Zlatý fond > Diela > Pohádky a poviedky III


E-mail (povinné):

Hans Christian Andersen:
Pohádky a poviedky III

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 18 čitateľov

Čajová konvička

Bola raz pyšná čajová konvička, pyšná na svoj porculán, pyšná na svoj útly pyštek, pyšná na svoje široké uško. Mala niečo na svojej prednej i zadnej strane; pyštek na prednej a uško na zadnej, a o tom veľmi rada hovorila; avšak o svojom víčku, ktoré bolo už puknuté a slepované, nehovorila; malo svoje vady a o vlastných vadách neradi hovoríme, o tie sa dostatočne postarajú iní. Šálky, konvička na smotanu a cukrenka, krátko celý čajový príbor, dozaista nezabudnú na krehkosť jej víčka a budú o ňom hovoriť viac než o dobrom ušku a výbornom pyšteku; to čajová konvička dobre vedela.

„O, ja ich poznám!“ vravela sama k sebe; „však ja dobre poznám i svoje vady a v tom spočíva moja pokora, moja skromnosť. Chyby máme predsa všetci, ale máme potom tiež svoje zvláštne vlohy. Šálky dostaly uško, cukrenka víčko, ja mám to i to a k tomu ešte niečo na prednej strane, čoho sa im nedostalo; dostala som pyštek, a ten ma činí kráľovnou čajového stolka. Cukrenke a konvičke na smotánku síce bolo dopriate, aby sa staly služobníčkami dobrej chuti, ja však som dobroditeľkou, panovníčkou, šírim požehnanie medzi smädným ľudstvom; v mojom nútre sa spracuje čínske listie vo vrelej vode bez chuti.“

To všetko hovorila konvička v svojej bezstarostnej, nevinnej mladosti. Stála na prostrednom stole, dvíhala ju najjemnejšia rúčka. Avšak najjemnejšia rúčka bola neobratná, konvička upadla, pyštek sa odlomil, uško sa odlomilo — o víčku ani nehovoríme, o tom bolo už rečí dosť. Bez seba ležala konvička na zemi, do široka vytekala z nej vrelá voda. Bola to ťažká rana, ktorú utrpela, a najhoršie bolo, že sa jej smiali — jej sa smiali a nie tej nešikovnej rúčke.

„Nikdy nezabudnem toho hrozného okamžiku!“ hovorievala čajová konvička, keď pozdejšie rozprávala svoj životopis. „Nazývali ma invalidom a postavili mňa do kútika; druhého dňa mňa venovali chudobnej žene, ktorá prosila o trošku sadla. Dostala som sa tak k chudobným, stála som tam zprvu cele bezúčeľne, ale práve potom začal môj lepší život. Sme podrobení neprestajnej zmene. Napchali do mňa hlinu; to je pre čajovú konvičku asi tak, ako by ju pochovali; avšak do zeme zasadili kvetinovú hlúzu. Kto ju tam vložil, kto mi ju venoval, neviem, ale bola mi iste venovaná v náhradu za čínske listy a vrelú vodu, za odlomené uško a pyštek. A hlúza spočívala v zemi, vo mne, stala sa mojim srdcom, mojim živúcim srdcom, akého som nikdy pred tým nemala. Život a sila boly vo mne, rozličné sily sa vo mne prebúdzaly: tepna búchala, hlúza pučala, myšlienky a city v nej driemajúce si mocne razily cestu; stelesnily sa v kvet. Videla som ho, nosila som ho, sama na seba som zabúdala v žiari jeho krásy. Je to požehnaním zabudnúť sám na seba pre iných! Ona, moja krásna kvetina, mi neďakovala, nemyslela na mňa; obdivovali ju a chválili. Bola som taká šťastná, ako by nie! Ktoréhosi dňa som počula, že zasluhuje lepší kvetináč. Rozbili mňa — ach, to veľmi bolelo, ale kvet sa dostal do krajšej nádoby — a mňa vyhodili na dvor a teraz tu ležím — starý črep! — avšak spomienky mi zostanú a tie mi nikto nemôže vziať!




Hans Christian Andersen

— dánsky prozaik, dramatik, básnik a rozprávkar Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.