E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Mroč

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Daniela Kubíková, Simona Veselková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 119 čitateľov

II. Sedliaci pýtajú radu od farára a zradia ho

V takýchto pochybnostiach prišli sa radiť i farára Mroča. Tento sa bál dať im určitú radu, lebo vedel, že im je svätý cit národnosti úplne cudzím, že u nich platí len chlieb a pálenka a že sa radia celého sveta, nielen jeho. Odbyl ich teda, ako odbývajú vo Viedni slovenské deputácie, prázdnymi slovami: „Nech Boh dá víťazstvo stránke lepšej, aby potom len dobre bolo.“

Ale keď sedliaci, zbadajúc, že im nedôveruje, sľubovali svätosväte, že nikomu nezjavia, čo im poradí a že radu jeho prijmú, pomyslel si, že človek musí dačím i vážiť, a vyslovil jasne, aby povstali za národ a cisára.

„Urobíme tak,“ osvedčili sa sedliaci a pošli, obyčajom svojím, z fary prosto do krčmy. Tu potom mudrovali pri pohároch. Rada farárova sa im ľúbila. „Cisár nám dal slobodu,“[1] hovorili, „páni nám ju, keď zvíťazia, odoberú.“[2]

Len jeden sa ozval: „Čo by taký kazateľ slova božieho znal?“ Bol to Klimo, arcikorheľ a veliký nepriateľ farárov.

„Ty sa hneváš,“ riekol mu druhý, „na farára pre to richtárstvo.“

„Nikdy mu to nezabudnem, ja jeho,“ udrel sa Klimo v prsia s pľuhavým zlorečením. „Povedal slúžnemu, že ja som korheľ. Mňa korheľom nazvať! Ukážem ja jemu! Ja pán, on môj sluha. Ja mám úrek, on je len taký kadejaký odkiaľnoha, odkiaľruka, čo vraj ani otca nemal, taký koperdan,“ dodal s rastúcou zlobou a tresol o stôl sklenicou. „Jesto múdrejší ľudia na svete, ako jeden taký kazateľ slova božieho. Poraďme sa pána Chreňovského. On je tu úrečitý pán. Kazateľ slova božieho je dnes tu, zajtra ho vyženieme.“

Iní síce počúvali neslušné šprihaniny s omrzením, ale predsa ich vrtkavosť odobrila to, že veru musia sa poradiť s úrečitým pánom. Sedliak nikdy nemá dosť tých porád. Každého sa radí a obyčajne najhoršiu radu prijíma. Ako boli na fare, tak pošli potúžení hromadne do kaštieľa na poradu, pričom Klimo vyjavil, čo riekol farár. Sotva prešla hodina, už zradili všetko tí, ktorí tak sväto sľubovali držať tajomstvo. Tak sa možno spoľahnúť sa na sedliaka.

Chreňovský dal zradcom, ktorí sa pred ním robili veľmi dôvernými k pánom a krajine, naliať na svojom dvore mocnej, ale zradenému farárovi beda!



[1] Cisár nám dal slobodu — Ferdinand V. roku 1848

[2] Páni nám ju, keď zvíťazia, odoberú — naráža sa na vynikajúcu účasť zemianstva v maďarskej revolúcii r. 1848 — 49





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.