zo sestier.

MATKA PREDSTAVENÁ. Moja reč. (Spieva.)

V kláštore som matkou predstavenou, no nad sestrami nechcem vynikať. Keď som jednou z nich, som šťastnou ženou, nie som žiadny unikát.

(Gestom vyzve Hubertu, aby sa k nej pripojila.)

HUBERTA.

My sme „Duo sestár“. Neoddelíš nás. My sme duo, ktoré spieva ako jeden hlas.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Keď sama spievam sólo,

HUBERTA.

ja iba ťažko držím takt.

SPOLU.

No spolu všade naokolo sme známy artefakt. Fakt! Sme známe „Duo sestár“ Áno, je to tak.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Tá jedna učí novicky.

HUBERTA.

Tá druhá riadi rád. No naozaj a fakticky

MATKA PREDSTAVENÁ.

sme duo akurát.

SPOLU.

To známe „Duo sestár“, ktoré má aj Pánboh rád.

HUBERTA.

Rátať s nami môže Pán na každý rituál. No najmä vyhovuje nám spiritual.

MATKA PREDSTAVENÁ. Spirituál je rituál?

HUBERTA. Nie, ale rýmuje sa to.

MATKA PREDSTAVENÁ. Škoda, že sa nerýmuje duál.

SPOLU.

Harmóniu hľadá celý vesmír náš.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Keď ja dám hlas,

HUBERTA.

a ja dám hlas,

SPOLU.

hneď harmóniu máš.

HUBERTA.

My sme ľudské dcéry. Každej otec meno dal.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Pred Bohom je každá Mary – taký je náš ideál. Sestra Mary Anna.

HUBERTA.

Mary Marianna.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Mary po večeri

HUBERTA.

hráva mariáš.

SPOLU.

Mary Hopkinsová. Mara Halušková. Méri, štyri dcéry v šifonieri máš. Ej, rád by bol Mary aj z Assisi Feri!

HUBERTA.

A čo strážca dverí?

MATKA PREDSTAVENÁ.

Mary Peter tiež.

HUBERTA.

Naša Mary spadla aj do porekadla.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Mary, dvakrát meri a len raz rež!

SPOLU.

No a my sme sestry – dve Mary spevavé. A svet je preto pestrý, že sólo máme dve.

HUBERTA. Sólo?

MATKA PREDSTAVENÁ. Duosólo!

HUBERTA. Tak to chce aj náš Pán.

SPOLU.

Sme dablstár dvoch sestár, s nami spieva svet, Skrátka, my sme pár, čo už mu v svete páru niet.

(Huberta a Matka predstavená odídu a hneď sa vrátia vychutnať potlesk. Amnézia sa objavuje za ich chrbtami s kuchárskou knihou a prináša aj všetky potreby na pečenie. Vzápätí vstupuje Roberta a vidno na nej, že aj ona má svoj zámer.)

MATKA PREDSTAVENÁ (do publika). A teraz, vážené publikum…

ROBERTA (prerušuje ju). … nasleduje výstup „Umierajúca mníška“.

(23) PAPRIKÁŠ BALET (THE DYING NUN BALLET)

LEA (zjaví sa a tancuje).

ROBERTA (prináša hrniec, z ktorého sa dymí).

LEA (počas tanca ochutnáva z hrnca lyžicou a potom jej tanec vrcholí kreáciou „Umierajúca mníška“, pripomínajúcou umierajúcu labuť).

MATKA PREDSTAVENÁ. Sestra Roberta! Čo je to?

ROBERTA. „Paprikáš balet.? Ale môže sa to volať aj „Umierajúca mníška“

MATKA PREDSTAVENÁ. To si s ňou nacvičila ty?

ROBERTA. A vari sa to nehodilo do našej šou?

MATKA PREDSTAVENÁ. Keby som ťa mala po ruke, keď si to s ňou nacvičovala, stala by si sa umierajúcou mníškou ty sama. Vôbec sa to nehodilo. Nech tá labuť hneď odpláva.

