Zlatý fond > Diela > Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 23 čitateľov

Prvá časť

MATKA PREDSTAVENÁ (sama na scéne, ďakuje publiku). Vitajte, priatelia! Vitajte v našom kláštore! A odpustite, že prichádzam neskoro, ale zdržala som sa pátraním po nejakej vhodnej prostitúcii…

HUBERTA (zo zákulisia). Inštitúcii!

MATKA PREDSTAVENÁ. … v ktorej by sme mohli otáčať naše peniaze, aby zbytočne nehliveli v banke. No nijakú som zatiaľ nenašla. Prostitúcií je síce dosť…

VŠETKY SESTRY (zo zákulisia). Inštitúcií!

MATKA PREDSTAVENÁ (rozladená prehltne prvú slabiku). …túcií je dosť, lenže všetky sú akési podozrivé. Okradnú vás nielen tie, čo vám sľubujú veľký zisk, ale dokonca už aj tie, ktoré vám nesľubujú nič.

HUBERTA (prichádza). A nemôžeš ten milión nechať, nech si pokojne leží v banke?

MATKA PREDSTAVENÁ. Môžem. Lenže dokedy to tam, chudáčik milión, vydrží? Odkedy ho tam máme, každý sa nás usiluje oň pripraviť. Všetky účty, čo chodia do kláštora, sa zrazu strojnásobili. Aj faktúra, čo nám poslal pohrebný ústav za posledné štyri truhly, je mastnejšia, než bola tá, čo sme zaplatili za pohreb štyridsiatichôsmich úbohých sestier, otrávených hubovým paprikášom. Aj pokuty na križovatkách za jazdu na červenú sú zrazu oveľa väčšie, než boli predtým.

HUBERTA. To je normálne. Zvyšuje sa bezpečnosť premávky.

MATKA PREDSTAVENÁ. Áno? A prečo potom sestru Robertu už trikrát pokutovali aj za jazdu na zelenú? (Do publika.) Takto, milí diváci, vždy pochodí ten, kto vyhrá milión. Mám vás rada a neželám nikomu z vás, aby to musel zažiť aj on. A navyše naši žiaci začali práve nacvičovať v kláštornej telocvični Skazu Titaniku. Sestry aj v tom vidia akési zlé znamenie. No hádam by sme neboli my, veriaci, ešte aj poverčiví? Preto som sa rozhodla sestry trošku rozptýliť a na ich uvoľnenie usporiadať…

ROBERTA (objaví sa znova na scéne). Bol to môj nápad.

LEA (objaví sa znova na scéne). A nie náhodou môj?

AMNÉZIA (objaví sa znova na scéne). Nespomínam si, že by bol môj. Ale čo ak…

HUBERTA. V skutočnosti bol môj,

MATKA PREDSTAVENÁ. Neskáčte mi do reči. Bol to môj nápad — usporiadať na uvoľnenie napätých sestier šou vďaky. Poďakujeme sa Bohu za… no veď vy už viete za čo… Ideme! (Dá pokyn Sestrám aj Hudobníkom.)

(2) JUBILATE DEO

VŠETKY.

Jubilate Deo, omnis terra. Laudate nomen ejus. Laudate nomen ejus. Quoniam suavis est Dominus. Alleluia. Allelu — dva — tri…

(2A) BLÁZNIVÁ ŠOU (NUNSENSE, THE MAGIC WORD)

VŠETKY.

Tá naša šou je bláznivá, to je ten správny štýl. Veď aj bláznov majstrovsky raz vytvoril, aj na tých bláznov minul íl náš Pánboh.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Sme tu skrátka zas a teda…

AMNÉZIA, LEA, ROBERTA a HUBERTA.

… znova zdravíme vás. Boží vynález je celý svet aj poľný kvet aj med, aj šampanské aj smäd. Och! Boží vynález — či dnes aj popozajtra — je vlk aj pes, aj peklo, aj cesta do nebies – človek všetko musí zniesť.

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA.

Aj keď je zle a šťastie mdlé, vždy dá sa najkratšou…

AMNÉZIA, LEA.

… cestou z biedy dôjsť až po radosť.

MATKA PREDSTAVENÁ, HUBERTA a ROBERTA.

Je ňou naša šou!

AMNÉZIA a LEA.

Aj keď je zle a šťastie mdlé, vždy dá sa najkratšou…

VŠETKY.

… cestou z biedy dôjsť až po radosť. Je ňou naša šou, čo kráča k Bohu s piesňou najkrajšou. Máme ten správny štýl. Zaslúži si bravo.

AMNÉZIA. Bravissimo!

ROBERTA.

Kto chce, to nazve…

MATKA PREDSTAVENÁ.

… psinou.

LEA.

Aj v časoch dcér a synov psina prežije.

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA.

Nech žije…

ROBERTA.

… psina!

AMNÉZIA, LEA a ROBERTA.

A pašije až potom, keď prikryje nás íl.

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA.

No psina prežije.

MATKA PREDSTAVENÁ. Výborne, dievčatá. A s úsmevom až do konca.

VŠETKY.

Aj bláznov stvoril Pánboh náš, ostal mu na nich íl, keď ľudí a iné zvieratá dávno vytvoril a spotvoril. A preto táto naša šou je bláznivá. Má štýl.

ROBERTA, AMNÉZIA a LEA (odídu).

DVE FRANTIŠKÁNKY (prebehnú poza ich chrbty cez scénu a ukryjú sa na inom mieste. Spôsobia pritom hluk. Stále sú maskované).

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA (poobzerajú sa, ale už ich nezazrú).

MATKA PREDSTAVENÁ. Huberta, aký to bol šramot?

HUBERTA. Asi myši.

MATKA PREDSTAVENÁ. Myši sa zdržujú len tam, kde sa dobre varí. Kde by sa vzali v našom kláštore?

DVE FRANTIŠKÁNKY (znova prebehnú poza ich chrbty cez scénu a ukryjú sa na inom mieste. Znova spôsobia pritom hluk).

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA (znova sa poobzerajú, znova ich nezazrú).

HUBERTA. Tak teda aký to bol šramot?

MATKA PREDSTAVENÁ. To asi len naša chrámová loď narazila na ľadovec.

HUBERTA. Kde by sa v New Jersey vzal ľadovec?

MATKA PREDSTAVENÁ. V sklade rekvizít. Patrí k hre Skaza Titaniku, ktorú nacvičujú naši žiaci.

DVE FRANTIŠKÁNKY (znova prebehnú poza ich chrbty cez scénu a ukryjú sa na inom mieste. Znova spôsobia pritom hluk).

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA (znova sa poobzerajú, znova nič nezazrú).

HUBERTA. Uvidíme, čo to bude! (Volá do zákulisia.) Hej, dievčatá, čo je to tam za hluk?

