ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— Nuž tak sviňsky som žil, — pokračoval opäť predošlým tónom. — Zo všetkého bolo to najhoršie, že, žijúc tak mrzko, predstavoval som si, že poneváč sa za druhými ženami nevláčim, nuž žijem čestný rodinný život, že som mravný človek, a že ja som ničomu nie vina, a akže medzi nami bývajú hádky, to je ona vina, jej povaha.

A vina, rozumie sa, nebola ona. Ona bola taká, ako všetky, ako väčšina. Vychovaná bola tak, ako požaduje postavenie ženy v našej spoločnosti, a preto ako sa i vychovávajú všetky, bez výnimky, ženy zabezpečených tried, a ako ináče nemôžu sa vychovávať. Hovoria o akomsi novom ženskom vzdelaní. To sú všetko prázdne reči: vzdelanie ženy je celkom také, aké musí byť pri jestvujúcom nepokryteckom, opravdovom, všeobecnom názore o žene.

A vzdelanie ženy bude vždy zodpovedať mužovmu názoru o nej. Veď všetci vieme, ako mužovia hľadia na ženu: ,Wein, Weib und Gesang,‘ hovoria vo veršoch básnici. Vezmite všetku poesiu, všetko maliarstvo, sochárstvo, počínajúc od ľúbostných veršov a nahých Venuší a Frín, vidíte, že žena je predmetom rozkoše; je takou i na Trúbe,^[5] i na Gračevke,^[6], i na najfajnejšom bále. A dajte pritom pozor na chytrosť diablovu: nuž rozkoš, pôžitok, ako by sa malo vedieť, že pôžitok, že žena je sladký kúsok. Ale nie, predtým tvrdili rytieri, že oni zbožňujú ženu (zbožňujú, a predsa hľadia na ňu ako na predmet rozkoše). A teraz tvrdia, že si vážia ženu. Jedni jej ustupujú miesto, dvíhajú jej ručníčky; druhí priznávajú jej práva na všetky postavenia a úrady, práva na účastenstvo vo vláde atď. Všetko toto robia, a vzhľad na ňu je vždy ten istý. Ona je predmetom rozkoše. Jej telo je nástrojom rozkoše. A ona o tom vie. Vec sa má celkom tak, ako s otroctvom. Veď je otroctvo nič iného, ako že jedni využívajú nevoľnej práce mnohých. A preto aby nebolo otroctva, je treba, aby ľudia neželali využívať nevoľnej práce iných, aby to považovali za hriech, alebo hanbu. Ale medzitým vezmú, premenia zovňajšiu formu otroctva, zariaďa tak, že naďalej neslobodno kupčiť s otrokmi, a predstavujú si, aj seba uisťujú, že otroctva už niet, a nevidia, ani nechcú videť, že otroctvo trvá ďalej, preto, lebo ľudia celkom tak radi využívajú a považujú za dobré a spravedlivé využívať práce iných. A akonáhle to považujú za dobré, nuž vždy sa najdú ľudia, ktorí sú mocnejší alebo chytrejší než iní a prevedú to. To isté je i s emancipáciou žien. Veď otroctvo ženy pozostáva len v tom, že ľudia želajú a považujú za veľmi dobré využívať ju ako nástroj rozkoše. Nuž, tak hľa oslobodzujú ženu, dávajú jej všelijaké práva, rovné mužovi, ale neprestávajú hľadeť na ňu ako na nástroj rozkoše, tak ju vychovávajú i v detstve i spoločenskou mienkou. Ajhľa, ona je vždy tou starou poníženou, prostopašnou otrokyňou, a muž vždy tým starým prostopašným otrokárom.

Oslobodzujú ženu v ústavoch i kursoch, a hľadia na ňu ako na predmet rozkoše. Naučte ju, tak ako je naučená u nás, hľadeť tak na seba, na samú seba, tak naveky zostane nižším tvorom. Alebo bude pri pomoci hnusníkov lekárov prekážať počatiu ploda, t. j. bude celkom prostituovanou, spustivšou sa nie na stupeň zvieraťa, ale na stupeň veci, alebo bude tým, čím ona býva vo väčšine prípadov — chorou duševne, hysterickou, nešťastnou, aké sú ony, bez možnosti duševného rozvitia.

Ani gymnásia, ani kursy to nepremenia. Premeniť to môže jedine premena vzhľadu mužov na ženy a žien samých na seba. Premení sa to jedine vtedy, keď žena bude považovať panenstvo za vyšší stav, a nie tak, ako teraz, vyšší stav človeka – za hanbu, potupu. Pokiaľ toho niet, ideálom každého dievčaťa, nech má akékoľvek vzdelanie, bude predsa to, priťahovať k sebe čím viacej mužov, čím viacej samcov, tým cieľom, aby si mohlo vyberať.

Ale to, že jedna vie viac z matematiky, a druhá vie hrať na harfu, to nič nemení na veci. Žena je šťastlivou a dostihuje všetko, čo si môže žiadať, keď okúzli muža. A preto hlavnou úlohou ženy je vedieť ho okúzliť. Tak to bolo i bude. Tak je to u dievčat v našom svete, tak je to i u vydatých. V dievčenskom stave je to treba preto, aby si mohly vybrať, a u vydatých, aby mohly panovať nad mužom.

Jediné, čo pretrhuje alebo aspoň udusuje na čas toto sú — deti, a to vtedy, keď je žena nie netvorom, t. j. keď sama pridája. Ale tu sú zase doktori.

Mojej žene, ktorá sama chcela pridájať, aj pridájala pätoro detí, stalo sa, že pri prvom dieťati ochorela. Doktori, ktorí cynicky sobliekali a ohmatávali ju všade, za čo som im musel ďakovať a platiť, doktori títo milí konštatovali, že nemá pridájať, a ona na prvý čas bola zbavená toho jediného prostriedku, ktorý ju mohol pozbaviť od koketovania. Pridájala dojka, t. j. vyúžitkovali sme biedu, núdzu a nevedomosť ženy, odvábili ju od jej dieťaťa ku svojmu, a za to dali sme jej na hlavu kokošník s galônami. Ale nie o to ide. Ide tu o to, že v ten čas, keď bola slobodná od tehotenstva i dojčenia, v nej so zvláštnou silou vypuklo to samé ženské koketovanie, ktoré predtým spalo. A vo mne, tomu primerane, so zvláštnou silou vypukly mučenia žiarlivosti, ktoré, bez prestania, trápily ma po celý čas, kým som bol ženatý, ako i nemôžu netrápiť všetkých tých manželov, ktorí žijú so svojimi ženami, ako som ja žil, t. j. nemravne.