Zlatý fond > Diela > Spis 10. „O svetskej vrchnosti“

Martin Rakovský:
Spis 10. „O svetskej vrchnosti“

Dielo digitalizoval(i) Petra Vološinová, Viera Studeničová, Peter Krško, Pavol Tóth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 75 čitateľov

O svetskej vrchnosti (latinský originál De magistratu politico) je najrozsiahlejšia a zároveň posledná zbierka, ktorú vydal Martin Rakovský (1535 – 1579).

Zbierka bola vydaná v roku 1574, no Rakovský mal jej koncepciu pripravenú už v roku 1560, keď vydal zbierku Najjasnejšiemu vladárovi a pánovi, pánu Maximiliánovi, z ktorej báseň O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách štátnych prevratov tematicky súvisí s tromi vydanými knihami zbierky O sveskej vrchnosti. Na konci básne O rozvrstvení obyvateľstva… Rakovský píše: „… Čoskoro moja loďka po mori pobeží smelšie: / ospieva, aké sú dobré zvyky a vlády a kráľ…“, čím mal zrejme na mysli, že čoskoro vydá rozsiahlejšie dielo. Treba si taktiež umedomiť fakt, že Rakovský, ktorý sa po štúdiach v zahraničí vrátil do vlasti, si potreboval získať priazeň budúceho panovníka Maximiliána, preto zrejme jednu z plánovaných kníh O svetskej vrchnosti vydal skôr v osobitnej zbierke venovanej Maximiliánovi (Najjasnejšiemu vladárovi a pánovi, pánu Maximiliánovi).

Martin Rakovský plánoval napísať dielo O svetskej vrchnosti v deviatich knihách, ktoré chcel pomenovať podľa deviatich Múz. Vyplýva to jednak zo záveru tretej knihy (Tália), kde píše: „Teraz už štvrtá sestra pre mňa chystá si báseň…“, ale aj z prozaického venovania Maximiliánovi, v ktorom Rakovský píše, že zatiaľ mu dáva do daru tento dar, kým nevyjdú ostatné knihy a takisto v úvode prvej knihy (Euterpé) Rakovský vyslovene opisuje, akú látku budú ospevovať jednotlivé Múzy. Z tohto úvodu vyplýva, že látku tretej knihy, o kráľovských cnostiach plánoval do štvrtej knihy a opis kráľovských činov za mieru a za vojny, ktoré spomína na konci tretej knihy, plánoval pôvodne do tretej knihy, ktorá mala byť pomenovaná podľa múzy Kalliopy. Druhú knihu – Klio a knihu Kalliope (plánovanú pôvodne ako tretiu) spomína aj v diele O rozvrstvení obyvateľstva…, keď píše, že o tom, kedy vznikla vláda a o úlohách vladárov sa nadostač rieklo, keď spievali Klio a Kalliope. Ak si okrem toho uvedomíme, že látku, ktorú Rakovský plánoval do knihy Erato, totiž látku o príčinách zmien a zánikov štátov, spracoval v O rozvrstvení obyvateľstva…, možno prehlásiť, že z plánovaných deviatich kníh O svetskej vrchnosti Rakovský napísal päť – Euterpé, Klio, Tália, Erato a Kaliope, Kaliope ale nepublikoval a jej rukopis sa nezachoval.

Zbierka O svetskej vrchnosti sa začína prozaickým venovaním cisárovi Maximiliánovi, v ktorom Rakovský vyzdvihuje cisárovu láskavosť a bráni sa proti prípadným výčitkám, že ako neskúsený poučuje cisára a prosí o láskavé prijatie svojho knižného daru. Po tomto úvode nasledujú dve kratšie básne: v prvej sa Rakovský obracia na baróna Ladislava Poppela, trenčianskeho župana a cisárskeho úradníka, ktorého prosí o odovzdanie jeho diela cisárovi a o to, aby jeho dielo cisárovi doporučil. V druhej básni venuje Rakovský svoj spis turčianskemu krajanovi a priateľovi, kninskému biskupovi Zachariášovi Rohožníkovi z Mošoviec, ktorému posiela svoje dielo preto, že sa už predtým priaznivo vyjadroval o jeho poézii. Pred samotnými tromi knihami diela sa v zbierke nachádza ešte básnické odporúčanie čitateľovi, ktorého autorom je Peter Baroš, rektor školy v Trenčíne, ktorý vyzdvihuje vážnosť tematiky Rakovského diela, kontrastujúcu s ľahkou poéziou autorov opisujúcich antické báje.