ROBERTA, LEA a AMNÉZIA (objavia sa všetky tri naraz). My nevieme.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ale ja som už na to prišla. To určite v potoku za naším kláštorom lovia tak hlučne tie svoje malé ryby daňoví inšpektori. Nás sa to už netýka. Oni sú ešte len pri vode — a my už za vodou. Dievčatá, poďakujme sa Bohu za to, že tak múdro riadi svet aj dobročinnú lotériu!

(2) GLORIA

ROBERTA, LEA, AMNÉZIA (spievajú).

Gloria in excelsis Deo!

MATKA PREDSTAVENÁ. A teraz niečo veselšie.

(3) VÝHRA NÁM PRIPÍNA KRÍDLA (WINNING IS JUST THE BEGINNING)

(Počas tejto piesne poslík prinesie telegram, ktorý koluje z ruky do ruky, až sa v pravej chvíli dostane do rúk Matky predstavenej.)

MATKA PREDSTAVENÁ.

Výhra nám pripína krídla. Tak hurá tam, kde hviezdy sídlia

HUBERTA.

a kde má náš Pán svoj zlatý nebeský trón!

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA.

O chudobu prísť, to stojí za milión.

VŠETKY.

Výhra, tá šancu nám dáva a nie je to nikdy zlá správa. Len taký, čo má, môže povedať: „Dám.“ Ten milión aj štedro dávať dovolí nám. Výhra, tá učí nás chápať, že k bohatstvu patrí aj nápad. Veď môže byť raz-dva-tri z hostiny pôst. Aj peniaze Pánboh stvoril len pre radosť. Na dobré veci míňaj svoj milión! Sú hlúpi všetci, čo zlo vidia v ňom. Iba hlupák nevie, čo s ním. Spáli ho a do nebies posiela dym. Výhra, tá býva aj vecná, a cenu aj každá tá vec má. Ceny však niet, keď zlý kazisvet ju vezme do ruky a hneď je z hodnoty smeť. Výhra nám pripína krídla. Hurá tam, kde hviezdy sídlia a kde má náš Pán ten svoj nebeský trón!

ROBERTA. Veru o chudobu prísť, to stojí za milión.

MATKA PREDSTAVENÁ (prevzala telegram, číta ho). Počkajte, počkajte! Dostala som telegram. Vyhľadávač talentov z Hollywoodu sa vybral na vašu šou… Stop… Sedí v hľadisku… Stop… Máte šancu… Stop! (Dá pokyn pokračovať.)

VŠETKY (s nadšením).

Výhra, tá šancu nám dáva. Čaká nás filmová sláva. Už nám aj Hollywood do tanca hrá. Ten miliónik, to je balkónik, z ktorého svet — ach! — krásne vyzerá.

MATKA PREDSTAVENÁ. Vďaka vám, sestry, bolo to skvelé, vzrušujúce, genitálne.

HUBERTA. Geniálne.

MATKA PREDSTAVENÁ. A čo som povedala?

HUBERTA. Radšej to nezopakujem, aby sa vyhľadávač talentov nedal na útek.

MATKA PREDSTAVENÁ. A ozaj! (Publiku.) Kde je náš vzácny hosť? Kde je veľký vyhľadávač talentov z Hollywoodu? Nezatajujte sa, drahý priateľ, vieme o vás a aj my si vás vyhľadáme.

ROBERTA. Nevyľakajte ho, matka predstavená, lebo potom prestane hľadať on nás!

HUBERTA. Možno už aj prestal.

ROBERTA. Alebo nás hľadá bohviekde a nemôže nás nájsť. (Do publika.) Tu sme, miláčik! Tu som! (Zostupuje do publika.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Mohol by to byť tamten v okuliaroch. Postavte sa, ak ste to vy!

ROBERTA. Alebo spokojne ostaňte sedieť. Ste to naozaj vy? Teplo, teplo… (Sadne si divákovi na kolená.)

LEA. Horúco?

ROBERTA. Joj, a ako!

AMNÉZIA. Takže je to on?

ROBERTA (opúšťa diváka). Jeho okuliare ostali chladné, takže to asi nebude on.

MATKA PREDSTAVENÁ. A možno sa prihlási až na konci a dovtedy chce ostať anonymný. Vráť sa, Roberta, pokračujeme!

ROBERTA (vracia sa na javisko).

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo máme na programe teraz?

HUBERTA. Mňa sa nepýtaj, ty si šéfka.

MATKA PREDSTAVENÁ. A ty vari nie si z komediantskej rodiny? Spomínala si, že aj tvoj otec mal úspech na javisku.

HUBERTA. Áno, raz.

MATKA PREDSTAVENÁ. To na vytvorenie rodinnej tradície stačí.

HUBERTA. Nestačí.

MATKA PREDSTAVENÁ. Prečo nie?

HUBERTA. Môj otec bol iba divák.

MATKA PREDSTAVENÁ. A čo teda hľadal na javisku?

HUBERTA. Umelý chrup. Spadol mu tam z balkóna.

MATKA PREDSTAVENÁ. Potom je naozaj všetko na mne. Premýšľam, čo by tak…

AMNÉZIA. Ak nemáte ešte premyslené ďalšie číslo, matka predstavená, ja by som o jednom vedela.

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo by to bolo, Amnézia?

AMNÉZIA. Sestry ma naučili moderovať Milionára.

HUBERTA. To by sa do našej milionárskej šou hodilo.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ak nás to nehodí o zem. Moderuj Milionára, zlatko. A drž sa!

AMNÉZIA (chytí si pravou rukou ľavé plece a ľavou pravé koleno a zostane tak stáť).

VŠETKY SESTRY okrem AMNÉZIE (odchádzajú).

MATKA PREDSTAVENÁ (ešte sa obzrie a na chvíľu sa vráti). Čo to, preboha, robíš?

AMNÉZIA. Držím sa.

MATKA PREDSTAVENÁ. Radšej sa pusti… do toho. (Odíde aj ona.)

AMNÉZIA (ostáva sama, pustí sa a ide čo najbližšie k publiku). Milí diváci, vítam vás na ďalšom kole obľúbenej súťaže Milionár… Pravidlá poznáte, takže vám ich nemusím opakovať… Aj keď som ich trochu upravila… Aby to netrvalo pridlho, budeme hneď hrať o najvyššiu prémiu… O ten milión, čo máme v banke. Súťažiť oň môžete všetci… Každý sa trikrát môže poradiť. Lenže keď bude súťažiť celé obecenstvo, nebude sa môcť radiť s celým obecenstvom. Zmenila som to. Budete sa radiť len so mnou. Zmeníme aj druhú radu. Nemáte všetci so sebou telefóny, nebudete sa radiť ani s priateľom na telefóne. Namiesto toho sa každý z vás môže poradiť so svojím susedom. Tretia pomôcka sa nemení. Dostanete otázku so štyrmi možnosťami odpovedí — A, B, C, D. Keď sa vám ich bude zdať priveľa, môžete ma požiadať, aby som ich počet znížila na dve. Tak, pozor! Ešte raz vám vravím: súťažíme hneď pri prvej otázke o celý milión, a preto prvá otázka bude zároveň aj posledná. A tá otázka znie: Akej farby bol žreb, na ktorý som vyhrala v dobročinnej lotérii milión? Odpovede, z ktorých si môžete vybrať, sú: Bol za A) zelený, za B) červený, za C) žltý, za D) modrý. To je ťažké, čo? Tu na tom pánovi vidím, že sa rozhodol minúť prvú pomôcku. Vlastne tretiu. V poriadku — klap, klap — dve možnosti sme odstránili — a dve nám ešte ostávajú. Sú to: A) zelený, D) modrý, pre blázna dobrý. No, ako ste sa rozhodli? Vidím, že sa každý z vás radí so svojím susedom. Skôr, ako sa dozviete, či vám sused poradil správne, našu súťaž na chvíľu preruší reklama. (Spieva.)

