Zlatý fond > Diela > Pieseň bez mena


E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Pieseň bez mena

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 127 čitateľov


 

Pieseň bez mena


[1]Strmá kamenná cestička,
tu ťa ja púšťam, pesnička:
sama, bez mena žiadneho,
tam! choď do sveta šíreho.
Našiel som ťa na smetisku,
neviem o tvojom priezvisku:
šíry je východ aj západ,
hľadaj si svojho otca, mať!
Keď nájdeš, ta ťa poznajú,
za rúčku stisnú, bozkajú:
budeš ich a oni tvoji,
budete oba v pokoji.

Nad Váhom tri húsky belavé lietajú,
obláčky ľahučké tri ich zastierajú:
veď ich zastierajú od neba modrého,
by neuhoreli od slnka horkého.
Slnko cez obláčky sa vždy tuho drelo,
ale na husičky pozerať nesmelo.
Nesmelo pozerať — nesmelo zohrievať,
muselo si žiale do Váhu vylievať.
Od Váhu po Hrone k tichému Dunaju,
tam tie žiale mútnou vodičkou plávajú.
Lún o skaly praním, prudkými vetrami,
čo sa naháňajú holými púšťami,
horami, dolami, hájmi posvätnými,
všade dačo tajné sa ozve za nimi,
dačo tajné ozve, čo srdcia potíše,
jak topole smutné nad Nitrou kolíše;
so šumom tichých vôd, s kulicha pišťaním,
s krákaním žiab hnusných, s mĺh nočných sa stlaním,
s jedným zvukom tajným, čo ľudia neznajú,
tie žiale deň i noc na Boha volajú.
Ach! nechajže, nechaj, ani nespomínaj,
ale že si radšej pesničku zaspievaj:
Naprostried chodníčka rozmarín štepila,
rozmarín štepila a slzy ronila.
Slzami svojimi kvietok polievala
a na všetky strany sveta dač šeptala,
hviezdy, nebo, peklo krížom zaklínala,
a naposledok ho ešte raz bozkala.
Na tom nebožiatku tam sa tie pyšteky,
akoby prikoval ich na večné veky,
tam sa tie pyšteky, ak’ by vymaľoval,
aby ten maličký stromček každý poznal;
jaj, stromček maličký, ako to jabĺčko,
keď chlapci ráňajú a vtáci ďubajú.
Neráňaj, neďubaj — ved som ja sirota,
stromček som maličký, dosť ma bije psota,
pocestní mi ľudia vetvičky drúzgajú,
na jar mi od mrazu lístočky padajú.
Ha! nespievaj ďalej — nevidíš mrak tmavý,
ako sa ti skrúca kolo tvojej hlavy?
Na vetrách a chmárach hromy sa dvíhajú —
beda, komu ani plakať už nedajú!
Šuhajkova nôta letí po doline,
hľadá dobrých ľudí po celej dedine.
Vidíte tú búrku? Hľa, pre Hospodina —
už pŕchať, už liať sa — už durkať začína!

Dajte mi pod strechou vašou noc prestáti,
veď vám za to milý sám Pán Boh zaplatí;
veď som ja tiež vaša, a nie som sirota,
mám otca, mamičku, sestričky aj brata.
(1844)



[1] Prvý raz odtlačená v Nitre 1844, str. 153—155, potom V-1, V-2. Zachoval sa pôvodný rukopis autorov s podpisom (formát 17 x 22) na osobitnom dvojliste. J. Škultéty v SP 1915, str. 265, na základe tohto rukopisu ukázal, že v Nitre boli vynechané dva verše a zmenené niektoré slová. Tento neúplný text sa pretláčal stále, až u V-2 bol doplnený. Bol to verš 19: „nesmelo pozerať — nesmelo zohrievať“, ktorý chýbal predtým do rýmu, a verš 24: „čo sa naháňajú holými púšťami“. Hurban okrem, toho zmenil v texte slová: s kulicha pišťaňím a Ptáci ďubajú na a vrabci ďubajú, vetvički drúzgajú, sestrički aj bratia na sestrički i bratia, naposledok na naostatok, bez mena žjadneho na bez mena všetkého, ako na jako. V-2 prijal opravy Hurbanove a pripojil ešte zmenu dačo tajné na tajného dač’. Náš prepis je podľa rukopisu.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.