ROBERTA (sklapne krídla umierajúcej labute a stane sa z nej malá plachetnica). Dúfam, že toto sa už hodí viac.

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo sa má viac hodiť? Čo k čomu?

ROBERTA. K Čajkovskému Lermontov. „Umierajúca labuť“ bola od Čajkovského — plachetnica je od Lermontova.

LEA (recituje).

Beléjet párus adinókij v tumáne móra galubóm…

MATKA PREDSTAVENÁ. Nerozumiem ani slovo — dúfam, sestra Huberta, že sestra Roberta neučí našu novicku nejaké oplzlosti.

HUBERTA. Nie, matka predstavená. V Lermontovovej básni je reč iba o tom, že sa osamelá plachta nejakej loďky belie v modrej hmle nad morom.

Belie sa plachta osamelá, vôkol nej modrá morská hmla… Za čím a kam sa rozletela? Čím v rodnom kraji pohrdla? Hrajú sa vlny, vietor rastie a stožiar chce raz sem, raz ta… Ach, nehľadá tá loďka štastie a neuteká od šťastia. Zdola jej more núka azúr a zhora slnko zlatý jas. No ona prosí: „Búrka, zazúr!“ V búrke len dúfa pokoj nájsť.

MATKA PREDSTAVENÁ (pozrie sa na ňu nedôverčivo). Len aby! (Náhle si čosi uvedomí). Modrá hmla nad morom — to mi pripomenulo paru nad pekáčom. Nasleduje scénka „Pečieme ako v raji“. (Ukazuje publiku knihu,ktorú priniesla Amnézia — aj na knihe je napísané Pečieme ako v raji).

HUBERTA. Matka predstavená! Treba najprv publiku vysvetliť skratku.

MATKA PREDSTAVENÁ. Akú skratku?

HUBERTA.„Pečieme ako v raji“ znamená „pečieme ako v reštauráciách a jedálňach“.

MATKA PREDSTAVENÁ. Sestra Huberta! Takú skratku možno kedysi kdesi používali — ale keď my hovoríme „pečieme ako v raji“, nie je to nijaká skratka, ale naozaj pečieme ako v raji. Nasaď mi radšej rajskú kuchársku čapicu!

HUBERTA (urobí to).

MATKA PREDSTAVENÁ. Tak! A teraz upečieme čosi, čo potom predáme divákom.

AMNÉZIA. A v čom to bude rajské, matka predstavená?

MATKA PREDSTAVENÁ. V tom, že diváci budú mať potom rajský pocit v žalúdku — a my v pokladničke. No — aké suroviny máme nachystané?

HUBERTA. Amnézii som v knihe podčiarkla všetky suroviny, potrebné na rajskú tortu.

AMNÉZIA. A aj som všetky priniesla. Tu sú. (Kontroluje podľa knihy.) 40 piškót, 260 gramov práškového cukru, 200 gramov zmäknutého masla, 3 žĺtky, 2 lyžice rumu, 1/4 litra šľahačky a pokrájané jabĺčko, ktoré nám pripomenie pobyt Adama a Evy v raji.

MATKA PREDSTAVENÁ. Dáme sa do toho! (Všetko, čo hovorí, robí.) Tortovú formu vyložíme pergamenovým papierom, na dno rozložíme piškóty. Cukor zmiešame s lyžicou rumu a prevarenou vodou — tú máme nachystanú tiež — a namáčame zvyšné piškóty. Umiešame maslo a práškový cukor do peny — to bude na krém. Pridáme žĺtky, a potom druhú lyžicu rumu. Striedame vrstvu piškót s vrstvou krému. Ušľaháme tuhú šľahačku a potierame ňou dookola boky rajskej torty. Tortu ozdobíme zvyšnou šľahačkou a pokrájaným jabĺčkom. Tak! A teraz rajskú tortu necháme, nech si trošku odpočinie — a my si pôjdeme takisto trošku odpočinúť.