Bernadeta z Lúrd svätú Pannu videla, a od tej chvíle je tam furt a stále nedeľa. Možno je to čudesné, čo vidia oči diev! No Bernadete nevezme už nikto z úst je spev.

(Hovorí.) Zájazd do Lúrd vám výhodne ponúka cestovná kancelária Bernadetta. Pre istotu si zoberte so sebou bicykel, pretože vzhľadom na finančné problémy, do ktorých sa dostaneme počas svojho pobytu v Lourdách, spiatočnú cestu nezabezpečujeme. Našu novú adresu sa po šťastnom návrate dozviete na Generálnej prokuratúre. Koniec reklamy. Vidím, že sa nikto nehlási s odpoveďou, to znamená, že vám nijako nepomohla ani druhá pomôcka. Potom vám ostáva už len tretia a posledná možnosť –opýtať sa mňa. Mám vám prezradiť farbu svojho víťazného žrebu, aby ste si mohli rozdeliť náš milión? Hm. A čo ak v banke už ani celý milión nemáme? Ale dobre, rozdelíte si zvyšok — matku predstavenú to aj tak dobre vytočí. Teda — ktorá je správna možnosť? A) zelený alebo D) modrý? Môj víťazný žreb mal farbu… Počkajte, mám tu z neho ústrižok. (Prezerá si zmätene špinavý kus papiera, potom sa jej rozjasní tvár a skryje papier.) Chachacha! Nebola to ani jedna z tých dvoch. Nikto dnes nevyhráva. A chcete vedieť, aká naozaj bola farba môjho žrebu? Prepánajána, už som to zase zabudla. (Amnézia sa dá na útek.)

HUBERTA (prichádza a zrazí sa s ňou). Nič si z toho nerob, Amnézia, že sa ti nepodarilo matku predstavenú pripraviť o ten milión — ona sa oň postupne pripraví aj sama. (Do publika.) Milí diváci, kým sa matka predstavená spamätá z obáv o milión, ktoré práve prežívala, pozrite si teraz originálnu baletnú kreáciu — predvedie vám ju naša najlepšia tanečnica sestra Lea. Kreácia má názov Ukameňovanie Márie Magdalény.

(4) UKAMEŇOVANIE MÁRIE MAGDALÉNY (THE STONING OF MARY MAGDALENE)

(Zaznie orchestrálny sprievod. Kým stihne prísť Lea a kým stihne Huberta odísť, zosype sa na Hubertu dážď kameňov.)

HUBERTA. Ale čo to robíte? Ja nie som Mária Magdaléna.

LEA (prichádza, ale kamene na ňu nepadajú, ostane stáť predvídavo bokom, za nízkym múrikom, ktorý jej zakrýva dolnú časť nôh).

HUBERTA (ukazuje na Leu). Ona je Mária Magdaléna.

LEA. Nie, ani ja nie som Mária Magdaléna. To by mi tak chýbalo. Predvediem radšej niečo celkom iné.

HUBERTA (hádže kamene nazad za scénu). Milí diváci, sestra Lea vám predvedie radšej niečo celkom iné. (Odíde.)

(5) PRIMABALERÍNA (THE PRIMA BALLERINA)

LEA (spieva, na začiatku spevu ešte nevidíme celé jej nohy).

Túžim sa stať raz veľkou primabalerínou – to volanie zas vo mne znie. Vraj je to neslušné a dievča poslušné musí stále len počúvať nie… nie! Túžim sa stať raz veľkou primabalerínou – tú nádej mi stále dáva Pán. Na nádej naletím – nuž aj dnes tu baletím. Veď na to tajnú metódu mám.

(Hudba pripraví okamih, keď náhle uzrieme Leu celú — vyrazí dopredu na kolieskových korčuliach.)

Môj balet, ten je pre ľudí – ak nie sú zosnulí. Môj balet lásku prebudí aj v páre korčulí. Je to môj vzduch, moje telo aj duch, ním cítim hebkosť lúk. A keby hneď Boh ma pozbavil nôh, ja stvorím balet rúk. (Chvíľu sa len korčuľuje.) Len ľudí tancujúcich stretám, kam sa pozriem len. Keď ráno vyjdem do ulíc, tancujem tam celý deň. A tancujúce tiene stretám, keď sa blíži sen. A s nejedným si — aj keď spím – zatancujem. Túžim sa stať raz veľkou primabalerínou – a baletom pozdraviť máj, aj plakať za letom len baletom, baletom… Môj balet je báj Gudbáj – a s tou sa rozlúčim aj.

(Keď Lea skončí, je dolná časť jej nôh opäť skrytá za múrikom. Ukláňa sa.)

HUBERTA (znova prichádza). Sestra Lea, ty nebaletíš — ty letíš. Kto by tebe mohol znechutiť balet?

LEA. Matka predstavená môj balet neznáša. Vždy, keď naň príde reč, je ako…

SPOLU. … na ihlách. (Obidve sa postavia na prsty.)

HUBERTA. Myslela som, že ju to už prešlo.

LEA. Kdeže. Stále sa usiluje pribrzdiť môj talent. Myslím, že trpí talentofóbiou.

(6) NAJVÄČŠIE NIE JE VŽDY NAJLEPŠIE (THE BIGGEST STILL AIN´T BEST)

HUBERTA. Talentofóbiou? Čo to je?

LEA. Neznáša mníšky s talentom. Ale prečo by mala len ona sama zožať všetku slávu? Myslí si, že je bohvieaká hviezda. Ale nie je.

HUBERTA. Sestra Lea… (Spieva.)

Teraz dýcha z teba pýcha. Múdri ľudia hovoria, že naprší ti do nosa, ak máš ho dohora. Z tohto sveta môžeš na veľa chorôb zísť, no nezmysel je zdravý byť a zomrieť na závisť.

LEA.

Veď ja viem, že závisť je vytie na Mesiac, ale pochop ten môj problém, že chcela by som viac. Ja viem, že je to hriech. Viem však aj, že talent mám. Tak prečo nemôžem sa dostať k väčším úlohám?

HUBERTA. Vieš, sestra Lea, čo vraví Biblia?

LEA. Čo vraví Biblia?

HUBERTA. Vraví, že nie sú malé úlohy, len malí herci.

LEA. Nikde som sa v Biblii nič také nedočítala.

