Zlatý fond > Diela > Vo vetre myšlienky


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Vo vetre myšlienky

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Peter Krško, Pavol Tóth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 148 čitateľov

Starenka

I



Starenka hluchá povie, čo počula na koncerte.
Zbierajúc papieriky po ulici.
Aby bol pekný chodník k hudbe.
Ani list po zemi nesmie šuchotať.
A starenka počula muziku dňa.
Bol okrášlený sprievod ulíc do sály.
Akoby sme išli kvety zbierať na grúne.

II



Kážem jej: urob si uzlík, tade ísť.
A pozerá za bolesťou.
Volám ju Vieročka, nečuje.
Volám ju tým, čo miluje a obzrie sa.
Ľahko by zhorela pri sporáku, každým vzdychom.
Oheň má v svojich prsiach. I tam má uzlík.
Nesčíselne mnoho uzlíkov má, tuho zaviazaných.

III


Pri práčni raz mi spadla.
Volala vnúčence. Behali po poli, neprišli.
Po schodoch rátala, koľko ráz sa mohla udrieť.
Koľko tých schodov prežila!
Počnúc od prsteňa.
Počnúc od vdovských sĺz.
Počnúc a nekončiac tým, že spadla.

IV



Chodila do hory na borievky.
Tie zrniečka ružencové aj pre mňa rástli.
Pozrite, ako snivo ma našla modlitbou.
Takým bozkom ako pri mesiačku.
A vždy samotná, v žiali.
Pokorne, trpezlivo.
Plodmi Božími živená.

V


Ťažko ti hľadieť na petržlen v záhradke.
Tam som sa pri ňom prešiel.
Fazuľka, hrášok, rajčiny. Tisíc vecí.
Všetky si mi naspievala očami.
Srdcom si ma na nich kreslila.
Viem, čo je láska.
Keď Boh povie i trávičke, aby rástla.

VI



Poznáš modlitbu, skoro len prstami.
Ako hlások, nikým nepretrhnutý.
Ako zvonček, potrasený rukou.
Takú báseň ti dal raz Pán Boh o polnoci.
Snívala si, že nemáš pri mne pekných šiat na sebe.
A najpeknejšie slová niesla si do neba.
Sama od seba.

VII



Doniesla koláč na stôl, čerstvý, z pece.
Počuje, ako vonia až von z domu.
Čaká, ktosi zaklope.
Aj keby prišiel neskôr, nájde ho.
Muziku dala k nemu, rádio.
A na obrúsok kvietočky.
Aj ten kríž k nim, čo na stene visí.

VIII



A často letí v duchu do Jeruzalema.
Každý deň prejde Golgotu.
Už by jej chýbalo ukrižovanie.
Na takých pleciach slabunkých a taká bosá.
Celá v slzách.
Ponížene dáva si umyť oči.
Ranami milosti.

IX


Za chvíľu vakácie.
Rozprávka má krídla.
Donesie pozdrav. To sa ani na smrť nemyslí.
Ale kto príde, povie: hneď je jeseň.
Divé húsky sú na nebi.
Nachýlený je k zemi sneh.
I jabíčku pod rukou je smutno.

X


Teraz jej ústa ako popol zbledli.
Pýtam sa: trpíš? A prečo trpíš?
Nevedela, čo sa pýtam, ale rozumela.
Odchádzal som, neplakala.
Aj keď išlo o to, či sa vrátim.
Či pokrytý alebo nepokrytý prachom.
Či taký, s láskou a s krížom.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.