AMNÉZIA. A piecť budeme kedy?

MATKA PREDSTAVENÁ. Piecť nebudeme. Rajská torta je preto rajská, že sa pečie bez pečenia.

AMNÉZIA. To je zázrak?

MATKA PREDSTAVENÁ. Áno

HUBERTA. A podobne sa aj bez zázraku robí v Rakúsku torta malakov.

(Matka predstavená, Huberta a Amnézia odídu. Roberta a Lea, ktoré to všetko sledovali zobďaleč, prichádzajú s vrecúškom.)

ROBERTA. Dúfam, sestra Lea, že si sledovala pozorne, ako robili tú rajskú tortu.

LEA. Veľmi pozorne.

ROBERTA. Potom si iste videla aj to, akú chybu pritom urobili.

LEA. Akú?

ROBERTA. Čo tam napríklad hľadá to pokrájané jabĺčko?

LEA. V recepte sa hovorí o pokrájanom jabĺčku, ktoré nám pripomenie pobyt Adama a Evy v raji.

ROBERTA. Lenže to treba správne prečítať! Čo je to jabĺčko, ktoré nám pripomenie pobyt Adama a Evy v raji? Ako by si to povedala stručnejšie?

LEA. Rajské jabĺčko?

ROBERTA. Výborne, sestra Lea! Rajské jabĺčko. A čomu my dnes hovoríme „rajské jabĺčko“? No! Raj… Raj… Rajč…

LEA. Rajčine?

ROBERTA. Správne. Rajčine. Počuješ predsa v slove „rajčina“ aj slovo „raj“.

LEA. Áno. A takisto v slove „rajbať“.

ROBERTA. Rajbanie nechaj teraz tak a uvedom si, sestra Lea, že rajská torta bez rajčín — to by bola pekná blamáž. Aby sa matka predstavená neblamovala, sme tu našťastie ešte my. Priniesli sme zopár rajčín. A hoci je už torta skoro zničená, kým tie kazisvetky odpočívajú, zachránime, čo sa dá. Pomáhaj mi! (Vyberajú z vrecka rajčiny a jednu po druhej rozpúčajú nad tortou a rajčinovú kašu potom prstami zatláčajú pod povrch torty.) Tak! (Ochutná a nasilu sa tvári spokojne.) Myslím, že teraz to bude v poriadku! Ochutnáš aj ty?

LEA. Rada by som. (Strasie ju už pri pohľade na tortu odporom.) Ale myslím, že už idú.

(Roberta a Lea zmiznú.)

MATKA PREDSTAVENÁ (vracia sa v sprievode Amnézie a Huberty). Tak! Torta si odpočinula, my takisto — a teraz to môžeme ochutnať. A keď to bude dobré, — o čom nepochybujem, — hneď to začneme predávať. (Do publika.) Vydržte, maškrtníci, hneď to bude! (Ochutná.) Hm. (Sestrám.) Ochutnajte aj vy!

HUBERTA (ochutná). Hm.

AMNÉZIA (ochutná). Hm.

ROBERTA (vstúpi s Leou). Akúže lahôdku to tu ochutnávate?

MATKA PREDSTAVENÁ. Ochutnajte aj vy a budete vedieť.

ROBERTA (ochutná). Hm.

LEA. (ochutná). Hm.

MATKA PREDSTAVENÁ. Je to dobré, ale skôr, ako to začneme predávať, myslím, že by sme to mali dať ochutnať aj divákom. Ochutnajte! (Dáva ochutnať divákovi v prvom rade.) No, čo hovoríte?

DIVÁK (je pravdepodobné, že bude reagovať ako Sestry). Hm.

MATKA PREDSTAVENÁ. Sestry! Rajská torta sa nám nad očakávanie vydarila, ale, žiaľ, až teraz som si uvedomila jednu vec. V raji bolo všetko zadarmo. Boh by nevidel rád, keby sme rajskú tortu predávali.