HUBERTA. Tak to potom hovorí Charlie Chaplin. Nech je ako chce, pravda je taká, že…

Matka predstavená už zajtra bude nebohá, zažiariť chce naposledy, nuž cháp ju, preboha!

LEA.

Ona robí veľkú hviezdu, ale je to úbohé. Veď ja ju tromfnem hravo v každej úlohe.

HUBERTA (hovorí). Máš pravdu, sestra Lea, no aj tak iné ti nepoviem, len…

… že čo je najväčšie, nie vždy je najlepšie.

LEA.

Daj mi lievik, nech mi to do hlavy natečie!

HUBERTA.

Dievča, ja ťa chápem. Viem niečo o tom tiež. Dobre zvažuj svoje chyby! Trikrát meraj a raz rež!

(Hovorí.) Spomínaš si na sestru Agnesu?

LEA.

Vykŕmila morku, čo vážila sto kíl.

HUBERTA.

Čo dávala jej žrať, vie Boh – no rástla z celých síl. Keď morku potom sekerou šla zabiť Agnesa,

LEA.

tá veľká morka zaťala jej zobák do mäsa.

SPOLU.

Lebo čo je najväčšie, nie je vždy to najlepšie.

HUBERTA.

Nuž never tomu, že sa ti hlúposť prepečie. Múdro múdry kresťan Boha prosiť vie. Hlupák prosí o hlúposti – nuž a Boh mu vyhovie. (Hovorí.) Alebo iný príklad! Aj krpáň Dávid vyhral – a prehral Goliáš.

LEA.

Z toho príbehu mám dodnes galimatiáš.

HUBERTA.

Ten Goliáš bol obor, no nešikovne stál – a krpáň Dávid trafil jeho chúlostivý sval.

LEA (hovorí). Chúlostivý sval? On ho trafil do…

HUBERTA (hovorí). A do čoho iného?

Môžeš byť aj obor – predsa slabé miesto máš. Krpáň z praku vystrelí – a už len zakrochkáš. Keď nezľakne sa trpaslík…

LEA.

… obra porazí…

HUBERTA.

Ten, kto lepšie podumá…

LEA.

… ten kto lepšiu trefu má…

SPOLU (so zopnutými rukami a pohľadom smerujúcim nahor).

… ten zbožne zvíťazí.

MATKA PREDSTAVENÁ (prichádza počas potlesku a celá zmätená sleduje, ako sestra Huberta pomáha sestre Lee odopínať korčule). Ani nechcem vedieť, čo sa tu zomlelo. Ľudia dnes tlieskajú často len preto, že nevedia, čo s rukami. A pritom ja som taká skromná, že o potlesk ani nestojím. Dokonca sa dávam zaskakovať.

(7) UN BEL DI

ROBERTA (prichádza a nevšimne si, že je tam Matka predstavená, napodobňuje ju). Un bel di vedremo… Teraz mám urobiť záskok za Matku predstavenú, ale nejde mi to. A ona je tu. (Chce zutekať.)

MATKA PREDSTAVENÁ (zadrží ju). Sestra Roberta. Prečo ma nezaskakuješ? Nevieš ma napodobniť?

ROBERTA. Prepáč, matka predstavená… Ale povedala si, že keď mi to nepôjde, nemám sa do toho siliť.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ako je možné, že si na takýto svoj príkaz vôbec nespomínam? Aj v tomto veku si predsa dobre pamätám každý výrok, čo vyjde z mojich úst.

ROBERTA. Úplne každý?

MATKA PREDSTAVENÁ (nespomína si). Čo úplne každý?… Zaskočila si ma… Dobre, tak ma teda nezaskakuj! Ale vysvetli mi, prečo sa ti do toho nechce?

ROBERTA (do publika). Vysvetlím jej to piesňou.

(8) ZÁSKOK (I’VE GOT PIZAZZ)

Najlepšie zahrá len ten svoj part, kto si trúfa v šou sám seba hrať, kto v cudzej zásmažke sa nesmaží a v cudzej šatni zavesiť svoj plášť sa nesnaží. Hej, najlepšie zahrá len ten svoj part, kto napodobňovaním čas nestráca rád. S tým spokojná som, čo mi dáva príroda. Vystačím si s tým — už mi viac ťažko dá. Veď unikátom je každý z nás, má každý svoj hlas a každý svoj čas, a publikum ti zatlieska, až keď srdce mu na tanieri dáš. Tak nemeškaj a vykladaj to srdce na podnos! Streisandka tiež je pyšná na vlastný nos.

Matka predstavená, pochopte, že nemôžem…

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo nemôžeš?

ROBERTA. Nemôžem za vás zaskakovať, keď vy ste taká jedinečná.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ale ty si zas jedinečná zaskakovačka, Roberta.

ROBERTA. Ale hlavne som Roberta.

Najlepšie zahráš len ty svoj part, povieš najlepšie svoj obľúbený žart. Vy ste vlastnou úlohou – matkou predstavenou. Ja chcem v tej šou byť skromnou Robertou. Viete, čo je skromnosť?

MATKA PREDSTAVENÁ. To sa pýtaš mňa?

ROBERTA. Ja len pre istotu.

Ale dá sa aj na čejndži dohodnúť, keď každá zahrá…

MATKA PREDSTAVENÁ … teba ja, ty mňa.

ROBERTA.

Keď zostať sebou vás prešla chuť, nech aspoň psinu svet z nás oboch má! Nech duplikátom je každá z nás, vy straťte svoj čas a buďte môj hlas! A sála obom zatlieska nám, keď ja jej vaše srdce dám. A vy dajte ľuďom to moje zas! Na úspech nos nech má každá z nás! Čo vy na to, matka predstavená?

(8A) REPRÍZA: ZÁSKOK (REPRISE: I´VE GOT PIARITZ)

MATKA PREDSTAVENÁ.

Nie! Unikát je každý z nás má každý svoj hlas a každý svoj čas. Ak neveríš, choď do Ríma a už viacej neštvi ma a jedno len si pamätaj, že ťa nezastúpi nik. Každý je len sám svoj…

ROBERTA. Záhradník?

SPOLU: … náhradník!

ROBERTA (na kategorický pokyn Matky predstavenej odíde).

HUBERTA (príde a sadne si bokom).

MATKA PREDSTAVENÁ. Milí veriaci, totiž milí diváci, veriaci aj neveriaci, ďakujem, úprimne ďakujem za potlesk aj za podporu akéhokoľvek iného druhu. (Pošúcha si palec o ukazovák.) Šťastena stála pri nás všetkých. Okrem sestry Júlie… (Prekrižuje sa.) … dieťaťa Božieho. Neviem, či má v nebi ešte nejakú šancu po tom, čo otrávila päťdesiatdva našich sestier paprikášom z jedovatých húb. Hoci, musím vám povedať, minulý týýdeň nás zase poriadne rozosmiala. Zastavil sa u nás ten morózny starý vikár z diecézy. Neznáša ani mňa, ani naše sestry, predsa však sa rozhodol pozvať sa k nám na obed. Keď mu Júlia naservírovala jedlo, zhnusene sa pozrel na tanier a povedal: „To by nechutilo ani prasaťu!“ Júlia nemeškala, hneď to spred neho zas odniesla a zakričala mu do ucha: „Tak vám prinesiem niečo, čo by prasaťu chutilo.“

LEA (prichádza a postaví sa bokom).

