E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Mroč

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Daniela Kubíková, Simona Veselková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 119 čitateľov

VI. Vysvetlenie tajomstva

Obecenstvo, dychtivé po kacírovej smrti, rozišlo sa s ovesenými nosmi, Mroča pozval Taňay do svojej chyže.

Tam sa ho vypytoval s najväčšou láskavosťou na terajšie jeho položenie a Mroč, vidiac v ňom svojho osloboditeľa, hovoril úprimne, dôverne.

Vyznal, že jeho dôchodky sú príliš skromné, i tie že musí ťahať kliešťami. Žaloval sa na pohrdlivé zachádzanie inšpektora s ním, ktorý si nad ním osobuje akúsi moc a vo všetkom ho majstruje. Vyslovil obavu, že terajší prípad bude mať za následok jeho zľahčenie v cirkvi. Priznal sa i k tomu, že sa mu vôbec spríkril úrad kazateľský, zvlášť pre tie ustavičné kázne na smetiskách,[6] ktoré žiada pán i sedliak z púhej parády, potom ich vysmieva.

„Pôjdeš teda so mnou do Pešti,“ vetí po tejto spovedi Taňay, zmeniac obyčajné vykanie na dôverné tykanie. „Z čoho budeš žiť, o to sa nestaraj. Mám dva domy, značné istiny a som bezdetný. Všetko je tvoje.“

„Nemôžem si vysvetliť vašu lásku, pane, ku mne cudziemu,“ složil Mroč ruky.

„No vedz teda,“ vzal Taňay jeho dlane do svojich, „že ja som ten dávny Vilhelm Mayer. Dopytujem sa už dávno po tebe, ale všetky moje listy a posolstvá boly doposiaľ márne. Teraz mi prináša šťastná náhoda, čo všetka moja bedlivosť nemohla nájsť. Si môj syn. Za takého ťa uznávam a prijímam.“

Tu si oba padli do náručia a dlho, dlho zastupoval tichý plač miesto všetkých slov.

Ľahko sa potom vyrovnala i medzera smýšľania, stavajúca sa medzi nich. Taňay uznal, že Slovákom deje sa krivda, pre celkové utláčanie ich národného života, pričom i občianske slobody málo im osožia. Mroč si dal povedať, že pri terajších pohyboch nie je otázka medzi Slovanstvom a Maďarstvom, lež jedine medzi týmto a Nemectvom; že zápasiaci teraz sokovia medzi sebou sa vyrovnajú,[7] so Slovanmi však nikdy, čo nutne vyplýva zo sympatie Nemcov k Maďarom a antipatie oboch k Slovanstvu, menovite z nepretržite žijúceho v Nemcoch ducha arnulfovského.



[6] Tie ustavičné kázne na smetiskách — Záborský ich nemal rád z vlastnej praxe. Je proti nim i v práci Dva dni v Chujave (Deň pekný).

[7] Zápasiaci teraz sokovia medzi sebou sa vyrovnajú — ako sa i stalo r. 1867 v rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Záborský písal novelu Mroč ešte r. 1864 (vtedy vyšla v Černokňažníku), takže dobre predvídal.

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.