ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— Boli časy, boli, ale sa minuli! Ej, no škoda ich, škoda tých časov, čo sa to minuli! Už to len vtedy lepšie bolo! Človek nemusel ísť na vandry, iba ak dakde do Pezinka alebo do Modry — a mohol byť majstrom; za peniažik, za babku, dostal človek holbu^[45] šošovice; do škôl sme chodili, už sme fúzy mali a dievčatá za žiakom len tak lipli; a keď človek už raz svoju školu vybavil, nuž ti už potom bol ako pán, nehnal ho viac nik do nej; a to milé pálené, to si mohol človek hockde slobodne a do vôle a bez zahanbenia dať naliať; nohavice — tie mohol bezpečne po otcovi syn nosiť — a za bagateľ ich človek kúpil; svadby — no tie pred pol druha týždňom nik nazakončoval, bolože to tancovania, výskania, jedenia, pitia do vôle a omdletia; a to milé krštenie — no, na toto ani myslieť nemôžeme bez sĺz.

Ako sa to len všetko pomíňalo, popremieňalo! Hm, hm, hm, pravda je to, pravda, že boli časy, boli, ale aj to je pravda, že ale sa minuli. Ach ale, ale, ale — bŕŕŕŕ!

Takto spieva hen jeden — a teraz ja:

Ej, minuli — minuli, sto bohov sa do vás! Dobre vám tak! Teraz už sedíš po päťtýždňovej vandrovke pod pecou bez roboty; s peniažkom zatratenej hlúposti nekúpiš ani do deravého zuba korenia. Desaťročné dieťa prekabáti starého corgoňa. Čo k čomu dievča sa ani neobzrie na teľacieho odroňa. Do nedeľných škôl sa valia dobré duše a tie mangulice hlúpe pri kartách voly utrácajú. Z pálenčiarov sa celý svet smeje. Na nohavice si poriadny a mierny a pracovitý môže pekné súkno kúpiť a nemusí zasmolené pľundry po otcovi vláčiť. Namiesto svadbísk dávajú si múdri rodičia deťom kapitály do sporiteľníc a schované krštenie nesie krstniatku o pár rokov hodný interes, ale daromní corgoni a odroni lížu dlane!

Hja, ja, boli časy, boli, ale sa minuli! Dobre vám tak, bodaj by ste sa aj vy s nimi už ta boli odvliekli, aby ste lepšie duše nezvádzali!

Sedemsto vozov bočiek maku a toľko — !