MATKA PREDSTAVENÁ (pokračuje). Ale aby som nestratila niť. Vravela som vám, že sme mali všetky šťastie. Spomínate si, ako sme minule dali Amnézii šancu, aby sa blysla ako country speváčka? Povedali sme si: Prečo nie, ak má talent…? A vyšlo to. Miliónová trefa. Takže, dámy a páni, aj dnes vystúpi — sestra Mary Paul.

AMNÉZIA (prichádza oblečená ako kovboj).

(9) SPIEVAJÚCA MNÍŠKA (THE COUNTRY NUN)

AMNÉZIA.

Ja som dievča zvedavé. Mníška, ktorá spievať vie. Aj bez sudičiek a bez víl raz dobyť musím Nashville. Sestry hovoria: „Ty máš na to, tak tam bež! A z peňazí, čo zarobíš tam, biednym pomôžeš!“ Už za mnou bol aj producent – bol milý, milučký. Len ešte ani jeden cent nestrčil mi do rúčky. Ale povedal, že urobí raz hviezdu zo mňa on. Len treba dobyť Nashville – a mám v hrsti milión.

(Vytiahne bábku Máriu Juanu a hovorí jej hlasom.) A kde je môj milión? Som sestra Mária Juana, spomínaš si na mňa? (Svojím hlasom.) Áno, áno — a kde sa tu zas berieš, Mária Juana? Čo by si rada? (Hlasom bábky.) Uhádla som v Milionárovi farbu tvojho žrebu. Tak dlho si ho nosila vo vrecku, až bol celý čierny. Takže — kde je môj milión? (Svojím hlasom.) Ja nijaký milión nemám. (Hlasom bábky.) Nie? Tak si ho vyzdvihnem v naturáliách. (Svojím hlasom.) Ako to myslíš, sestra Máriia Juana? (Hlasom bábky.) Prepustíš mi svoju miliónovú šancu. V Nashville budem spievať ja. (Bábka spieva.)

Tvoj producent chce len mňa. Vie, že na to mám. Jeho výťah vyvezie ma až ku hviezdam. Až do L. A. a na Broadway ma dostane on. Len moja je tá šanca na milión.

(Svojím hlasom.) Takže ty mi chceš tú šancu vyfúknuť? (Hlasom bábky.) Jasné! Fuk, fuk — a vyfúknem ti ju. Môžeš sa fučať, koľko chceš, mne je to fuk. (Svojím hlasom.) Dosť! Veď ty chceš sfúknuť sviečku môjho života. (Amnézia spieva svojím hlasom.)

Nemôže byť môj osud taký ukrutný. Čakám na tú svoju šancu už milión dní. (Pokračuje hlasom bábky.) Ja ti ju vyfúknem, to si miliónkrát píš! Ja zbohatnem — a ty, drahá, sa v slzách utopíš. (Pokračuje svojím hlasom.) Si hnusná, lebo vieš, že tebe „zbohom!“ povedia, naštvaná si, že v Nashville budem úspech mať len ja. Len ja budem na plagátoch, čo si každý zavesí. Len ja si pôjdem po ten milión do Tennessee. Jodl-ej-í-hú, e-lej-í-hú, e-lej-í. (Pokračuje hlasom bábky.) Jodl-ej-dí-hú, e-lej-dí-hú, e-lej-dí. (Skryje bábku za chrbát. Pokračuje svojím hlasom.) E-lej-í-auč!

(Bábka sa prebojuje spoza jej chrbta dopredu, pokračuje hlasom bábky.) Nie. To ja budem úspešná v Tennessee. Len ja. (Obracia sa na Matku predstavenú a Hubertu.) Potvrďte to! No tak to potvrďte! Zastaňte sa úbohej bábky! (Svojím hlasom.) Ty si sa zbláznila.

Ani jedna kniha nemá strašnejši dej. Pozerajte, ako rozum zmútil sa jej! Daj, Bože, nech tá chuderka sa neobesí! Nervy ušli je až do Tennessee.

(Hlasom bábky.) A nezbláznila si sa náhodou ty? (Svojím hlasom.) Nie, ja som celkom normálna. (Hlasom bábky.) Nie. Zbláznila si sa. Normálna som ja. (Svojím hlasom.) Ja som normálna. Ty si sa zbláznila. (Hlasom bábky.) Ty si sa zbláznila. (Svojím hlasom.) Ja som normálna. Ty si blázon. (Hlasom bábky.) Ty si blázon. (Svojím hlasom.) Ty si blázon. (Hlasom bábky.) Ty si blá… (Amnézia v polovici slova položí bábke ruku na ústa a vykríkne svojím hlasom.) Dosť!

Len jedno poučenie tento príbeh núka nám, že až kým nerozbije sa, na vodu chodí džbán. Ty si krčah rozbitý. Preto pôjdeš do smetí.

(Hlasom bábky, ktorá si uvoľnila ústa.) Čo to táraš? (Amnézia jej zase zakryje ústa a pokračuje v speve.) A potom moja pieseň… (Hlasom bábky, ktorá si uvoľnila ústa.) … sa konečne odmlčí. (Amnézia jej zase zakryje ústa a dospieva.) … sa svetom rozletí. (Odíde.)

(9A) DOHRA: SPIEVAJÚCA MNÍŠKA (PLAYOFF: THE COUNTRY NUN)

MATKA PREDSTAVENÁ (pokúša sa skryť rozpaky). Huberta, vravela som ti, aby si jej zabránila… keby náhodou znova dostala chuť vystúpiť s bábkou.

HUBERTA. Prečo ja? Ty si šéfka. A okrem toho — aj tú bábku si jej kúpila ty.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ale len ako rehabilitačnú pomôcku. Doktor povedal, že hra s bábkou pomáha prebúdzať stratenú pamäť.

AMNÉZIA. Matka predstavená, môžem ešte raz urobiť Milionára?

MATKA PREDSTAVENÁ. Môžeš. Ale až o milión rokov. (Zvoní telefón.) Telefón! Dúfajme, že to bude pre zmenu nejaká dobrá zvesť.

ROBERTA (prichádza).

LEA. Ja to vybavím. (Do telefónu.) Kláštor na Hore svätej Heleny.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ak je to mestský hygienik Prestapini, som v očistci.

AMNÉZIA. Matka predstavená, to som mu už včera aj predvčerom aj predpredvčerom povedala ja. Nie ste v tom očistci pridlho?

MATKA PREDSTAVENÁ. Ach, Amnézia!

AMNÉZIA. A čo ak mestský hygienik Prestapini príde do očistca za vami?

