ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Slovenských Pohľadoch XVI., 385 — 387, č. 36 je rozprávka „Sirota“ z Bošáckej doliny. V rukopise J. Ľ. Holubyho, str. 139 — 142, je poznamenaný rozprávač: Janko Zamec-Geľo.

Chudobný človek, deťmi požehnaný, vzal si osirelého synka majetného brata; na neprestajné naliehanie ženino musel však chlapca zaviesť do hlbokých hôr a tam ho opustiť. Chlapec potom dostal sa k jaskyni, videl, že čosi zďaleka pred ním svieti, pustil sa za svetlom, ale poznal, že to nehorelo svetlo, ale sa tak blyšťaly steny a všetky kamene. Vzal si dva hodné kamienky, vybral sa z jaskyne a blúdil ďalej, až prišiel k nejakému zámku. Pán chlapcovi vravel, že bol na dne Macochy, a nemajúc detí, prijal ho za svojho, dal ho vychovať a poručil mu všetko svoje imanie. Raz prišiel k nemu otrhaný, zoslabený šedivý človek, a chlapec poznal v ňom svojho strýca. Dal sa mu poznať, prijal ho do svojho domu, ako i celú jeho rodinu.

Srovn. podobnú poviedku Kuldovej sbierky (I., 35 č. 14 „Sirotek v Radhošti“), ktorú poznal už Gallaš. Viď Český Lid XV., 211.