ROBERTA. Aj ja si myslím. Toto určite nepredáme. (Zasmeje sa sprisahanecky do publika).

MATKA PREDSTAVENÁ (podozrievavo sa na ňu pozrie).

ROBERTA (zopne dlane a zbožne vyvráti oči).

MATKA PREDSTAVENÁ. Musíme ju rozdať. Nech sa páči! Je to zadarmo. (Rozdáva rajskú tortu divákom.)

HUBERTA. A peniaze zarobíme ako?

MATKA PREDSTAVENÁ. Nad tým treba ďalej rozmýšľať. Nenechávajte všetko na mňa! Vymýšľajte nejaké nové čísla aj vy! (Ďalej núka tortu divákom.) Nech sa páči! Rajská tortička. Zadarmo.

AMNÉZIA. Matka predstavená! Vymyslela som číslo. Mohla by som zadrumbľovať na drumbli. (Zadrumbľuje.)

LEA. A ja by som mohla zatancovať odzemok. To je tanec, pri ktorom sa človek celkom odlepí od zeme. (Zatancuje odzemok.)

HUBERTA. Len nijaké odliepanie od zeme! Náhodou sa vznesieš — kto ťa bude dávať dole z oblakov?

MATKA PREDSTAVENÁ. A mohla by som vedieť, čo za zázrak je tá drumbľa?

AMNÉZIA. Áno, je to naozaj taký malý zázrak.

LEA. Prečo zázrak?

HUBERTA. Pretože na tom zázračne vedia hrať na Detve.

MATKA PREDSTAVENÁ. Detva — to je kde?

HUBERTA. Niekde v strednej Európe.

MATKA PREDSTAVENÁ. Jaj, Detva! V strednej Európe! To je naozaj zázrak, že sa drumbľa dostala odtiaľ až sem, do Ameriky.

HUBERTA. A dokonca aj s tým mäkkým „ľ“.

(24) SAMA V BOĎÁKU — REPRÍZA (PLAYING SECOND FIDDLE — REPRISE)

(Nad štebotaním mnohých hlasov zrazu zaznie mocný hlas Roberty.)

ROBERTA. Áno, je to zázrak. Ale nie to, o čom hovoríte vy — ale čosi iné.

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo máš na mysli?

ROBERTA. Mám na mysli svoje číslo.

ROBERTA (spieva).

Už blíži sa zázrak! Už Pánboh dal mi náznak, že má zmysel moja skromná púť, že mi žehná, keď mám chuť číslo mať a v boďáku len sama stáť!

MATKA PREDSTAVENÁ. Nuž, môže sa stať.

ROBERTA. Naozaj, matka predstavená? Mám váš súhlas?

MATKA PREDSTAVENÁ. Máš ho! Pusti sa do toho, skôr než si to zase rozmyslím! Dobrý Bože, mám v tejto fáze našej šou taký pocit, akoby som bola znova v Afrike, v našej kolónii pre malomocných.

HUBERTA. Ako ich zázračná záchrankyňa?

MATKA PREDSTAVENÁ. Naopak! Ako malomocná, ktorú už nezachráni ani zázrak.

VŠETKY (odídu aj s vecami, ktoré použili pri neúspešnom pečení, a nechajú na scéne iba Robertu).

(25) IBA CHVÍĽU CHCEM BYŤ STAR (I JUST WANT TO BE A STAR)

ROBERTA.