MATKA PREDSTAVENÁ. V takom prípade ohlásim prestup z očistca do pekla.

LEA (do telefónu). Prosím? Niečo je s telefónom. Veľmi zle vám rozumiem.

MATKA PREDSTAVENÁ. Kto volá?

LEA (šeptom). Sestra Mária Chiquita Rosita Benita de Guadelupe. (Nahlas.) Nič vám nerozumiem, niečo je s telefónom.

MATKA PREDSTAVENÁ. Telefón je v poriadku. Nerozumieš jej preto, lebo hovorí po španielsky.

ROBERTA. Daj to mne! (Prevezme od Ley telefón.) Yo, Lup! (Z telefónu sa ozýva rýchle španielske drkotanie.)

MATKA PREDSTAVENÁ (rozveselí sa). Hahaha!

LEA. Čo hovorí?

MATKA PREDSTAVENÁ (zvážnie). Neviem, čo hovorí, ale teším sa, že to volá ona a nie mestský hygienik.

LEA (Huberte). Prečo sa matka predstavená obáva mestského hygienika? Veď odkedy sme pochovali aj posledné štyri mŕtve sestry, je naša mraznička čistá.

HUBERTA. Ktovie, čo zas do nej strčila.

ROBERTA (dotelefonuje). Neuveríte! Matka predstavená, spomínate si, ako ste nás ubezpečovali, že Boh vždy vypočuje vaše modlitby?

MATKA PREDSTAVENÁ. A je to pravda. Len si už nespomínam, za čo som sa naposledy modlila.

ROBERTA. Modlili ste sa za to, aby sa Amnézii vrátila pamäť — aby sme sa dozvedeli, ako sa volá pravým menom a z ktorého kláštora k nám vlastne prišla.

MATKA PREDSTAVENÁ. Aha, áno. No vidíš. A Boh síce vypočul len prvú polovicu mojej modlitby, ale bohato nám to stačilo. Amnézia si spomenula, že sa volá Mary Paul — a vďaka tomu sme vyhrali ten jej milión.

ROBERTA. Už aj vy zabúdate. Boh vypočul aj druhú polovicu vašej modlitby, matka predstavená. Práve volala sestra Mária Chuiquita Rosita Benita de Guadelupe, aby nám pripomenula, že Amnézia je františkánka z Minnesoty.

MATKA PREDSTAVENÁ. A ona to odkiaľ vie?

ROBERTA. Stretla dve františkánky z Minnesoty, bývalé kolegyne našej drahej Amnézie. Práve mierili k nášmu kláštoru.

MATKA PREDSTAVENÁ. Ony nás idú navštíviť? Ó, to je milé! Treba im pripraviť hosťovskú izbu a…

ROBERTA. Netreba, nezdržia sa dlho. Len si tu u nás čosi vybavia a hneď zas odídu.

MATKA PREDSTAVENÁ. A čo si tu chcú vybaviť?

ROBERTA. Chcú si vraj odviesť svoju sestru Mary Paul.

AMNÉZIA (prvá preruší zmeravenie, ktoré nastalo po Robertinej správe). Ja … ja… ja som františkánka?

ROBERTA. Vyzerá to tak. (Do publika.) Stále znova na to zabúda.

AMNÉZIA. Ale ja nechcem už byť františkánka. Tu medzi vami som našla svoj nový domov a nechcem už nikdy odtiaľto odísť.

HUBERTA. Výborne. A to im treba povedať, Regina.

AMNÉZIA. Idem sa ukryť, aby ma nenašli. (Odbehne.)

HUBERTA a LEA. Počkaj, Amnézia! (Odbehnú za ňou.)

ROBERTA. Áno, matka predstavená. Keď sem františkánky z Minnesoty prídu, musíte byť neústupná! Nemôžeme im vydať Amnéziu, keď si to ona sama neželá.

MATKA PREDSTAVENÁ. Budem ešte neústupnejšia a… ale nejdem maľovať čerta na stenu. Dúfam, že sa nebudem musieť s nimi stretnúť iba ja sama.

ROBERTA. Môžete rátať aj so mnou.

MATKA PREDSTAVENÁ. To rada počujem. Ale teraz ma nechaj, musím sa na to stretnutie duševne pripraviť — a ty sa zatiaľ choď postarať o nejaké obložené chlebíčky.

ROBERTA. Spoľahnite sa! (Odíde.)

MATKA PREDSTAVENÁ (do publika). Čo na to poviete, moji milí? Práve, keď sa zdalo, že Boh sa o nás postaral tak ako nikdy, zjavia sa tie františkánky. Neveští to nič dobré. Čo dobré môžete čakať od ľudí, ktorí trávia väčšinu života v spoločnosti zvierat? Poznám to ešte z čias, keď som pracovala v cirkuse… Ach, to boli časy. Celá naša rodina sa stretla každý večer na visutom lane… Nikdy nezabudnem, ako som sa chvela, keď som prvý raz vkročila na povraz… Bolo to v Altoone v Pensylvánii… 4. júla… Mala som kostým ušitý z vyradenej štátnej zástavy a v jednej ruke horiacu fakľu ako Socha slobody. Všetko šlo hladko až do chvíle, kým som nezabalansovala… Podpálila som pritom nohavice svojho brata. Zrazu bol celý v plameni a keď padal do záchrannej siete — akoby preletel meteor. Malo to šialený úspech. Zatiaľ čo otec hasil brata v zákulisí, matka sa ukláňala v aréne, plakala od dojatia a ukazovala hore na mňa, lebo ja som bola v takých rozpakoch, že som ešte stále chodila po povraze a stále som opakovala: „Vidíš, mamka? Dokázala som to!“ Sú to už roky, ale nikdy na to nezabudnem. (Spieva.)

(10) TAK, MAMKA, VIDÍŠ! (LOOK, MA, I MADE IT!)

Tak, mamka, vidíš, že voľačo viem. Tak, mamka, vidíš, že môžem, keď chcem. A aj keď som skromná, viem po lane prejsť a svetlá aj o mňa sa pobili dnes. Oh, yes! Tak, mamka, vidíš, už mám svoju púť, keď aj na mňa tie svetlá už dostali chuť. Bola som len vždy taká škvrna obecných škôl. A vidíš, že aj na mňa čaká veľké sólo sól. Hej! Tak, mamka, vidíš, že nebudem stáť v tmavých krčmách za drezom a umývať riad, že lepšou cestou chcem ísť – tou naj — najlepšou. Aj Irwing Show vraví, že je to šou. Ou! Tak, mamka, vidíš — a mníškou som dnes. Len Pánboh vie vopred, kam bude ťa viesť. No aj keď som skromná, viem po lane prejsť – môžu svetlá sa o mňa pobiť aj dnes. Oh, yes! A ešte jednu strofu na tú krásnu tému! Hej, na mňa svetlá! Zas Pána som stretla – v lóži sedel, štastný bol. To znie do tmy a tíše môj hlas — hlas abatiše. To ja, predstavená, som zas hviezdou predstavenia. To ja, predstavená, zas mám sólo sól. Oh, yes!

