Zlatý fond > Diela > Rubačova žienka

Svetozár Hurban Vajanský:
Rubačova žienka

Dielo digitalizoval(i) Imrich Bajmóczy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 78 čitateľov


 

Rubačova žienka – sujetová črta S. H. Vajanského (1847 – 1916) z cyklu próz Obrázky z ľudu (Národné noviny, 1880, knižne vyšli 1883 v prvom zväzku knihy Besedy a dumy), ktoré mali reprezentovať novo poňatú slovenskú skutočnosť. Literárna historiografia tento cyklus považovala za svedectvo autorovho hľadania tvorivej metódy, ktorým reagoval na predchádzajúci stav slovenskej prózy, zároveň ho vnímala ako prelomový medzník – v ambícii zobrazovať ľudové vrstvy, v dokumentárnosti, v sústredení sa na detailnú kresbu prostredia, v traktovaní aktuálnej spoločenskej problematiky identifikovala smerovanie k literárnemu realizmu.

Autor podáva sujetový skromný príbeh z prostredia drevorubačov, ktorým chce poukázať na mravné kvality „prostého ľudu“, v podstate ide o variáciu na sládkovičovskú tému „špatnokrásneho ľudu“.

Martina Kamenca, mladého drevorubača, ktorý sa oženil s Katarínkou, dievčaťom z majetnej rodiny, si doberajú jeho spolupracovníci, pochybujú, či taká „cifruša“ si splní svoju povinnosť a donesie im obed. Martin sa s nimi staví o svoj jediný majetok – jalovicu, no manželka nechodí, čo v ňom vyvolá obavy i žiarlivosť, pre ktoré však nie je dôvod. Katarínka je už na ceste, odhodlaná i napriek zlému zimnému počasiu doniesť obed, Martin stávku vyhrá a svojou starostlivosť o ženu obmäkčí i pôvodne nevraživých svokrovcov.

Banálna zápletka je dramatizovaná neadekvátne zveličenými prostriedkami, reakcie postáv sú premrštené, ich charakteristika plochá. Črta svojimi postupmi pripomína viac ako realistický výjav zo života ľudových vrstiev prózu romanticko-sentimentálnej proveniencie.

Textu dominujú najmä rozsiahle opisy prírody, v ktorých sa predvádza Vajanského „poetické krajinkárstvo“ inšpirované ruským spisovateľom I. S. Turgenevom, no znovu vyúsťuje do podobenstva usúvzťažneného s príbehom tejto črty – borovicový les, pôsobiaci „suchopárne“ a „prosto“ podobne ako slovenský „ľud“ ukrýva v sebe krásu a „poéziu“.

Literatúra:

CVRKAL, I.: S. H. Vajanský a nemecká literatúra. Bratislava : Veda – Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1984.

ČERVEŇÁK, A.: Vajanský a Turgenev. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968.

ČEPAN, O. : Vajanského významotvorný princíp. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 157 – 162.

ČEPAN, O.: Stimuly realizmu. Bratislava : Tatran, 1984.

KUSÝ, I.: Mladý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1987.

KUSÝ, I.: Zrelý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1992.

MATERIÁLY z vedeckej konferencie o S. H. Vajanskom, 29. – 30. 11. 1966. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 113 – 222.

MATUŠKA, A.: Vajanský prozaik. Bratislava : 1946.

ŠTEVČEK, J.: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989.Autor: Ústav slovenskej literatúry SAV





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.