E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Návrat

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 187 čitateľov


 

Návrat


[1]Zakvitli jablone v susedovom sade,
utrápená mati chodí po záhrade,
prechodí sa ona po tráve zelenej:
„Či mi kedy svitne, matke utrápenej,
či sa v mojom srdci ešte rozzelenie
aspoň za života jedno potešenie?
Potešenie moje, kvet medzi kvetami.
V ďalekej krajine za doly, horami,
v ďalekej krajine, hen za Varadínom
vykvitá ľaliou, bujným rozmarínom!
Potešenie moje, vták medzi vtákami,
spieva si za dvesto tichými horami,
medzi sto spevcami, dľa jarného zvyku,
spieva si na šumnom malinovom kríku!
Potešenie moje preč z našej doliny
ak’ vietor prechodí ďaleké krajiny,
cudziu reč, cudzí zvyk, cudzie stretá všecko,
moje potešenie, moje dobré decko!
Keby ja tak mohla, keby ja tak znala,
kde býva: tou horou bych sa rozrastala.
Keby ja tak mohla, keby ja tak znala,
kde býva: vodou bych bystrou pretekala.
Keby ja vedela, že ide po poli,
bárs keď sneh chumelí, bárs dáždik mrholí,
von zima, noc temná, nikde ni človiečka:
stanula bych v poli jak tá chalupečka!“

Odkvitli jablone v susedovom sade,
smutne vtáčik spieva tam v blízkej ohrade,
smutne vtáčik spieva na blízkej skoruši:
pokoj je už matke, tej predobrej duši:
Celé mesto plače, trúchli vidiek celý,
a syn pri smrteľnej, jaj! nebol posteli;
po tom celom svete smútok je hrobový,
ale ani zmienky nieto o synovi.

Už vyschli jablone v susedovom sade,
vietor kláti, hviždí žitom po ohrade,
medzi žitom chodník ku bielemu dvoru,
ním ktosi neznámy od tmavého boru
zamyslene cvála, ani prísť neverí,
idúc z cudzích krajov domov ku materi. —
„Načo ideš domov k bratom a otcovi?
načo k sestrám tvojim, načo k priateľovi?
načo do dediny, krídlatý sokole?
Tvoja matka tašla na to šíro pole.
Pýtaj sa, koho chceš, veď to vie celý svet,
že čo doma nenie, už tomu rokov päť.
Pýtaj sa, koho chceš, či na dolnú hrádzku
už pred piati rokmi nešla na prechádzku.
Pýtaj sa, koho chceš, či ju v čas nedeli
už od piatich rokov v kostole videli —
Len to sa nepýtaj, kde toľký čas dlieva,
či po tebe ešte plače a túžieva.“



[1] Sokol IV, 1865, str. 61, V-1, str. 29, V-2, str. 57. Pod názvom v Sokole je v zátvorkách dátum „1849“. Táto báseň sa vzťahuje pravdepodobne na smrť básnikovej matky. Dátum jej úmrtia nepoznáme, ale J. K. už v liste S. B. Hroboňovi zo 7. novembra 1845 píše, že „po smrti mojej dobrej matki všetká pokrevnosť nič nestojí.“ (R. Brtáň, Osudy J. K. T. Sv. M. 1946, str. 35.) Dátum „1849“ by mohol značiť rok návratu básnikovho. V básni však nie je číra realita. J. K. podľa svojho listu mohol byť doma i roku 1847 po návrate z Dolnej zeme a báseň mohla vzniknúť i vtedy. Ťažko si je predstaviť, že by v básni z roku 1849 mohol líčiť takú elegickú náladu a ďalej nespomenúť ani len náražkou udalosti, ktoré prežil roku 1848. — Prepis u V-1 je zhodný s textom Sokola, okrem pravopisných opráv a zmeny „tvojim“ na „svojim“ a „piati“ na „piatich“. Na rozdiel od textu v Súbornom diele z roku 1952 vsunul som po šiestom verši tento chýbajúci verš: „Potešenie moje, kvet medzi kvetami…“ Našiel som ho v novinách „Morava“ I. ročník, 1864, č. 70, kde bývalý priateľ Janka Kráľa Bedřich Rozehnal uverejnil na pokračovanie „Výňatky z básní slovenského básnika Janka Krále“. Tento verš logicky a vzhľadom na rým k textu skutočne náleží. Rozehnal mal odpis odlišný od textu v Ps. Text „Návratu“ podľa B. Rozehnala má viaceré slovné odchýlky, ale i čechizmy, takže mu nemožno dať prednosť pred Ps. To platí aj o ostatných básňach, Rozehnalom uverejnených. Pre zaujímavosť však uvádzam jeho poznámku k básni Návrat: „Tato báseň jest jedna z nejstarších poetických útvoru hore jmenovaného bájce, a nebyla ještě nikdy tiskem vydána. Obsahujeť kus života a osudu básníka samého, jenž putujíc jak obyčejně sám a sám po cizých zemích, to jediné, co mu, jak říkával, drahé bylo na světě, ztratil, svou matku, která, když o něm nikdo nevěděl, kam sa poděl, ze Slovenska daleko do Uher chodívala, poptávati se po něm u jeho známých. Mnoho let od jejího úmrtí prchlo, jeho mysl však ještě po ní toužívala, že často celé dni jen v zpomínkách na ni trávíval, kdy to dokonce i nejvěrnějším přátelům nepřístupným býval. Báseň tato, níž památku její zvěčňuje, zasluhuje národním svým duchem, hlubokým citem a neobyčejnou svou poetičností, aby národ náš o ni nepřišel, jak se to s větším dílem ostatních jeho prácí stalo. B. Rozehnal.“





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.