ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• PROKLOV ASTRONOMICKÝ SYSTÉM
  
• O SÚHVEZDIACH
  
• BÁSEŇ O RAKOCH
  
• SLÁVNEMU PÁNOVI PAVLOVI RUBIGALLOVI Z PANÓNIE,
  
• NÁBOŽNÉMU, CNOSTNÉMU A VZDELANÉMU PÁNOVI IMRICHOVI CZANADIMU,
  
• . . .  spolu 5 kapitol
• Zmenšiť

 

Proklov astronomický systém je najstaršia básnická zbierka Martina Rakovského (1535 — 1579). Napísal ju počas štúdií na univerzite vo Wittenbergu (Nemecko, súčastný názov Lutherstadt Wittenberg). Vo Wittenbergu zverejnil v roku 1517 Martin Luther svojich 95 téz, čím sa toto mesto stalo kolískou reformácie. Tento fakt výrazne poznačil aj Rakovského tvorbu. Z „Proklovho astronomického systému“ sa zachoval len jediný exemplár (je uložený v Univerzitnej knižnici v Grazi), aj ten nie je úplný — obsahuje časť básnického prekladu Proklovho spisu De spharea, ďalej báseň Luses de cancris ( slov. Preklad Báseň o rakoch) a dve krátke básne, jednu venovanú Pavlovi Rubigallovi, druhú Imrichovi Czanádimu. Proklov spis De spharea bol učebnicou astronómie a má 16 kapitol. V jedinom zachovanom exemplári Rakovského básne však chýba celých päť prvých kapitol a časť šiestej kapitoly a tiež možno predpokladať že chýba i prológ, vysvetľujúci dôvody, prečo autor Prokla prekladal a snáď chýba i kratšia báseň, v ktorej niektorý iný autor odporúčal čitateľom Rakovského preklad. Zachovaná časť Rakovského básne tvorí zvyšok šiestej kapitoly, ďalších 10 celých kapitol a epilóg, ktorý, na rozdiel od Prokla, básnik pridal. Pri preklade sa Rakovský v niektorých častiach tesnejšie držal Proklovho diela, no v mnohých častiach bol viac opisný a poetickejší a tak vďaka jeho básnickému umeniu sa z pôvodne suchopárnej učebnice stalo príjemné čítanie.

Druhú báseň zbierky, Báseň o rakoch, venoval Rakovský svojmu mladšiemu bratovi Matejovi. Oslavná báseň na živočícha nebola v tej dobe ničím nezvyčajným, aj iný Melanchtonov žiak a neskôr učiteľ na univerzite vo Wittenbergu Erasmus Ebner napísal chválospev na mravce. S tým, že Rakovský si vybral za námet svojej básne raka súvisí zrejme turčianska dedina Rakovo, kde sa Martin Rakovský narodil. Táto dedina dostala podľa tradície meno práve po rakoch, ktoré sa v potokoch v Turci ešte aj dnes vyskytujú, takže Rakovský vo svojej básni mohol vychádzať aj s osobných „stretnutí“ s rakom, no z básne je cítiť aj vplyv Aristotelových a Plíniových prírodovedeckých diel a takisto sa stretávame s autorovími odkazmi na Bibliu. Ďalšou časťou zbierky je básnický list venovaný Pavlovi Rubigallovi. Rubigall pochádzal z Kremnice a bol jedným z prvých uhorských študentov vo Wittenbergu. Práve v čase, keď tu študoval Martin Rakovský sa pravdepodobne Rubigall chystal do Nemecka, kde chcel možno s pomocou profesora Melanchthona žiadať pomoc od nemeckých vladárov pri obrane Uhorska pred tureckým nebezpečenstvom. Rakovského báseň je predovšetkým oslavou Melanchthona, taktiež autor schvaľuje Rubigallov zámer požiadať Melanchthona o pomoc. Z básne je cítiť tón priateľstva, ktorý prekvapuje, keď si uvedomíme, že Rakovský bol od Rubigalla mladší o dvadsať rokov a nie je isté, či sa predtým stýkali. Je možné, že sa spolu stretli v Kremnici v čase, keď bol už Rubigall uznávaným básnikom. Takisto sa nevie, či sa stretnutie Rubigalla a Melanchthona uskutočnilo a ak áno, tak s akým výsledkom.

Záver básnickej zbierky tvorí báseň venovaná Imrichovi Czanádimu, ktorý bol podľa venovania pastorom v uhorskom podkarpatskom mestečku Szántó. V roku 1551 študoval na univerzite vo Wittenbergu, takže bol od Martina Rakovského o štyri-päť rokov starší. Zoznámili sa v Bardejove u ich spoločného učiteľa Leonarda Stöckela. V tejto básni je cítiť výrazný vplyv reformácie na Rakovského a takisto je ostrým útokom na jezuitov, v ktorých pôsobení vidí autor vplyv Satana. V básni venuje Rakovský jednu strofu oslave ich bardejovského učiteľa Stöckela a na záver vyjadruje presvedčenie, že báseň utuží ich priateľstvo.

Literatúra

OKÁL, Miloslav : Život a dielo Martina Rakovského : Matica slovenská, 1979, str. 131 — 150

Spracoval: Peter Krško