E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Frndolína

Dielo digitalizoval(i) Jozef Rácz, Daniela Kubíková, Ivan Jarolín, Lucia Muráriková, Matúš Tatarko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 125 čitateľov

XI. Šťastie i nešťastie na Maďaroch

Predaj domu mal však tiež inú príčinu, nielen núdzu. Frndolína mala ešte svoje drahocennosti všetky, keď pošla za guvernantku[25] do Kálova.

To bolo podľa jej vkusu. Letela ako na krídlach z ovseného a trnkového do pšeničného a vínneho kraja; od planých k dobrým ľuďom; od podľače slovenskej k šľachetným Maďarom.

I bolo jej tam skutočne dobre. Plácu mala znamenitú a mohla ju odložiť celú. Za osem rokov svojho guvernantstva tak zbohatla pomocou z domu prinesených peňazí, že mala u seba plno perál, zlata, striebra a iných drahocenností v zálohe, s mnohými úpismi na požičané peniaze.

Došla i manželského šťastia. Zamiloval sa do nej úradník, muž ešte mladý a šľachetný na zjedenie, sama poctivosť a dobrota, ako súdila o ňom Frndolína.

Pošla do jeho príbytku ešte pred sobášom, ktorý sa mal uskutočniť po úradníkovom návrate z Pešti, lebo panstvo poslalo ho predať päťdesiat centov tenkej vlny.[26] Frndolína za ten čas chystala sa na svadbu.

Úradník však akosi sa nevracal. Prešiel i týždeň po čase a niet ho.

Panstvo počalo sa znepokojovať o svoje peniaze. Frndolína plakať. Lamentovala, že muža jej dakde zabili. Iné nemohla myslieť o tak poctivom a dobrom človeku, ak by sa nevrátil.

Až vtedy prišla na inakšie myšlienky, keď otvorila svoj komód.[27] „Bože môj!“ zhíkla, „peňazí niet.“ Siahla po škatuli, kde boly drahocenné zálohy a úpisy, niet jej.

Miesto všetkého našla ceduľku od úradníka: „Mňa, Frndolína, viac neuvidíš. Za peniazmi nežaluj. Zaslúžil som i viac, že som scvrklé tvoje líca bozkával. To ma stálo mnoho sebapremáhania.“

„Ha, ten padúch, ten lotor, ten zbojník!“ počala vtedy nariekať Frndolína. Nariekala horko nešťastná, lebo bez záloh a úpisov nechcel jej nikto požičané peniaze navrátiť. A čo horšie, nosila pod srdcom i živú pamiatku na poctivého muža a dobrého človeka.

Stratila sa potom i z Kálova ako gáfor. O ďalších jej osudoch len toľko sa vie, že ju videli, so šedivou hlavou, na fare v jednej odľahlej dedinke ako gazdinú v kanonických rokoch.[28]



[25] Pošla za guvernantku (franc.) — vychovávateľku detí (u bohatých rodín)

[26] Predať päťdesiat centov tenkej vlny — Viedenský cent mal 56,006 kg, colný cent mal presne 50 kg.

[27] Keď otvorila svoj komód (nem.) — skriňu so zásuvkami

[28] Ako gazdinú v kanonických rokoch — totiž rokoch, aké predpisujú cirkevné zákony (hodne starú)

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.