ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— Tak, hľa, mňa tie jersey, lokne i turnýre lapily.

A lapiť ma bolo ľahko preto, lebo som bol vychovaný za týchže podmienok, za ktorých, ako ugorky v teplej hrade, vyrastajú zaľúbení mladí ľudia. Veď naša rozčuľujúca, prebytočná strava popri úplnej fysickej záhalke nenie iné, ako systematické podnecovanie chlipnosti. Darmo sa divíte, to je tak. Veď ja sám som toto až do nedávna nič nevidel. Ale teraz som uvidel. Veď preto ma to trápi, že to nikto nevie, a že hovoria také hlúposti, ako, hľa, tá pani.

Hej, blízko mňa pracovali na jar sedliaci na železničnom násype. Obyčajnou stravou sedliaka je chlieb, kvas, cibuľa; pritom je živý, bodrý, zdravý; robí ľahkú poľnú prácu. Keď robí pri železnici, jie kašu a funt mäsa. Ale zato i vydá toto mäso v 16-hodinovej robote s táčkou o tridsiatich pudoch. A to je celkom v poriadku. Nuž a my, ktorí jeme po dva funty mäsa, i diviny, i rybäciny, i všelijaké rozpaľujúce jedlá i nápoje… kam sa to podie? Na smyselné excessy. A jestli ide ta, ochranný ventil je otvorený, všetko ide šťastne; ale zachlopte ventil, ako som ho ja zachlopúval chvíľami, nuž hneď sa dostaví rozdráždenie, ktoré, prechodiac cez prismu nášho umelého života, vyráža sa zaľúbením najčistejšieho zrna, ba dakedy i platonickým. I ja som sa zaľúbil, ako sa všetci zaľubujú.

A všetko bolo naoko, i oduševnenosť, i milota, i poesia. A v skutočnosti bola táto moja láska výsledkom s jednej strany úsilia maminkinho a ševkýň, s druhej; prebytku požívanej potravy pri daromníkovaní. Keby nebolo bývalo s jednej strany plávania na člnkoch, ševkýň s tailleami a tomu podobné, ale keby moja žena bola bývala odetá v nevkusný capote a bola sedela doma, a s druhej strany keby som ja bol býval v normálnych okolnosťach, človekom prijímajúcim toľko potravy, koľko je treba k práci, a keby bol môj ochranný ventil otvorený, a nie náhodou zachlopnutý akosi v tú dobu, nebol by som sa zaľúbil, a ničoho by sa toho nebolo stalo.