ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jánošík, Jánošík, kde je tvoj palošík?
V Púchove pod bučkom, prikrytý klobúčkom.
Ba veru v Ilave sedia tí potomci,
v temnici otrockej, zlodeji, holomci.
V temnici tí sedia, bo zbíjať nevedia,
besnicu židovskú i pijú i jedia.
V temnici tí sedia a krvou sa znoja,
bo sa čertov viacej ako Boha boja.
Jánošík, Jánošík, kde tvoja valaška?
keď si ty s ňou zvíjal, to ti bola láska.
Draku smilnej pýchy stínaval si hlavy,
žebys' ľud vybavil z tyranskej ohavy.
Z ohavy, čo žerie ženy a panenstvo,
proti rodu zbrojí otrocké mládenstvo.
Oj, kebys' bol v sebe všetky draky zdlávil,
bol by si svoj národ naveky oslávil.
Láska, tvoja láska, to bol národ celý,
z lásky tej si zbíjal zbojca v Bohu smelý.
No za ten zboj prišiel zboj zase na teba,
a len smrťou zboju vzal ťa Boh do neba.
A na zemi žiješ, kde len Slovák žije,
na pamiatku tvoju všetkých vrahov zbije.
Všetkých vrahov božích na svete i v nebe,
že by mu na zemi bolo ako v nebe.

Načos' ty, Jánošík, slúžiť chcel cisáru,
či si ty nevedel, že tebe niet páru?
Že tebe niet páru pod slncom, pod nebom,
že ty sám uživíš národ svojím chlebom.
Že si ty sám umies klobúčik pripraviť,
tri hory, tri svety na hlávku postaviť.
Že sa ty nemusíš kňazom, cárom prosiť,
že s Bohom uvládzeš ťarchu božstva nosiť.
Máš moc kňazov kňažiť a cárov ucáriť,
slobodu a vládu v jeden svet upáriť.
Netreba ti panstva ani služobníctva,
len ti treba druhov božieho verníctva.
Netreba ti žobrať u čerta valašku,
len prosiť u Boha svätú jeho lásku.
Vypros si, Jánošík, berlu a palošík,
buď v Bohu len smelý a dá ti svet celý,
tri hory, tri svety vstaví ti na hlavu,
ak budeš bojovať za jeho všeslávu.
Vypros si, Jánošík, za ozdobu cársku,
klobúčik s kôstkami, valašku ovčiarsku.
Popásaj na Tatrách ovce a barany,
kým ťa Pán Boh pošle ovládať Slaviany.
Kým ťa Pán Boh pošle zavládať trisvetom,
pros ho s ovečkami i zimou i letom.