(10A) DOHRA: TAK, MAMKA, VIDÍŠ! (PLAYOFF: LOOK, MA, I MADE IT!)

MATKA PREDSTAVENÁ (odíde).

AMNÉZIA (prichádza skrytá za kríkom, ktorý nesie pred sebou. Obecenstvo jej nevidí do tváre, ale prezrádzajú ju kovbojské topánky).

LEA (prichádza s troma ornátmi a smeje sa). Chachacha, Amnézia, aký pekný ker je z teba!

AMNÉZIA. Ty si ma spoznala?

LEA. Podľa nôh.

AMNÉZIA. Skrývam sa pred františkánkami.

LEA. Ešte nedorazili.

HUBERTA (prichádza). Čo to nesieš?

LEA. Šlohla som pre nás v sakristii susedného kostola nejaké ornáty.

AMNÉZIA. Že šlohla! Veď to je hriech.

LEA. Neboj sa, vrátime ich tam. Ale najprv si ich vyskúšame.

HUBERTA. Je to zato veľká diskriminácia, že mníšky sa nemôžu stať kňazmi. (Skúša si červený ornát.) Ako mi pristane tento červený?

AMNÉZIA. Výborne. Ja si chcem vyskúšať fialový. (Skúša si fialový.)

LEA. A čo ja? Pristane mi? (Skúša si tretí ornát.)

HUBERTA. Pristane.

LEA. A kto povedal, že mníšky sa nemôžu stať kňazmi?

HUBERTA. Pápež to povedal.

LEA. On je šovinista?

AMNÉZIA. Nie, Poliak.

LEA. V iných cirkvách majú aj farárky. Myslím, že by sme mali napísať nejakú ženskú petíciu.

AMNÉZIA. Ach, a komu ju odovzdáme?

HUBERTA. Veď to, že komu? Zas by o jej osude rozhodovali len muži.

(11) FARÁRSKA POLKA (THE PADRE POLKA)

LEA a AMNÉZIA. Ach!

LEA. Prečo sme my ženy druhá liga?

VŠETKY TRI. Ach!

HUBERTA. Hravo by sme dokázali to, čo muži.

VŠETKY TRI.

Ach! Vstať každé ráno stačí až po kikirikí, a hneď po rannej omši hybaj na raňajky.

AMNÉZIA.

A potom do cadillacu a zahrať si golf.

LEA.

A sem-tam futbal.

HUBERTA.

A sem-tam dať gól.

VŠETKY TRI.

Potom vypočuť si sem-tam nejaký hriech.

HUBERTA.

No a potom chce to

VŠETKY TRI.

aj nejaký lieh. A už je tu večer.V noci bdieť bude Pán, dožiť sa nám dá zas ďalších príjemných rán. Chce niekto krstiť, či iný chce pohreb? Nou problems. Každú z tých potrieb sme schopní hneď uspokojiť.

AMNÉZIA.

A čo na to Pánboh?

VŠETKY TRI.

Vínečko Pánboh dá vždy, keď na fare je súš. Aj Pánboh nás chápe. Veď predsa aj ten Pánboh je muž. (Lea a Huberta tancujú, Amnézia hrá na harmonike.) Chce niekto krstiť či iný chce pohreb? Nou problems. Každú z tých potrieb sme schopní hneď uspokojiť.

MATKA PREDSTAVENÁ (prichádza a pozoruje ich).

HUBERTA a LEA (prerušia tanec).

AMNÉZIA (ešte chvíľu hrá na harmonike, potom aj ona prestane).

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo to tu, preboha, vystrájate?

HUBERTA. Premaskovali sme sa pred františkánkami za kňazov a teraz spovedáme svoje ovečky. Ťažia ťa na srdci nejaké hriechy? Pokojne sa nám s nimi zver!

MATKA PREDSTAVENÁ. To radšej prejdem po povraze ponad Niagarské vodopády.

(12) HUDOBNÝ MOTÍV Z FILMU TITANIK (NÁHRADA ZA TOKYO ROSE)

ROBERTA (prichádza v plávacej veste).

ROBERTA. Titanik volá matku predstavenú… Titanik volá matku predstavenú… Nemáte v kláštore ešte nejaké plávacie vesty? Prepínam.

MATKA PREDSTAVENÁ. A čo je zas toto? Ani študenti tak nevystrájajú ako vy. Radšej mi povedz, či si sa postarala o obložené chlebíčky.

ROBERTA. Obložiť chlebíčky som už nestihla. Ale keď som privítala františkánky v plávacej veste, stačilo im, že som im ponúkla chlieb a morskú soľ.

VŠETKY OSTATNÉ. Čože?

MATKA PREDSTAVENÁ. Františkánky sú už tu?

ROBERTA. Boli tu. Totiž, aby som bola presná, iba pod oknom. Môžete sa upokojiť, matka predstavená. Povedala som im, že im Amnéziu nedáme.

HUBERTA a LEA. A čo na to ony?

ROBERTA. Povedali, že si ju môžeme nechať…

AMNÉZIA. Ach, to je výborné! To je výborné! To je výborné! (Tlieska.)

ROBERTA. … že im bude celkom stačiť, keď im dáme ten milión.

MATKA PREDSTAVENÁ. Tušila som to. Nemali sme študentom dovoliť, aby hrali Skazu Titaniku — privolali kataslohu. Katasloha… katasloha…

HUBERTA. Chceš povedať katastrofa.

MATKA PREDSTAVENÁ (zhnusene sa pozrie na Hubertu). Teraz je to už jedno. (Zamdlie.)

HUBERTA. Zamdlela. Prineste vodu!

AMNÉZIA, LEA a ROBERTA (odbehnú a znova sa vrátia, každá prináša v nejakej nádobe vodu, Amnézia vo fľaške).

HUBERTA (poleje Matku predstavenú z nádob, ktoré priniesli Lea a Roberta, takže tá sa začne zas preberať). Už sa preberá.

MATKA PREDSTAVENÁ. Čo sa stalo? Prečo ma polievate vodou? To je svätená?

HUBERTA. Nie, ale pomáha ti, ako keby bola. Ešte sa jej trocha aj napi! (Dáva jej k ústam fľašku, ktorú priniesla Amnézia.)

MATKA PREDSTAVENÁ (pije). Je to čerstvá voda?

HUBERTA. Čo ja viem? Kde si ju vzala, Amnézia?

AMNÉZIA. V príručnom bare matky predstavenej.

MATKA PREDSTAVENÁ. Tak potom je čerstvá. (Znova sa napije a podáva fľašu Huberte.) Ochutnaj ju!

HUBERTA (napije sa). Ba veru nie je čerstvá. (Znova sa napije.) Tá je odporná. Zase ju jodizujú, či čo. Ty ju už radšej nepi.

MATKA PREDSTAVENÁ. Len mi daj ešte, lebo znova zamdliem! (Berie jej fľašu a znova sa napije.) Takže františkánky chcú náš milión?

