E-mail (povinné):

Ján Ondruš:
Prvý mesiac

Dielo digitalizoval(i) Literárna nadácia Studňa.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 142 čitateľov

Prvý mesiac


1

Celú noc
zmývaš si mesiac z tváre, nezmyješ ho, beda,

tvárou som mesiac,
vodu v studniach dvíham,

nič, ani tma, mi nepomôže.

2

Kde je chyba, skloň sa a kľakni, mesiac,
prvý mesiac medzi ľuďmi,

aj v šnurovaní topánok
je uzol, vynechané miesto, popletené

križovanie tkaníc, bod, ktorým sa končí
príbeh a náhoda, osudná nepresnosť
ako v dávkovaní morfia a smútku
a veci svedomia, cti, tajomstva a krásy
nútia ťa kľaknúť:

Prečo si, mesiac,
málo spal?

Prečo sa skrývaš
do seba?

Si vinný?

Skloň sa a kľakni
a rozlúšť prstom v uzle, na ktorý
si röntgenovým svetlom tváre svietiš,
rovnicu šnúrok vyrieš, nasliň,

už skočil
pes cez plot,
deti na kľúč hvízdli

a pohli sa po tvojom lúči.

3

A on si zmýva mesiac z tváre,
nezmyje ho.

Stiera si mesiac uterákom,
nezotrie ho.

Zastrie si mesiac rukami,
cez prsty presvitá mu.

4

Je kdesi kútik, kde sa skrýva,
skulinou v ihle dýcha,
naberie dych, ujde im,

skloní sa nad studňu,
voda v studni stúpne,

prebehne za strom
a strom vrhne tieň,

a pozrie sa do zrkadla,
chtiac to svetlo sfúknuť,
zakryť ho, zamazať ho sadzou,

zhasnúť tvár ako baterku a spať.

5

Kde je chyba, zavri oči, mesiac,
aj v zahryznutí do krajca
je úzkosť, keď ten krajec dvíhaš
vždy vyššie, von z okna, nad sochy a strechy,
nad krásu, nad lásku,

neodlomíte ma z toho krajca, jeho chuť
mi z jazyka nevezmete, som jej plný:

Prečo si, mesiac,
málo spal?

Prečo sa skrývaš
do seba?

Si vinný?

Prší a z bubliny pod dáždnikom
hrubými hlasmi zavolali.

Svieti slnko a v tme pod slnečníkom
na tvár klesnúť ho nevideli.

Kto naňho v tej tme šliapne,
dolu až na dno padne,

v uchu jak v jablku
tri zrnká rovnováhy
o stenu hrknú.

6

Keď plače mesiac v smútku,
topí a kriví sa
číry kryštál úst

a vŕbová píšťalka
v pamäti tuhne, deravá, vecná,
v rukáve ukrývaná,

je bez dychu a taká slabá, taká prázdna
a je tak ďaleko vo vŕbovej píšťalke
ako v drevenom kostolíku,

zavoláš, na ozvenu počkáš,
nevráti sa,

z píšťalky vŕbovej nad studňou sa skláňaš,
mesiac si z tváre zmývaš, nezmyješ.




Ján Ondruš

— vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.