ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Roky už kráča z juhu (…zo stredu slnka,
ej, duje, podúva…), mlčiacim ohňom
vo kvetoch takto premýšľa
muž: „Žíznim!“ I vysykla vtedy hviezda
zo studne a ozvenou spevu. V ruke, bludnej
nad vodami, svitol zvon…

…A bola noc vytesaá
v nehasenom vápne… a robustne
tam rástli žitá a vône
z ľaliových tkanín…

(Kým ona, žena, trpí
v dotýkaní, nie ale bičom: šľahol
voňavčičkou: „…ó, úbohá
vdova po zvone!…“) „Plamienok smieť
z plienok vybaliť,“ spievala…
A víchor zatiaľ ležal pod stromom poblíž
svojho tieňa, belasým liehom
znútra zažatého… Kým ona, žena, trpí
v dotýkaní, nie ale bičom: šľahla
spevom (tak necudne a tak
postojačky!) a ohňom
plodne rozkročeným (a tak
donaha!)…
„Žíznim!“ (Tak zvýskla
vdova po zvone…)