Zlatý fond > Diela > Korytnické poháriky alebo Veselé chvíle nezdravého človeka


E-mail (povinné):

Stiahnite si Korytnické poháriky ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Jozef Miloslav Hurban:
Korytnické poháriky alebo Veselé chvíle nezdravého človeka

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Katarína Mrázková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 135 čitateľov

- 2 -

Čo ste to ktosi povedali, že len potom „addetis opinionem“? Ale za to sa vám ja pekne-krásne poďakujem. Pre Slovákov písať sa to nedá za taký klzký sľub. A ja, ak čo budem písať, teda musím mať od vás uistenie bezpečnejšie. Vy mi musíte naraz teraz sľúbiť: že sa vám budem páčiť a že mi medzi vami narastú vence slávy a cti. Lebo je to teraz veľmi nevďačná vec písať dač pre Slovákov. Hovorím teraz, totiž pri terajších povodniach, nemociach, pálenkových moroch, hlade a smäde z jednej strany, a pri Vavrových[5] nemociach lenivosti, bachratosti a sadlovitosti, pochádzajúcich z presýtenosti. Bo sa teraz nič nepáči! Keď si zasadne človek k zelenému stolíku a dá sa písať o radostiach života, o tom, ako srdce láskou horí, keď sa osud proti nemu borí, o tom, ako je to dobre pri pohároch si spievať, ako je to dobre z ľudu žiť a nič nerobiť, ako je to osožné pálené páliť, z výpalkov hovädá, z výskočkov ľudí, zo smrti seba kŕmiť — nuž ti povstane mladá chasa a tak ťa vyobšíva, že sa ti odnechce pera na večné veky vekov! Nuž a keď sa chytíš toho, čoho sa oni držia, a skrze spisovanie článkov proti tamtých rozkošiam sa chceš presláviť — no veď uvidíš, čo ťa tam za osud zachytí! Aj pätnástoro árendátorov ti zavesí proces na krk, aj dvadsať kňazov ťa z kancľov vykričí, aj tristo korheľov ti na dom naskočí — a všetci ti o život pôjdu. Lebo tamtým ide o život, týmto o sadlo a zemiakový pokoj a týmto posledným o ich života priekopnaté melanchólie.[6]

A či teda mám písať o filozofii?

No veď len probuj, ak chceš pod sebou drevo uťať: každý Slovák vie teraz, že filozofia je húkať, ako iní húkajú, škriekať, ako iní škriekajú, búchať, ako iní búchajú — trom, trom, trom; bum, bum, bum; hrrrrrrrr — tralala! la! la!! To je teraz filozofia!

Teda o náboženstve?

No len začni — veď uvidíš, čo ti v Prešporku páni na Š.[7] a v Pešti páni na Sz.[8] a kdesi inde páni na Z.[9] odpovedia. A to vedz, že tí majú prezídium pri všakových súdoch — a potom veh tibi scribenti, nam mox post criticas flebis![10] Bo oni pod kritiky napíšu nie: biblia, ale: Nos poma natamus![11] A čo ty chceš proti nám? — Jedni ťa takto, iní inak dokaličia guľkami svojej múdrosti.

A v tom čase chcete, Slováci, aby som vám písal? A to písal len na takú garanciu: „Postea addemus opinionem nostram?“ No, kto toto vie povážiť, môže si pomyslieť, aká sa na to privolenie vyhľadáva smelosť a odhodlanosť!

— Ale hrom a peklo! — ručí hen zas akýsi Šelpičan. — Nuž kedyže nám už raz povieš, čo sú to tie korytnické poháriky?

Hop — ako som sa zľakol! Nuž hľa, veď aj toto je korytnický pohárik, ktorý vrtenie v nose spôsobuje tomu, kto ho vypije. Akože chutil?

— Čo nás tam po satirách, my chceme vedieť, čo je tá Korytnica! Hľa, braček, komu hus, komu prasa; komu satirami plnená klobása!

A ako vedel za starodávna ktosi povedať: — Difficile est satiram non scribere,[12] — tak sa môže nájsť teraz dakto, čo povie: — Ťažko je nehovoriť Slovákom pravdu!

Ale — veď je nič, poviem vám aj o Korytnici dačo. Ale mračí sa — už aj počína pohadzovať, korytnická vodička oslabne a nebude tak vrtieť v nosoch. Lež musíme ju aj v tomto jej stave poznať a pozrieť na ňu tak, ako je.


[5] Kto by nevedel, kto je to ten Vavro, od ktorého pochodia isté nemoci, tomu povieme len krátko, že je to muž, ktorý keď má robiť, je; keď má jesť, spí; keď má bojovať, krumple okopáva; keď má učiť, včely striehne; keď má spolky miernosti zakladať, slivovicu slope; keď má kolená zodierať za svoj ľud, na taroky sa hrá; keď má duchu slúžiť, ľuďom päty líže; a keď predsa prstom pohne, za dva mesiace na peci vylihuje a o tom pohnutí prsta za pätnásť rokov rozpráva, čo všetko on porobil pro communi bono. (Pozn. spisovateľ.)

[6] priekopnaté melanchólie — (z gréčt.) clivé dumy opilcov v priekope

[7] V Prešporku páni na Š. — Viliam Šimko (1791 — 1875), ev. farár a profesor teológie v Bratislave, ktorý bol tuhým maďarónom a r. 1842 vydal spis o únii maďarských kalvínov so slovenskými evanjelikmi. Hurban proti nemu ostro vystúpil spisom Únia (1845).

[8] v Pešti páni na Sz. — Jozef Székács, redaktor cirkevného časopisu v Pešti

[9] kdesi inde páni na Z. — gróf Karol Zay (1797 — 1871) z Uhrovca, od r. 1840 generálny dozorca evanjelickej cirkvi v Uhorsku, hlavný propagátor už spomínanej únie

[10] veh tibi scribenti… — (lat.) Beda tebe, spisovateľovi, lebo čoskoro po kritikách budeš plakať

[11] Nos poma natamus! — (lat. príslovie.) Doslova „topíme sa v ovocí“, v prenesenom význame dajsamisvete.

[12] Difficile est satiram non scribere — (lat.) Ťažko je nepísať satiru. — Takto sa vyslovil rímsky satirik Decimus Iunius Iuvenalis v časoch Domiciánovej hrôzovlády (r. 81 — 96).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.