ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vo svetle tejto vzájomnosti zjavia sa nám slovanský národ a všetky jeho kmene a nárečia a všetky jeho osudy a záležitosti celkom ináč ako doteraz. Len ňou kladie sa u Slovanov základ národnej literatúry v najvlastnejšom a najvznešenejšom zmysle slova; s ňou a ňou prestane doterajší čínsky múr, osamotený život a činnosť, malicherné knižkárske kramárstvo jednotlivých kmeňov a nárečí; prestanú chabé literárne podujatia a spoločnosti, ktoré sotva sa narodia, odumierajú pre nedostatok vzduchu a priestoru. Až pomocou tejto vzájomnosti pocítime živo my, Slovania zväzok nášho pôvodu a spoločenstva a takúto výhodu nemôže považovať ani jeden kmeň za príliš draho kúpenú. Múdrejšia časť Slovanov nech sa menej drží vecí, ktoré nás rozlišujú a odďaľujú ako tých, ktoré nás spájajú. Malé potôčiky sotva unesú brvná a dosky na svojich vlnách. Volha, Dunaj unesú veľké lode tam, kde sa ich vody spájajú do veľriek. Táto vzájomnosť neukráti ani jedno nárečie, lebo si každý národný kmeň zachová svoju osobitosť, ostane pri svojom nárečí a literatúre, ale výtvory druhých slovanských kmeňov bude poznať, kupovať a čítať. Tu je teda ešte krásne pole pre každého Slovana, ktorý to myslí verne so spoločným národom: tu treba dobýjať, ba ešte viac, obrátiť na pravú cestu. Tu treba, aby lepší z národa podali si ruky k tomuto skutočnému svätému spolku. Lebo skutočnou bezbožnosťou je doterajší chlad a nezáujem, ba často apatia alebo dokonca antipatia medzi Slovanmi navzájom; to je tá bezbožnosť, na ktorú nadáva Riman, keď sa deti nevinuli k otcovi a matke, keď pokrvní sa vzájomne nectili. Okolo tohto všeobecného, jasno svietiaceho ohniska národnej cti zhromažďuj sa každý, kto cítiš a myslíš a snaž sa pre ňu získať všetkých. Ťažká zodpovednosť zaťažuje nás, našu dobu, náš národ, o ktorej má rozhodnúť osud do ďalekej budúcnosti. Nech Poliak nie je len Poliakom, ale Slávopoliakom, nech neštuduje len knihy svojho, ale aj ruského, českého, srbského nárečia; nech Rus nie je len Rusom, ale aj Slávorusom, nech nepozná a nečíta len spisy svojho, ale poľského, českého, srbského nárečia; Čech nech nie je len Čechom, ale aj Slávočechom, nech sa neučí len česky, ale aj poľsky, rusky, srbsky; Srb alebo Ilýr nech nie je len Srbom, ale Slávosrbom, nech nekupuje a nečíta len srbské, ale aj poľské, ruské, české diela. Len kto pozná a rozumie tieto hlavné nárečia, len ten by mal brať pero do rúk a stať sa slovanským spisovateľom. Nie ten, kto je medzi Slovanmi prvý, najväčší, najsilnejší, ale ten, ktorý je najvzájomnejší a najviac s druhými kmeňmi a nárečiami spojený, kto si život a samostatnosť aj menších a slabších najviac ctí a váži: len ten si zaslúži v našich časoch chválu a uznanie a krásne meno Slovan. Toto je uskutočnenie onoho ideálu Slovana v básni^[176]:

^{[177] [178]}