Mňa získal mníšsky rád – dievča sotva dospelé – a ukryl čierny šat aj moju tajnú túžbu po speve. No keď prišlo na bubon, že kláštor chystá šou, i ja musela som von so skrytou túžbou najväčšou. Za tú šou dobrý bod matka predstavená má. Šou mi príde vhod. Pre šou som stvorená. Odkedy viem, že bude šou, ja viem, že z mojich modlitieb je spev tou Bohu najmilšou. Stálicou nechcem byť, čo v kontách leží. Sekúnd slávy chcem len pár. Na kariére mi vôbec nezáleží. Iba chvíľu chcem byť star. Chcem dobrou mníškou byť, čo iba raz dá na program svoj hit a rozbalí svoj hlas. Len raz chcem spievať s kapelou. Chcem iba raz udať tón celej šou. Rada som, v ústraní keď život beží. Sekúnd pár len chcem byť star. Je príma tento deň. Táto šou je fajn. Už nikdy pliesť si nebudem chór a chorus lajn. Ja viem, že vidí Pán, keď spieva v chráme chór. Mňa jedinú si nájde však na scéne reflektor. Stálicou nechcem byť, čo v kontách leží. Sekúnd slávy chcem len pár. Na svetských pôžitkoch mi nezáleží. No na chvíľu aspoň chcem byť star. Keď života raz budem sýta, navždy prejde mladosť a smrť sa spýta, či zažila som radosť, či bolo jej aspoň chvíľočiek pár – ja jej odpoviem: „Hej. Raz bola som star.“ Rada som, v ústraní keď život beží. Nemusím mať na obálkach tvár a fáro s metalízou a v ňom bar. K šťastiu postačí mi sekúnd pár – chcem byť iba chvíľu star.

(25A) STAR — PLAYOFF (STAR — PLAYOFF)

(Roberta prijíma aplauz a správa sa zrazu ako veľká hviezda. Fúka bozky do publika a zabudne na ostražitosť. Spamätá sa, až keď Matka predstavená, ktorá znova vstúpila na scénu v sprievode ostatných sestier, stojí po jej boku.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Vidím, že na nebi sa nám vynára nová hviezdička. Hvezdári pri teleskopoch sa teda riadne zapotia, kým ju zazrú.

ROBERTA (ukazuje na tlieskajúce publikum). Nemôžem za to, matka predstavená.

MATKA PREDSTAVENÁ. Tiež si myslím. Ľudia nevedia, čo s rukami, tak tlieskajú. Ale medzi nami, Roberta… (Tvár sa jej zrazu rozžiari, obráti sa k Roberte a objíme ju.) Bola si senzačná.

ROBERTA. Myslíte to vážne?

MATKA PREDSTAVENÁ. Smrteľne vážne. Driemalo to v tebe pod kláštornou pokorou, ale teraz môžeš byťna seba pyšná.

ROBERTA. Och, matka predstavená! Vďaka za uznanie. Ale ja nemôžem byť len tak mírnix-dírnix pyšná, lebo práve v tejto chvíli cítim, že vo mne, ešte hlbšie ako pýcha, drieme aj ďalšia vlastnosť.

MATKA PREDSTAVENÁ. Aká ďalšia, preboha?

ROBERTA. Najhlbšie vo mne drieme skromnosť, matka predstavená. Čím by som bola bez sestry Františky Rozálie z decáka svätej Kláry? A bez vás? A bez svojich milých sestier, od ktorých som sa toľko naučila?

MATKA PREDSTAVENÁ (znova ju objíme). Och, poď ešte raz na moju hruď! Znova si ma dojala. Áno, čím by ste boli jedna bez druhej? Skvelá myšlienka. Práve som si spomenula na rozprávku o troch prasiatkach. Niet lepšieho čísla než trio. Najmä keď je to trio sestár.

(26) DRIVE-IN (THE DRIVE-IN)

AMNÉZIA, LEA, ROBERTA.

Ach, prednedávnom v kláštore bol ešte božský kľud, až naše sestry niektoré tam hrýzla nuda núd. No zovrel paprikáš a v ňom tie huby a v nich jed. Hneď mníškam päťdesiatim dvom sa prejedol náš svet. Toľko truhiel naraz, to je náraz! Pohreb čosi stál. Na púť do neba bolo treba zohnať kapitál. V tej honbe po prachoch sa človek zrazu roznežní. Kde ste, kde ste, och, vy bezstarostné dni,

ROBERTA.

keď bolo len drive-in?

AMNÉZIA.

Autokino drive-in.

LEA, ROBERTA.

