Zlatý fond > Diela > Dve staré pesničky


E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Dve staré pesničky

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 109 čitateľov


 

Dve staré pesničky

[1]


I

Z oboch strán Dunaja pyšné vŕšky stoja,
Dunaj ich podmýva, preto sa ho boja.
A ten milý Dunaj len sa vopred valí,
trebárs ho neprajník špatným múľom kalí.
Zrekli sa dva vrchy, že zahatia Dunaj,
ukázal trhanom figu jarý šuhaj.
Ukázal a ziskril bystrýma očami,
letia za ním drábi s holýma šabľami:
Hej, chlapci slovenskí! nič sa my nebojme,
len my v jednej gliede ak’ vojaci stojme.
Nič sa my nebojme, keď sme telo jedno,
jak nás povešajú — veď padneme vedno!
Ešte si raz ruky, šuhajci, podajme:
znali sme spolu žiť, spolu i mrieť znajme!

II

Tam, kde niet milosti, ani jej nehľadaj,
bez biedy, bez boja víťazstva nečakaj.
Na slová, na reči už viac nič nedáme;
dosť sa navraveli — čože z toho máme?
Povedali mnohí, že pôjdu za nami,
a teraz po kútoch nôťa so svrčkami.
Radi zutekáme od svrčkovej nôty —
hanbte sa, bezdušní vy, takej roboty!
Naši nepriatelia rastú ako tráva,
keď na jar dáždiček teplý poprcháva.
Trávičku prerastlú Janíček pokosí
a zemičku čiernu krvičkou porosí;
porosí, poleje, postelie šabľami —
nič sa my nebojme, Pán Boh bude s nami!
(1844)



[1] Prvý raz v Sokole 1865, str. 201. — V-1 a V-2. Sú len obmenou Dumy bratislavskej a vzťahujú sa na tú istú udalosť. Opakuje sa v nich doslovne dvojveršie: „Povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz po kútoch nôťa so svrčkami.“ Vznikli teda tiež z jari 1844. Sokol oproti V-1 má tieto odchýlky: vršky stoja — vŕšky stoja; trebas — trebárs; srekly sa — sriekly sa; zjiskril — ziskril; dráby — drábi; vojáci — vojaci; ak — jak; daždíčok — daždíček. Variant týchto pesničiek našiel v rukopise Kráľovom a uverejnil ho v Slov. pohľadoch 1910, str. 565, Jozef Škultéty pod názvom Pieseň. Je kratší a nemá nič podstatne iného ako Dve staré pesničky, preto ho prepisujeme len v poznámkach:


Pieseň

Zriekol sa Prešporok, že zahatá Dunaj,
ukázal trhanom figu jarý šuhaj.
Ukázal a získril bystrými očami,
letia za ním drábi s holými šabľami.
Hej, chlapci slovenskí, nič sa my nebojme,
len my v jednej gliede, ak’ vojaci stojme.
Nič sa my nebojme, keď sme telo jedno,
keď nás povešajú, veď padneme vedno.
Ešte si raz ruky, krajania, podajme,
znali sme vedno žiť, vedno i mrieť znajme!
Tam, kde niet milosti, ani jej nehľadaj,
bez smrti, bez boja víťazstva nečakaj!

Naši nepriatelia s veľkými silami —
nič sa my nebojme, Pán Boh bude s nami.

Na slová, na reči už viac nič nedáme,
dosť sa navraveli — čože z toho máme.

Nie toľko na jednom briežku sa brnie kvet,
i okrem Prešporka ešte je boží svet.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.