ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Sľuby

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Sľuby

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Christián Terkanič. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

160

čitateľov

Výstup 6.

Miško a Zuza.

ZUZA (aspoň čiastočne pristrojená. Ako dvere otvorí, Anička vybehne. Zuza nesie na tanieri mäso, fľašu s hriatym a chlieb. Aničke): Kdeže letíš? Čože sa šalieš? Či si jej ty dačo, (Miškovi) Miško?

MIŠKO (odhodlane): Ja!… či čo? Nie, ona, že-é, no že sa ide do kostola schystať.

ZUZA (položí na stôl): Už sa mohla dávno. Ale to len parády na seba vešať. (Tichšie, ale hrdo.) Vlastná mati som jej, ale neradila by som ti dakedy takú ženu. To len aby taký prišiel, čo bude mať majetky a tisíce…

MIŠKO (ako prv): No a ja som sa vám just teraz… chcem povedať, že či… aby ste sa netrápili.

ZUZA: No veď je to už natrápené. Len nech sa ti páči, Miško, na cestu kúštik. Bude ešte hádam aj tvrdé, no ale ty máš dobré zuby. (Položí a ide pre pohárik do kasničky.)

MIŠKO: Ďakujem, tetka, mne aj tak teraz nič nedá jesť už vari tretí deň. Tak mi je to ten celý žiaľ voľajako tuto… (na žalúdok).

ZUZA (prinesie a nalieva): Oj, čo by to! Ty teda nemáš vojenské srdce. To by mali mňa ta vziať! Ja ho mám ako kameň. (Sadne.)

MIŠKO (sebe): Hej, keby bolo radšej z masla! (Hlasno.) Veď by ono aj vám zmäklo, keby ste tak boli, ako ja.

ZUZA: Eh, čo by sa to bál ako murína! Len sa ty bližšie, a nedaj sa ponúkať ako na veselí. (Predloží mu plný pohárik.)

MIŠKO (akoby chcel na to dačo povedať, no Zuza ho prerečie).

ZUZA: Ba veď si vari nie cudzí. Len si ty ešte zajedz, aj z tohto ženského, nože si. Odlož ten klobúk, aj palicu… sem daj. (Vezme mu klobúk a palicu z ruky a odloží.) Aj z toho mäska ti nakrájam. (Dva-tri kúsky odkrojí. Potom tíska mu pohárik.) Vypiže, jój, ozaj tak sa dáš ponúkať.

MIŠKO (vezme pohárik do ruky a obzerá sa): Čo by sa… ale pozerám dáky pohárik, že si štrngneme, tetka, ešte naostatok.

ZUZA (ide pre pohárik. Cestou): Ja by som ani nie, nuž ale tebe kvôli, keď už tak chceš, nuž tuto mi kvapku cvrkni. (Miško nalieva.) Dosťže, dosť. (Zdvihne pohárik, Miško tiež, vstanú.) No, teda nech ti len Pán Boh pomáha, dá zdravia dobrého, šťastia, hojné božské požehnanie a všetko, čo si len od neho žiadaš. (Štrngnú si.)

MIŠKO: Pán Boh uslyš! (Pijú, ale nedopili.)

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »