E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Túženie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 152 čitateľov


 

Túženie


[1]Kto zráta naše túžby, slzy, žiale,
čo sa každý deň z duše našej lejú?
Čo hoc’ chcú z hrobu vyvolať nádeju,
predsa sťa tôňa hynú neustále:
a slza naša, čo po tvári steká,
nepohne srdce zemského človeka.

Obzri sa vôkol na zem tú širokú,
kde sa Slováka žiaľ smutný ozýva,
a slza v tvojom ukáže sa oku,
čo dobrých ľudí žaloby odkrýva,
ktorá, keď sa raz zo zrakov vyleje,
vykvitne na nej koruna nádeje.

Nie moje oko raz len pozeralo
na nášho kraja strápené doliny,
nie moje srdce raz len zaplakalo,
vidiac si mladosť tak hynúť bez viny —
vidiac, že trpí rodina úbohá,
akoby bola odvržencom Boha.

A zrak môj mútny rád do neba hľadí
a ucho moje vždy dačo načúva,
či tichý vetrík dačo nevyzradí,
čo si po našich dolinách podúva,
či sa mi dáko nezjaví videnia,
čo by donieslo srdcu potešenia? —

A duša moja zabudne v tom čase
na svet, na smútok, na plače, na žiale —
letí hneď hore a hneď dolu zase,
blúdiac v oblakoch kdesi neustále;
a myseľ moja celkom sa v nich stratí,
ach, azda nikdy sa sem viac nevráti! —

Bože môj drahý! Pekne sa mi snilo,
ale ukrutné je tam zobudenie,
kde komu, čo ho božské svetlo krylo,
zemské ukáže zrazu sa videnie:
A prse bolesť a zármutok úži,
keď duša voždy len po nebi túži.

Poznal ďalekej som kraj budúcnosti,
v milom mi snení bežali hodiny,
ach, ale srdce vždy zas rozžalostí
bieda a žiale úbohej rodiny;
kto sa zná baviť v ďalekej večnosti,
ten zná pocítiť i bôle žalosti.

Pán Boh je s nami i v našej chudobe —
vo mene božom nám prežívať treba,
tak oživneme zas pri vlastnom hrobe:
i nám nezavrel bránu Boh do neba,
i nám sa žiare na nebi zasmejú
a vzbudia z hrobu zapadlú nádeju.
(1845)



[1] Orol tatr. I,1845—6, č. 14. Pod názvom je: „Od J. K.“ Je to jedna z najvýraznejších lyrických básní J. Kráľa — osobná spoveď bez ľudových prímerov a folklóru. Možno práve preto ju podpísal len iniciálkami. U V-1 nie je, lebo Vlček ešte nemal Riznerovu Bibliografiu, kde je uvedená ako báseň J. Kráľa, hoci podľa iniciálok by mohla byť i básňou J. Kalinčiaka. Ale jej všetky motívy a obrazy ukazujú na Janka Kráľa, sú priam charakteristikou celej jeho poézie. Veď sa tu priznáva i ku svojim vešteckým básňam o budúcnosti, ku svojej „dráme sveta“ vo veršoch: Poznal ďalekej som kraj budúcnosti, v milom mi snení bežaly hodiny… atď., priznáva sa i ku svojej nezmernej ľútosti nad chudobou. Okrem toho je i druhý dôkaz jeho autorstva: V tom istom ročníku Ot uverejnil pod svojím menom preklad Puškinovej básne Smrť Olegova, ktorej slohy sú ababcc — a je nie náhoda, že i jeho Túženie má tú istú slohu, rozdiel je len v počte slabík.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.