Samo Bohdan Hroboň:
Krajolik

Dielo digitalizoval(i) Peter Kohaut.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 129 čitateľov


 

Obraz – báseň Sama Bohdana Hroboňa (1820 – 1894), nedatovaná, prvýkrát publikovaná Edmundom Hlebom v roku 1981 vo výbere Květiny nadsálanské a iné básne.

Báseň je oslavou divokej, neobmedzenej energie slobodne bujnejúcich prírodných elementov. Radostný slobodný rast tvorí predpoklad hroboňovského leitmotívu štedrosti, mnohosti a s ňou spätej prehustenosti priestoru, božskej presýtenosti. Obraz charakterizuje množstvo neologizmov, ktoré sú často prejavom pre romantizmus typického princípu syntézy. V zloženinách sa prelínajú nielen jednotlivé vnemy, ale nastáva aj zjednotenie subjektu s objektívne pôsobiacim svetom. Názov básne Obraz (Krajolik) vyvoláva očakávania statického opisu krajiny, zachytenie jediného ustrnutého momentu. Práve éra romantiky však predstavuje obdobie, keď sa maliari vydávali tvoriť svoje krajinomaľby priamo do prírody, ktorá už nebola len neživou kulisou, na pozadí ktorej sa mali odohrávať relevantnejšie udalosti. Hroboňovou stratégiou je vniesť na plochu básne prostredníctvom slovotvorby pohyb. Ťažisko nespočíva v dynamickom opise, vernom vykresľovaní, teda vo verbálnom sprostredkovaní, ale v silnom evokovaní, či už prostredníctvom spomenutej slovotvorby, alebo z nej vychádzajúcej zvukomaľby. Podtitul básne Krajolik odkazuje na Hroboňovu ambíciu vytvoriť pojmoslovie slovanskej vedy, v tomto konkrétnom prípade označenie literárneho žánru – deskripcie krajiny, prostredníctvom jazykových hybridov. Najčastejšie používanou predponou v básni sú varianty roz- / ráz-, objavujú sa v texte dvadsaťdvakrát. Ich dynamický potenciál spočíva v ich schopnosti vyvolať dojem, že pôvodný stav vecí bol iný, celistvý a až v priebehu času sa pôvodná jednota roz-deľuje, roz-čleňuje na stále drobnejšie jednotliviny. Prírodné deje evokované v básni Sama Bohdana Hroboňa tvoria analógiu k dejom duševným. Príroda rovnako ako ľudský intelekt experimentuje a tvorí. Jej kreativitu možno považovať za tvorivý prejav živého organizmu so špecifickým skrytým účelom, k naplneniu ktorého smeruje. Proces napĺňania sa realizuje ako smerovanie k vyšším stupňom, napokon až k úplnej mystickej nasýtenosti, a odkazuje tak na Hroboňove mystické inšpirácie.

Literatúra:

BOKNÍKOVÁ, Andrea: Samo Bohdan Hroboň. In: Slovník slovenských spisovateľov. Praha : Libri, 2000, s. 168 – 170.

ČEPAN, Oskár: Romantický mesianizmus a Samo B. Hroboň. In: K problematike slovenského romantizmu. Martin : Matica slovenská, 1973, s. 95 – 130.

KOVÁČIK, Ľubomír: Samo Bohdan Hroboň. In: Obraznosť v poézii slovenského romantizmu. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, 1997, s. 53 – 65.




Samo Bohdan Hroboň

— básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.