Zlatý fond > Diela > Dualizmus a historické právo


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Dualizmus a historické právo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 58 čitateľov

Dualizmus a historické právo

[1]

„Ty ma neľúbiš!“

„Ale, prosím ťa, plausch nicht![2] Od troch rokov chodíš k nám, s radosťou dala som ti mein Herz[3] a veru dala bych ti aj die Hand,[4] keby to len möglich[5] bolo?“

„A prečo by to nebolo möglich?“

„A čo budeme jesť?“

„Dostanem úrad. Mám isté zprávy, že Nemci popustia a potom svitne i pre nás liberálov prajnejší čas.“

„To mi už tri roky rozprávaš. Zo dňa na deň čakáš — a vždy darmo. Daj si povedať. Ja mám dvadsať rokov a nechce sa mi starou frajlou zostať.“

„Teda len pôjdeš za toho Bergera?“

„Pôjdem, a to s radosťou.“

„Je krstený žid.“

„Nedbám.“

„Je tri razy taký starý ako ty.“

„Tým lepšie.“

„Prečo?“

„Budem paňou v dome, budem robiť, čo budem chcieť.“

„Ale ja neupustím od teba. Ja mám na teba historické právo.“

Naraz obaja umĺkli. On čakal odpoveď, ona sa zamyslela a zrazu plesla rukami a rozosmiala sa, akoby jej bola svitla dajaká nadmieru vítaná myšlienka.

„Čo je?“

„Nič, nič, len mi tak voľačo prišlo na um.“

Vtom zaklopal ktosi na dvere. Vľúdne ,herein‘[6] ozvalo sa z perí krásavice a do izby vstúpil zámožný kupec z mesta P.

„Habe die Ehre.“[7]

„Guten Tag —“[8] a nasledovali vzájomné poklony.

„Herr[9] von Berger,“ predstavovala Emília príchodzieho. „Herr von Szlaninkay, Gutsbesitzer aus[10] N.“

Szlaninkay si zahryzol do perí a nemo sa poklonil príchodziemu.

V P. v kaviarni sedia traja mešťania: Schirm, Bley, Berger a politizujú.

„Odpustite páni,“ hovorí pán Berger, „ale ja myslím, že Rakúsko len pri dualizme môže byť šťastné a veľké. Dedičné zeme rakúske nech si podržia svoje inštitúcie a my Uhri našu drievnu konštitúciu. Každý diel dŕžavy nech opatrí si sám podľa najlepšieho svojho zdania svoje domáce potreby a záležitosti, a len čo už nevyhnutne spoločne sa musí vykonať, nech sa prejednáva na dajakom spoločnom sjazde, tak ale, aby sa naše starootcovské práva tým nijak neukrátili.“

„A vieš, Berger, ako mi to prichodí, čo ty hovoríš?“

„Nuž?“

„Ako jedno manželstvo a dve kasy.“

„Ba ja by som rád vedel,“ prehodí drevokupec Schirm, „odkedy stal sa náš Berger takým veľkým priateľom dualizmu. Však len ešte pred rokom bol veľký centralista.“

„Od kedy?“ vetí obchodník s vínom Bley, „odvtedy, čo sa oženil. Či nevieš, že jeho žena je horlivá priateľka dualizmu?“

„Ba ja myslím,“ doloží Schirm, „že ten zvolenský statkár Herr von Szlaninkay, čo tuná od polroka býva, taký veľký vplyv má na jeho politické zmýšľanie.“

„A už akokoľvek je, bračekovci, dosť na tom, že je tak. Pravda, k dualizmu ma naklonila hlavne moja žena a Herr von Szlaninkay k zásade historického práva, ale i sám som už teraz toho názoru, že pri pomeroch našej dŕžavy to ani ináč nemôže byť.“

„No veď ty ešte ináč budeš zmýšľať.“

„Nikdy. Ale dajme teraz politike pokoj. Je deväť hodín, sľúbil som sa k pánovi R. na soiré.[11] Zbohom!“

„Ale nechoďte ešte.“

„Musím.“

„A či i tvoja tam je?“

„Nie je. Veľmi zle sa cítila, nemohla ísť. Ľahla si.“

„No teda,“ vraví kupec Bley, „čože tam sám budeš?“

„Vieš ty čo?“ doloží Schirm. „Zaveď nás k sebe a daj nám čaju.“

„No, ak pôjdete, nedbám. I tak nemám veľkú vôľu bez ženy ísť na tú zábavu. Poďme teda ku mne.“

Zobrali sa a išli.

Pán Berger mal domový kľúč so sebou, otvorili bránu a traja priatelia vošli do dvora.

„Ľaľa, u mňa sa ešte svieti,“ poznamenal pán Berger, zazrúc dve osvetlené okná svojho bytu. „No, bračekovci, moja Emília je ešte hore. Poďte, milo ju prekvapíme.“

A všetci traja pomaly vošli do kuchyne a z kuchyne do paninej izby. Emíliu prekvapili síce, ale veru nie veľmi milo.

V pôvabnom negližé sedela, kochajúc sa v zásadách praktického dualizmu, v pružnom kresle a vedľa nej v druhom kresle ,statkár‘ Szlaninkay, ktorý tuná zažíval, tuším, ovocie svojho historického práva, bo okolo pariaceho ozrutného samovaru, stál tu pikantný kaviár, vestfálska šunka, sardelové maslo a ešte všelijaké iné maškrty.

Čo dialo sa po tomto prekvapení, o tom mlčí moja kronika, bo to domyslí si už sám ctený čitateľ.

Iba toľko doložím ešte, že od tej chvíle nebolo väčšieho nepriateľa dualizmu a historického práva, ako bol pán Berger.

O tri týždne po tejto udalosti vyšiel v Pesti Náplóve článok vo forme listu zo Zvolena so šiframi Sz-y podpísaný, v ktorom sťažuje si pisateľ na nemecké burgerstvo, že nemá naskrze žiaden ,értelem‘[12] za sväté zásady historického práva, ba že snaživých prívržencov tejto blahonosnej doktríny v svojom slepom filisterstve ešte rozličnými nečinmi zráža z cesty ich pôsobenia.



[1] Dualizmus — spojenie dvoch krajín so spoločnou hlavou štátu. Skrytá narážka na rak.-uhorské vyrovnanie v roku 1867, ktoré navodilo dualizmus v habsburskej monarchii.

[2] (nem.) netáraj!

[3] (nem.) moje srdce

[4] (nem.) ruku

[5] (nem.) možné

[6] (nem.) ďalej

[7] (nem.) Moja úcta.

[8] (nem.) Dobrý deň

[9] (nem.) Pán

[10] (nem.) statkár z…

[11] Soirée — (franc.) spoločenský večierok

[12] (maď.) pochopenie





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.