HUBERTA. Nemyslime na to! (Berie jej fľašu a znova sa napije.)

MATKA PREDSTAVENÁ. To sa ti ľahko povie. (Berie jej fľašu a znova sa napije.)

HUBERTA. Ja už na to nemyslím. (Berie jej fľašu a znova sa napije.)

MATKA PREDSTAVENÁ. Ja viem, vy všetky myslíte len na to, ako ma vysánkovať z hlavnej úlohy. To sa vám nepodarí. Hlavne dnes nie, keď je vraj v hľadisku vyhľadávač talentov z Hollywoodu. (Berie jej fľašu a znova sa napije.)

HUBERTA. Čo keby sme vyhľadávačovi jedným vrzgom predali aj nejaký miliónový námet?

MATKA PREDSTAVENÁ. A ešte si v tom aj zahráme! A ten milión, o ktorý nás chcú obrať františkánky, nielenže zase zarobíme, ale ani františkánkam nič nedáme, takže budeme mať dva. To nie je zlý nápad.

(13) NA STRIEBORNOM PLÁTNE (THE CLASSIC QUEENS)

HUBERTA. Ja teraz…

MATKA PREDSTAVENÁ. Nie ty, Huberta. Ja! (Spieva.)

To vážne bude výhra ako hrom – hrať na plátne striebornom. Chcem si zahrať Alžbetu.

HUBERTA.

A prečo práve tú?

MATKA PREDSTAVENÁ.

Má v Londýne dosť pekný dom.

HUBERTA.

Len trochu veľký.

MATKA PREDSTAVENÁ.

Pleť maskéri mi krásne natrú. Keď treba, zhodím aj desať kíl. Čo myslíš? Dajú mi aj Kleopatru?

HUBERTA.

Kleopatru, čo vládla tam kdesi nad Nílom?

MATKA PREDSTAVENÁ.

Áno, presne tú.

HUBERTA.

Lepšie by ti sadol Níl.

(Ešte môže dodať prózou.) Alebo krokodíl.

MATKA PREDSTAVENÁ.

To vážne bude výhra ako hrom – hrať na plátne striebornom. A čo tak Máriu Antoinettu?

HUBERTA.

Veď tá šla pod gilotínu! Ja veru radšej zahrám si dáku modelku, s tou každý fotiť sa chce. Bola by som na obálkach.

MATKA PREDSTAVENÁ. A prišpendlená ná vecé.

HUBERTA. To bolo nechutné. No rozmýšľam, čo by mohli od nás chcieť na nejakom konkurze. Veď keby tak chceli, aby sme sa…

MATKA PREDSTAVENÁ. Nech čokoľvek chcú, to musíš spraviť!

HUBERTA. Keď povedia: „Holá to hraj!“…

MATKA PREDSTAVENÁ. Nikdy! … nepovedz nikdy!

HUBERTA. Aj Julia Roberts bola vo vani raz.

MATKA PREDSTAVENÁ. No bola v pene po uši.

HUBERTA.

No nejeden muž sto ráz videl to už. Holú ťa muž aj v pene vytuší. Veď aj ten riaditeľ hotela jej povedal…

MATKA PREDSTAVENÁ.

Pretty women, v našej pene…

HUBERTA.

…ste vždy znova vítaná!

SPOLU.

No, bohužiaľ, súdené nie je nám dvom hrať na plátne striebornom.

ROBERTA (prichádza). Ojha, tu sa valí akási veľká voda… (Privonia k fľaške.) A tuším nie je ani taká veľká… Tuším je to len vodka. Lea, Amnézia! Poďte s nimi urobiť poriadok!

(14) KLOBÚK A PALIČKA (A HAT AND CANE SONG)

LEA a AMNÉZIA (pribiehajú a usilujú sa odviesť Matku predstavenú a Hubertu).

HUBERTA (vzpiera sa). Ale aký poriadok, prečo?

MATKA PREDSTAVENÁ (vzpiera sa). Veď máme upratané.

ROBERTA (smerom k osvetľovačom). Sestra Dioptria, zamier reflektor radšej niekde inde! (Spieva.)

Veď ešte chce s piesňou maličkou ako bodka prvej časti šou aj čierny klobúk s paličkou vyjsť pred vás. Hneď spomienku na Charlie Chaplina má ten, kto chodil rád do kina, no skrátka úspech to veľký má aj s vami… aj bez vás.

(Odchádza.)

LEA (prichádza, má klobúk a paličku).

Strácaš priateľa či semester – my ti na všetko dáme liek.

LEA a AMNÉZIA (ktorá práve prichádza).

Keď sa ozve orchester, je zrazu Silvester aj z Dušičiek. Aj púšť aj ruskú step…

ROBERTA (vracia sa, aj ona má klobúk a paličku).

VŠETKY TRI (spievajú a stepujú).

… raz-dva rozveselí kláštorný step. Vrátiť mŕtvemu tep vie kláštorný step. Ou, yes! Ou, yes! Keď defekt máš a nemáš lep, aj ten lep ti nahradí step. Vždy aj na ten defekt aj na efekt bol dobrý step a je aj dnes. Dudle-í-dú-dú-dú-dú-dú… (Atď.) Ty s klobúkom a paličkou nesmúť ani máličko! Dudle-í-dú-dú-dú-dú-dú… (Atď.) Nech aj vám dnes je s nami fajn – to chce naša chorus lajn!

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA (vracajú sa na scénu).

HUBERTA. My máme tanečnej len necelý rok.

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA. No táto sála má predsa len z nás pôžitok.

MATKA PREDSTAVENÁ. Sme v tanci lepšie, než saláma.

HUBERTA. Chcela si povedať Salome.

LEA, AMNÉZIA a ROBERTA (odtiahnu Matku predstavenú a Hubertu zase za scénu a pokračujú).

Čo by robil klobúk bez paličky? Bez klobúka palička? Čo by robil Adam bez Evičky a bez Adama Evička? (Ozve sa trúbenie lode.) Čo by bol chrám Boží bez vežičky? Čo by bolo bez ručičky pá? Aj my vám to pá už pomaličky dávame a po nás… po nás potopa.

MATKA PREDSTAVENÁ a HUBERTA (sa opäť vracajú na scénu. Majú plávacie vesty a kričia). Potápame sa! (Márne sa pokúšajú chytiť rytmus tanca.)

VŠETKY.

Nás nie je ľahké sa však striasť. To sa končí ešte len prvá časť a znova uvidíte nás, kým poviete ou. Veď ešte znie nám dobre hlas a ešte máte tuším čas, ešte Titanik je bez paník. Nie sme na dne.

LEA, AMNÉZIA a HUBERTA (znova sa pokúšajú Matku predstavenú a Hubertu odtiahnuť zo scény).

HUBERTA (vykríkne). Darmo sa potápame.

VŠETKY. My sme…

MATKA PREDSTAVENÁ. … nezničiteľná…

VŠETKY. … šou!

PRESTÁVKA





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.