Drive-in.

LEA.

A ja svoj čas v ňom trávim.

AMNÉZIA, ROBERTA.

Svoj čas trávim.

VŠETKY TRI.

Plátnom zajatá. Som blízko tým slávnym

AMNÉZIA.

hrdinom správnym.

LEA, ROBERTA.

Dávnym.

LEA.

So žalúdkom prázdnym

AMNÉZIA, ROBERTA.

v čase prázdnin

VŠETKY TRI.

sa tu zbláznim z dojatia. Lepšie ako mníšsky háv ťa skryje anonymný dav v autách utajených hláv, čo sledujú film. V ňom nájdeš svoj diel nádeje – a keď sa kamsi podeje, potme (nič sa nedeje) oplačeš svoj spleen. Spleen ti vylieči drive-in. Tak sa uniesť daj! Popkorn k tomu zahrýzaj a sem-tam plač a sem-tam aj sa zachichtaj a s hercami tiež tajne hraj! Hej, o tebe je ten dej! Buď hrdinom tajným! Aj ty hraj im, niečo daj im!

LEA.

Daj im! Tiež kúsok seba daj im,

ROBERTA.

keď sedíš tam!

AMNÉZIA.

Keď sedíš v autokine drive-in.

LEA, ROBERTA.

Drive-in.

AMNÉZIA.

So žalúdkom prázdnym

LEA, ROBERTA.

v čase prázdnin.

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA (tisnú na javisko autosedadlo).

VŠETKY TRI.

Som tým plátnom zajatá. A tak blízko hviezd, že sa da k nim vzniesť! Ja sa tu hádam zbláznim z toho dojatia. One-two-three! Doo-bee-doo! Drive!

(27) NA STRIEBORNOM PLÁTNE (NUNSMOKE)

(V origináli sa na tomto mieste hry premieta videofilm. V ňom sa nečakane objaví záber Matky predstavenej v kúpacom úbore. V Budapešti stačilo, že sa sestry pri Drive-in viezli v aute.)

AMNÉZIA (po chvíli ticha). A čo teraz?

MATKA PREDSTAVENÁ. Nuž, napríklad, teraz by si mohla ty, Amnézia, porozprávať publiku niečo zo svojich spomienok.

AMNÉZIA. Kto by bol na ne zvedavý?

MATKA PREDSTAVENÁ. Každý.

HUBERTA. Veď si na nič nespomína.

MATKA PREDSTAVENÁ. O to to bude zaujímavejšie.

(28) MŇA OBJAVIL BY NASHVILLE (I COULD HAVE GONE TO NASHVILLE)

AMNÉZIA (sa zasníva na posteli, s pohľadom upretým na plafón).

Občas na svitaní, keď ešte vlastne spím, pred ranným zvonením nad sebou sa zamyslím. Kto vlastne som a prečo mám ten údel, ktorý mám? Mohla som byť iným voľačím. Ale čím? To vie Pánboh sám. (Dvíha sa.) Aj v country mohla som byť dobrá jak Loretta Lynn. Moja stará kraksňa modrá by šla na rajský plyn. Mohla som byť Dolly Parton, spevom k škovránkom sa vzniesť. Mala by som kartón oranžád – to je nápoj mladých hviezd. A spev by ma tešil. Šťastný by bol aj ten môj „blue grass band“. Mňa objavil by Nashville ako nový kontinent. Zistiť mohla som, či úžasom ich naplní môj spev. Iba vstúpiť a spustiť: „Kristus Pán je môj šéf.“

Počkajte… čosi sa mi marí! Stojím na javisku… okolo dav… tisíc hláv. A ja spievam len pre nich.

