Zlatý fond > Diela > O literárnej vzájomnosti


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
O literárnej vzájomnosti

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Jozef Rácz, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 181 čitateľov

§1. Úvod

Jedným z najkrajších a najpodivuhodnejších kvetov, ktorý vypučal a vyvinul sa v novších časoch na pôde viackmeňového slovanského národa, je takzvaná literárna vzájomnosť, slovansky vzájomnost, rusky vzaimnost'.[1][2] Opäť po mnohých storočiach sa prvý raz považujú roztrúsené slovanské kmene za jeden veľký národ a svoje rozličné nárečia za jeden jazyk, prebúdzajú sa k národnému cíteniu a túžia sa vzájomne tesnejšie primknúť k sebe. Mračná bludu a zaslepenosti sa trhajú: unavení dlhým sporom, prázdnym, tupým odlúčením a suchotinárskym rozkladom striasajú reťaze starých predsudkov, aby sa stali majiteľmi stratených práv prírody a rozumu a pozdvihli sa k onej ľudskej a bratskej láske, ktorá jediná dokáže nešťastné národy pretvoriť a urobiť ich šťastnými. Slovanský národ sa usiluje vrátiť k pôvodnej jednote ako na kvet a plod vyvinutá rastlina k svojmu klíčku a jadru. Spoločného zväzku, ktorý nerozdelia krajiny ani moria, a ktorý siaha neviditeľne cez kmene a nárečia, takéhoto literárnoduchovného zväzku sú Slovania v súčasnosti nielen schopní, ale pre väčšinu z nich je naliehavou potrebou. Táto idea a zjav, pretože je v terajšej Európe nový, jedinečný, originálny, ale pre celý slovanský národ najviac dôležitý a úspešný, zaslúži si najväčšiu pozornosť a všestranné uváženie a skúmanie u každého vzdelaného Slovana tým viac, lebo hoci sám osebe je nevinný, mohol by predsa podnietiť mnohé nedorozumenia a poblúdenia. Do verejného života národov nevstupuje ani jedna veľkolepá idea povznášajúca ducha bez dvojitého boja: na jednej strane s nepriateľmi idey, ktorí sa chcú postaviť proti jej ďalšiemu šíreniu alebo ju potlačiť, na druhej strane s jej priateľmi, ktorí hoci sa pre ňu vyslovujú a pôsobia, jej pravý zmysel nechápu, a preto sa dopúšťajú prechmatov, čím dobrej veci často viac škodia ako tamtí prví. Lebo nielen myslitelia, vzdelanci, lepší a vznešenejší v národe sa s veľkou účasťou ujímajú idey vstupujúcej do verejného života, aj surová zberba, ziskuchtivec, blúznivec, vášnivec ponáhľa sa ju chrániť a rozširovať, sám necítiac a nechápajúc čistotu, význam a vznešenosť tejto idey. Čím je teda vec vznešenejšia a dôležitejšia, čím väčšia je časť ľudstva, na ktorú sa vzťahuje, čím bohatšie a významnejšie sú jej dôsledky pre život, čím ľahšie môže byť zneužitá, tým častejšie sa má o nej rozmýšľať, hovoriť a písať, tým pilnejšie sa treba snažiť rozširovať správne pojmy a znalosti o nej. A práve toto je tiež účel tejto rozpravy. Pôvodca rozpravy už pred siedmimi rokmi, hoci len v krátkosti, po prvý raz hovoril verejne o tejto idei v Rozpravách o jménach, Budín 1830, 345,[3] ale časom o nej vždy viac rozmýšľal, aj prečítal niektoré na ňu sa vzťahujúce spisy cudzích národov a ich náhľady v nej použil s úmyslom, aby sa nestal jednostranne slovanským, ale aby pokiaľ možno zaujal európske stanovisko.



[1] Poznámka Zlatého fondu denníka SME: text sme konvertovali do tzv. translitu.

[2] Kollár prekladá termín literarische Wechselseitigkeit „slovansky“ ako vzájemnost. Termín slawisch treba rozumieť skutočne v slovanskom zmysle a nielen česky, ako by nasvedčovala podoba slova vzájemnost. Ruské slovo vzaimnosť, je slovo známe i v cirkevnej slovančine i v súčasnej ruštine. Termín vzájomnosť vykladali bádatelia prevzatím z poľštiny pri rozširovaní kultúrnopolitickej terminológie na začiatku rozvoja národného obrodenia. Najúplnejší materiál podáva Szyjkowski v práci Poľská účasť v českém národním obrození, zv. II, 386 — 7.

[3] Plné znenie vlastného diela, ktoré Kollár sám cituje, je Rozpravy o jménach, počátkach i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů. Strán 396. Kollárova zmienka o literárnej vzájomnosti je dlhšia poznámka na str. 345 a 346 k slovu tepruv, pri ktorom obhajuje vsunutie u medzi slabikotvorné r a v. V poznámke obhajuje vokalizáciu skupín s l a r a k formulácii idey vzájomnosti sa dostáva argumentáciou proti náhľadom o rusifikácii a polonizácii jazyka.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.