E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Piesne

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 164 čitateľov


 

Piesne

[1]


I

Už ten vtáčik preč odletel,
čo mi v okne húdol,
už som mojich mladých liet sny
docela zabudol.

Vyleteli mi tam rojom,
osud na mňa zbočil.
Keby mohol ich postihnúť —
aleže by skočil!

Keby mohol ich postihnúť
na ďalekej ceste,
ten vtáčik, čo preč odletel,
zaspieval by ešte.

Ale cesta zabránená,
a chodníka nieto —
nebude mi môj vtáčik húsť,
ak’ vidím, na leto!

Ale cesta zabránená,
poľom nepúšťajú —
opustený vyplačem sa,
keď druhí výskajú.

Dosť sa trápim, dosť sužujem:
či inak nebude?
Keď vidím, ak’ moje vtáča
komukoľvek hudie.

Keby mohol ho postihnúť
na ďalekej ceste —
ale svet má viacej klamu
ak’ rozumu ešte.

II

Ťažko tomu sokolovi
v klietke lapenému,
ešte ťažšie šuhajovi
v nevoli mladému.

Skala tvrdá srdca nemá,
tým menej nevoľa —
darmo šuhaj utrápený
vyzerá do poľa.

Lieta vietor, lieta voľný
po širokom poli,
chcel by skočiť šuhaj mladý —
nemôže v nevoli.

Nemôže, čo by čo robil,
darmo myseľ smelá.
Kde si sa, moja sloboda,
na svete podela?

Keby si rástla, sloboda,
na zelenej hore,
hľadal by ťa vo dne, v noci,
o slnci, o zore.

Keby si mala, sloboda,
hniezdo sťa tí vtáci,
hľadal by ťa vo dne, v noci,
o slnci, mesiaci.

Ale sloboda nerastie
na hore, na poli —
darmo stenať, darmo plakať
v ukrutnej nevoli.

Ale sloboda nežije
na hore, na skale —
darmo stenať, darmo plakať,
nespomôžu žiale!

Ej, kamenec zbije v prapor
všetko šíro pole,
ostane jedna byľôčka,
tá sa dvíha hore.

Ostala jedna byľôčka,
chvála Hospodinu!
Hopsa, chlapče, zanechaj svet
aj celú rodinu!

Svet je cudzí — nech je cudzí,
nemám ženskú mdlobu,
trebárs mi už odzvonili,
neľahnem do hrobu.

Trebárs už hrob vykopali
mojej duši jarej:
kto si kopal, nech si leží,
a ja pôjdem ďalej.
(1846)



[1] Orol tatr. II,1846, str. 305, Ps, str. 28, V-1, str. 80. Text V-1 má oproti Ot tieto zmeny: vtáčik —ptáčik; svojich — mojich; osud — osúd; Kebych — kebi; vtáčik ten — Ten ptáčik; cesta zahádzaná — cesta zabráňená; zanechaj — zanahaj; nech — nach. V-1 pripojil k týmto piesňam ešte III. časť z Ps, str. 58 (Chmáry sa tratia po širokom nebi…), ktorú však V-2 už vynechal, lebo ta skutočne nepatrí. — Pozn. autora v Ot: „Kamenec značí hrad alebo ľadovec. — V prapor, to je národná fráza, značí toľko ako latinské penitus.“

Text v Ps je odchylný od Ot. Nadpis je: Kebi mohou ho postihnúť! V I. časti v 6. slohe je prvé dvojveršie inak: Opušťení viplačem si, Či inák ňebuďe. II. časť je zmyslom podobná, ale textom odchylná, preto ju tu podávame ako variant:


Ej, zahvizdou vjetor bujní
Na širokom poli,
Chceu bi skočiť šuhaj mladí,
Nemuože v ňevoli.

Ňemuože, čo bi čo robiu,
Darmo misel smelá:
Kďe si sa, moja sloboda,
Na sveťe podela?

Či ťa vetri rozfúkali
Na širokom poli —
Chceu bi skočiť šuhaj mladí,
Ňemuože v ňevoli.

Darmo pišťať sokolovi
V kljetke lapenjemu,
Darmo plakať šuhajovi
V ňevoli bjednemu.

Sťína púto, srdce ňemá.
Tím menej ňevola —
Darmo šuhaj utrápení
Vizerá do pola!

III. časť je v oboch textoch zhodná.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.