Na začiatku prvej knihy Euterpé je už spomínaný rozsiahly úvod k celému dielu, kde autor podáva plán celého diela a načrtáva hlavné otázky, o ktorých chce písať v jednotlivých knihách. Po tomto úvode Rakovský podáva definíciu vrchnosti ako osoby spravujúcej z božieho poverenia ľudí s cieľom šíriť dobro a zamedzovať zlo, nasledujú verše opisujúce druhy vrchnosti a pôvod vrchnosti, kde autor pomerne veľa miesta venuje dôkazom, že vrchnosť pochádza od boha, čo dokladá proroctvami z Biblie. V ďalšej časti básne sa autor venuje tyranii a anarchii, ktoré sú podľa neho pravým opakom usporiadaného štátu. V predposlednej časti píše Rakovský o jednotlivých zložkách občianstva, ktoré sú základom štátu (remeselníci, vojaci, roľníci, kňazi, učitelia…). V závere opisuje ciele štátu, ktorými je vykonávanie spravodlivosti, aby jej prostredníctvom všetko v štáte dostalo priaznivý beh a aby všetci mali čo najväčší osoh zo štátu. V samotnom závere autor podáva výpočet najdôležitejších úloh vladárov.

Druhá kniha je pomenovaná podľu Múzy dejepisectva Klio a Rakovský v nej podáva dejiny sveta, aby poukázal, že jednotlivé ríše síce zanikajú a moc prechádza z jedného kmeňa na druhý, ale vrchnosť pritom nezaniká – na základe toho dokazuje, že vrchnosť pochádza od boha a že boh sa stará o vladárov. Bez božej ochrany by satan zničil svet, rovnako dobrých i zlých. Na šťastie pre ľudí boh ich chráni a dosvedčujú to aj dejiny ľudstva, ktoré rozdeľuje podľa Eliáša na tri obdobia: prvé trvalo od stvorenia sveta po Potopu sveta, druhé od Potopy po narodenie Krista a tretie obdobie datuje od narodenia Krista až po súčasnosť. Nasledujú opisy monarchií: babylonskej (Rakovský ju nazýva asýrskou), perzskej, gréckej a rímskej.

Tretia kniha, pomenovaná podľa Múzy Tálie, sa venuje vlastnostiam, ktoré by mal mať vladár. V úvode Rakovský prosí Maximiliána o prijatie jeho diela s odôvodnením, že môže pomôcť aj jemu, pretože je mylný názor, že k šťastiu a sláve vladára stačí slávny rod, bohatstvo, prepych, zdravie a telesné prednosti. Toto všetko pominie – skutočná sláva vladárov spočíva v ich cnostiach. Po tejto časti autor opisuje obraz šťastného a dobrého vladára, ktorého by mala charakterizovať zbožnosť, rozumnosť, spravodlivosť, udatnosť, umiernenosť, láskavosť a štedrosť. Celé nasledujúce dielo je venované opísaniu týchto siedmich cností. V závere ešte Rakovský avizuje štvrtú knihu, ktorá by sa mala venovať úlohám vladárov za mieru aj vojny.

Za tromi knihami diela O svetskej vrchnosti zaradil Rakovský báseň Hold múz šťastlivej korunovácii najjasnejšieho a najmocnejšieho vladára, pána Maximiliána II., rímskeho cisára, ktorú napísal ešte v roku 1563, ale samostatne ju nepublikoval. Rakovský v nej vzdal hold Maximiliánovej korunovácii v Bratislave, ktorá sa konalal 8. septembra 1563. Báseň sa začína monológom Apolóna, ktorý predstavuje Maximiliána ako ideálneho panovníka. Potom nasledujú monológy deviatich Múz, ktoré vyzdvihujú Maximiliánove vlastnosti, alebo mu predpovedajú šťastnú budúcnosť.

Ďalšou básňou zbierky je báseň O slávnom, urodzenom a vznešenom pánovi grófovi Ecciovi zo Salmis a Neuburgu, ktorú Martin Rakovský napísal pravdepodobne tiež ešte v roku 1963, kedy sa na uhorskom sneme rozhodlo o prijatí grófa Eccia za uhorského občana. Báseň nevyniká ani obsahom a ani rozsahom, možno ju zaradiť medzi tie básne, ktorými sa snažil Rakovský na seba upozorniť a získať si priazeň svojich predstavených.

Pred koncom zbierky sú zaradené dve básne trenčianskych literátov: prvá od Rakovského bratanca Šimona Jesenského a druhá od Žigmunda Nosického – obaja prejavujú svoj obdiv nad Rakovského dielom.

Úplný záver zbierky tvorí Rakovského báseň Rodové znaky. Rakovský sa pri písaní tejto básne išpiroval dektrétom o udelení nových rodových insignií, ktorý ešte v roku 1561 odovzdal Martinovi Rakovskému a jeho bratancovi Jánovi arcibiskup Mikuláš Oláh.

Literatúra

OKÁL, Miloslav : Život a dielo Martina Rakovského : Matica slovenská, 1979, str. 248 – 265

Spracoval: Peter Krško





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.