Hoci by ma strácal na javisku boďák zúfalý, by tam výskali: „My máme novú Brendu Lee!“ Mohla som si pozrieť Nashville s ohlasom jak country star, no pohla som sa za hlasom, čo zval ma pred oltár. Svet zmizol do dialí, len kláštor z neho bol. Odrazu je z Brendy Lee len sestra Mary Paul. Mary Paul! To je gól! Už to mám! Ja som Mary Paul! Vidieť mohla som ten Nashville s ohlasom jak Brenda Lee, no pohla som sa za hlasom, čo zval ma do dialí! Mohla som si pozrieť Nashville, no zval ma Kristus Pán, (Kľakne si.) a ja vzdávam vďaku nebesám, že mi riekol sám, čím byť mám. Amen.

(Tma. A zase svetlo. Amnézia skáče na posteli.)

(28A) NASHVILLE PLAYOFF (NASHVILLE PLAYOFF)

AMNÉZIA. Poďte sem všetky! Poďte sem rýchlo! Spomenula som si, kto som.

MATKA PREDSTAVENÁ a SESTRY (pribiehajú). Čo je, čo sa deje?

AMNÉZIA. Spomenula som si, ako sa volám. Keď sa pozriem do zrkadla, už budem vedieť, o koho ide. Áno, kedysi som túžila stať sa country speváčkou a vybrala som sa aj do Nashvillu. Ale tam som začula volanie nebies a rozhodla som sa, že nebudem slávnou speváčkou, ale skromnou mníškou.

MATKA PREDSTAVENÁ. Tak toto je začiatok tajničky, ktorú lúštime od chvíle, ako si prišla k nám. Sotva si zaklopala na bránu, sotva sme ti otvorili, sotva si stihla povedať, že chceš u nás prenocovať, spadol ti v našom vestibule nešťastnou nahodou na hlavu krucifix, a keď sme ti kládli ďalšie otázky, už si si nevedela spomenúť ani, ako sa voláš a odkiaľ k nám prichádzaš. A tak sme ťa nechali žiť u nás a dali sme ti meno Amnézia.

ROBERTA. Svitá ti?

AMNÉZIA. Myslím, že áno. Pamäť sa mi vrátila pri tej piesni a zrazu sa rozpomínam na všetko veľmi presne.

HUBERTA. Tak čo bolo ďalej?

AMNÉZIA. Po návrate z Nashvillu som vstúpila do rádu františkánov v Minnesote a prijala som meno Mary Paul. A už ako mníšku, sestru Mary Paul, ma poslali raz na služobnú cestu do New Jersey. Ale zmeškala som spiatočný vlak a prikvačila ma noc. Pravdu povediac, sama som si bola na vine, pretože som sa trošku dlhšie motala po meste, než bolo treba, pozerala som si výklady, dokonca som si aj kúpila lós dobročinnej lotérie…

MATKA PREDSTAVENÁ (preruší ju vykrikom). Nebesá!

HUBERTA. Čo je, matka predstavená, je ti zle?

MATKA PREDSTAVENÁ. Naopak. Je mi až nebezpečne dobre. Aj mne čosi svitlo. Mary Paul! Spomínate si? Mary Paul. Sestry, to meno ste už museli počuť.

SESTRY. Zdá sa, že áno. Len nevieme, kedy a kde.

MATKA PREDSTAVENÁ. Poviem vám to. Mary Paul bola tá sestra, ktorú hľadala televízia, rozhlas, noviny aj polícia. No darmo ju hľadali. Zľahla sa po nej zem.

SESTRY. A prečo ju hľadali?

MATKA PREDSTAVENÁ. Pretože vyhrala v dobročinnej lotérii million. (Amnézii.) Amnézia! Mary Paul! Výherkyňa naša! Vďaka ti! Si bohatá a my s tebou.

HUBERTA. Hurá! Máme začo pochovať svoje štyri sestry z mrazničky.

ROBERTA. Hygieník si môže trhnúť nohou.

LEA. Sme zachránené?

MATKA PREDSTAVENÁ. Áno. Sme zachránené a nemusíme robiť nijakú šou.

AMNÉZIA. A to som zavinila ja? Odpustite!

MATKA PREDSTAVENÁ. Nech ti odpustí Pánboh!

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »