ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zosnulý Karasík zanechal rukopisy na Sivu. Z jeho posledných prác vynímame nasledujúce vety, aby sa verejnosť dozvedela, ako zmýšľal tento muž na sklonku svojho života:

„Život na Sivu je tak ideálne usporiadaný, že si to zemský človek ani nemôže predstaviť. Poznal som, že rovnosť je možná. Nie síce v tom zmysle, žeby mohol byť jeden ako druhý schopný, dobrý; nie v tom zmysle, žeby sa musel jeden ako druhý šatiť, stravovať atď., ale rovnosť môže byť v tom, že jeden druhého považuje za brata. A prečo by schopnejší brat nemohol milovať svojho menej schopného brata a s ním spoločne pracovať na prospech obidvoch? Keby sa ľudia milovali, jeden druhému bratsky pomáhali, mohlo by byť všetkým dobre na Zemi tak, ako je všetkým dobre na Sivu. Ale na Zemi sú ľudia beštie; jeden druhému nežičí nič dobré, keby hneď z toho ani škodu ani osoh nemal.

Hlúpa hrabivosť je nešťastím všetkých. Odstráňte na Zemi peniaze, kapitál, súkromné vlastníctvo pôdy, výrobných prostriedkov a nehnuteľností, žiadajte od každého práceschopného, aby pracoval — a máte raj na Zemi. Každému sa dostane hojnosť dobrej stravy, slušné šatstvo a príjemné bývanie, takže nebude závidieť druhému, menej schopnému bratovi, ktorý tiež poctivo pracuje, rovnako dobrý život.

Zdravý, rozumný egoizmus žiada, aby bolo všetkým dobre, hlúpy egoizmus stará sa len o seba a skazí tak život všetkým. Opravdivé čisté šťastie spočíva v tom, aby človek mal úctu sám pred sebou. A na to je potrebné vedomie, že poctivo pracuje v prospech svoj a svojich bratov, že nežije z práce iných; na to treba vidieť všade okolo seba šťastných, spokojných bratov. Len beštia sa cíti dobre, keď vidí druhých trpieť, nariekať, vzdychať; len beštia chce vidieť slzy a krv.

Kapitalizmus je krvilačná beštia, tú treba zničiť bez všetkej sentimentality, tak ako treba vyhubiť tigrov, hyeny a jedovatých hadov. A len potom, bez týchto beštií, dá sa zabezpečiť šťastný život pre všetkých pracujúcich na Zemi.

Cítim, že sa na Zem už viacej nevrátim. Ľúto mi je len, že som skôr nepoznal a nechcel poznať šľachetné zásady komunizmu, ktorý jediný môže ľud vyslobodiť z barbarského kapitalistického spoločenského poriadku.

Jediná útecha pre mňa je, že som poznal ľudí, o ktorých som presvedčený, že budú bojovať za ľudskosť, rovnosť, bratstvo a že majú dosť energie a schopností, aby tento boj aj víťazne skončili.

K tomu im želám mnoho šťastia. Karasík.“

*

Chudobný ľud všade rozprával len o letáku a chválil Karasíka, že predsa len bol dobrý. Zato však meštiacke noviny nadávali.