ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dnes chceme si na tomto mieste pohovoriť o niektorých otázkach či výtkach vzťahom na náš časopis, lebo je žiadúcno, aby medzi pracovníkmi-vystanoviteľmi a medzi odberateľmi-užívateľmi časopisu bolo jasno, žeby aspoň nakoľko možno nažívali spolu bez nesúladu a nespokojnosti.

Ako všetkému pod slnkom dá sa vytýkať i vytýka sa niečo, tak sa vytýka i časopisu „Živena“ — čo zaznačujeme bez najmenšieho ťažkania si ako vec veľmi pochopiteľnú. Veď naproti tomu dostáva sa jej slovom i skutkom tiež hojne pochvaly a uznania.

Nakoľko nám je známe, „Živene“ vytýkajú niektorí, že nie je dosť moderná v samej beletrii. Obmedzuje sa iba na práce hladkým poriadkom zložené, v ktorých vždy tají sa nejaká umravňujúca tendencia, a neprijíma ani v prekladoch príspevkov trebárs literárne veľmi cenných, keď sú písané privoľno, po životnej skutočnosti, bez ohľadu na ušľachťujúci mrav.

Iní naproti tomu súdia ju, že sa primálo stavia na pôdu pospolitosti, prevažne hľadí vyhovieť nárokom vzdelanejšej vrstvy, takže je ťažko preniknúť s ňou i medzi ľud — čo by však bolo veľmi žiadúce. Mala by sa držať, ovšem, na úrovni literárne vysokej, ale v takom spôsobe, žeby pospolitejšiemu čitateľovi nič v nej nebolo nezrozumiteľné, privysoké a priďaleké.

Niektoré kruhy čitateliek nie sú s ňou spokojné, že primálo je v nej vyrazený charakter ženského časopisu, hoci sa za taký vydáva a pri svojich nejakých, či mravných, či hmotných, požiadavkách vždy hlavne na ženské odberatelstvo apeluje. A už najmä ženskej otázke, feminizmu, venuje celkom málo pozornosti.

Okrem týchto väčších sú i drobnejšie, náhodilejšie výtky: jedným je primálo zábavného obsahu v „Živene“, iným primálo poučného; jedni žiadajú si dlhších, závažnejších zábavných diel — romány so zauzlením a rozuzlením — iní chcú mať samé krátke kúsky, bez pokračovaní, aby trebárs každé číslo tvorilo samostatný celok atď., atď.

Už z tohoto krátkeho náčrtku zrejmé je súdnemu človeku, že všetkým tu uvedeným nielen rôznym, ale i priamo proti sebe postaveným nárokom a výtkam v jednom neveľkom časopise nemožno vyhovieť, a tak nebolo by treba ďalšieho objasňovania. Ale tie nároky a výtky sú v sebe nie bezzákladné a sú tiež znakom istého záujmu, preto nechceme ich mlčky odvrhnúť.

Na prvú výtku, že sme v „Živene“, v tej beletrii, nie dosť moderní a slobodomyseľní (totižto v literárnej tvorbe vôbec, a nie práve voči náboženstvu), odpovedáme, že v modernej zábavnej spisbe bol sa stal temer samovládnym element, s pohŕdaním sa odvracajúci od toho, čo modernosti nepodlieha, ale práve tvorí jadrnú, nehynúcu cenu každej spisby v každej dobe: toho, čo v nej povznáša človeka z nízkosti, čo ho od tela odkazuje k duchu — a s veľkou záľubou i vytríbenosťou hlásajúci iba právo tela. Vtedy povstávala záplava pikantnej spisby, často hraničiacej s pornografiou, ktorá hoci by tendenciou ani nebola znemravňujúca, predsa už tým, že zaoberala sa človekom najradšej iba ako tvorom pohlavným, musela škodiť mravnosti. Dobrými ukázali sa iba jej opačné účinky, keď naveľa nielen mravnému citu, lež i zdravému vkusu ľudí spríkrilo sa dať si ustavične predkladať to, čo ich najväčšmi upomína na ich podobnosť k zveru — s náchylnosťou klesať prípadne ešte i hlboko niže neho.

Nuž takéhoto rázu moderná beletria ani nesmie nájsť miesta v „Živene“, lebo my sme, chvalabohu, národ mladý, potrebujúci zdravej látky k zdarnému vzrastu, a nie hnilobu nadkultúry. Dobré moderné veci — ktorých je tiež dosť — vďačne prijmeme kedykoľvek, len nech sú nie prisuchopárne, do akých rád zabieha číry realizmus. Suchopáru je v živote až primnoho, nuž my svojim čitateľom, a najmä čitateľkám, chceli by sme aspoň pri čítaní „Živeny“ dožičiť trochu utešenia a osvieženia.

Druhej výtke, že náš časopis nie je dosť ľudový, by sme ani nemohli protirečiť, ak by „Živena“ vystupovala ako ľudový časopis. Ale toho niet. „Živena“ je zábavno-poučný časopis pre každú a každého, kto je schopný nájsť si v nej zábavu či poučenie. I snažíme sa podávať v nej všetko čím prostejšie a jasnejšie, aby nikomu nebola uzavretou knihou. A že ničoho niet v nej takého, čo by nášmu ľudu nemohlo ísť k duhu, v tom tiež máme čisté svedomie.

Že nie je výlučne ženským časopisom, je síce pravda, ale toto sa jej má pripočítať k dobrým, a nie k zlým stranám, lebo to ju chráni od jednostrannosti, ktorá nemáva schopnosť života. Ohľadom vytýkaného nedostatočného záujmu o ženskú otázku a diela feminizmu, môžeme iba toľko povedať, že ženský ruch, jeho zdravé snahy a účinkovanie vždy so záujmom sledujeme, jeho zdarné výdobytky s radosťou vítame — no šermovať tu o niečo, čo je už pred nami i pre nás vybojované, rečniť to, čo inde už dávno odznelo, tým by sme sotva vykonali niečo dobrého. Ale vecné referáty o verejnom účinkovaní ženskom a návody k užitočnej činnosti našich žien, najmä na národnom poli, by sme vždy vďačne prijali do „Živeny“ od prispievateľky ktorá je v tom ruchu rozhľadená. I prosíme o ne.

Dotyčne prác v „Živene“ uverejňovaných ľahko si domyslieť, že ako každý redaktor, tak i redaktorka „Živeny“ najradšej by mala pre svoj časopis čím lepšie, všetkým požiadavkám vyhovujúce príspevky — lenže takých nikdy nebýva nadostač. Ale hoci sme ako všelijakými ťažkosťami obmedzovaní vo vlastnej literárnej produkcii, predsa, chvalabohu, môžeme podávať cenné veci i z nej, ktoré sú pre nás primerané a majú nám byť milé, pretože sú našou prirodzenou, nám najzdravšou duševnou potravou.

Keď sa my so svojou spisbou rozvijeme a zveľadíme, potom i u nás budú povstávať nové časopisy rôzneho charakteru pre rôzne potreby a vyhovie sa nárokom, ktoré sa už teraz hlásia. (Mimochodom rečeno, najpotrebnejší by nám bol dobrý, veľmi pečlivo redigovaný, lacný zábavno-poučný časopis pre ľud, ktorému by sme čím skôr, trebárs i s obeťami, mali dopomôcť k životu. Že by našiel svoju pôdu, je isté.) Dotiaľ však hájme, vážme, zachovajme i zveľaďujme si to, čo už máme, lebo bez tohoto k tamtomu nepokročíme.

Toľko na dorozumenie.

(1916)