Zlatý fond > Diela > Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Beáta Dubovská, Katarína Diková Strýčková, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 139 čitateľov

Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy

23/4 1873

[1] [2]


Spíš, Ondrejko náš?! v chalúpke svojej tmavej,
v náručí tichom maťušky.
Spíš?! — My sme to, priatelia Tvoji!
Láska Tvoja, nechaná na svete
sirota, k Tebe doviedla nás;
my to klopeme — či čuješ?!
Ticho, pusto — nik’ neodpovedá…

Ba hej! ticho, to mŕtvo ticho
hovorí nám: ach! niet Ho tu!
A krížik čierny, strážca ten verný mohyly,
nemo káže hor’: tam On pri otcoch!
Tak?! — niet Ho tu, kam sme Ho boli položili?
Tu Jeho prach len?! — ale i ten milý!

Bratia, do prachu toho
zasaďme strom života!
Strom zem s nebom spája.
Strom, keď bude prach jeho prerývať korienkami,
šepotať tajomne lístočkami,
do neba dvíhať sa vetvičkami:
On príde k láske svojej —
On bude tu s nami!

Zasaďme lipu!

Lipu slovanskú slávnemu spevcovi.
Lipa, to pieseň Jeho živá:
zeleň, vôňa i slasť i tieň!
I mať nám aj zeleni pre smútkom zašlé oko,
mať i vône pre vzduch ten svetom nakazený,
mať slasti pre mladé naše roje
i tiene k odpočinku pre gladiátorov…

Lipa, nech mohylu kryje —
a duch jeho nech v nás žije!



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 3.

[2] V Banskej Bystrici. V Sobr. spevoch 1873 titul: Dumka pri sadení lipy na hrobe Sládkovičovom, 873, 23. apr., tak i uverejnená prvý raz v Orle IV, 1873, str. 77 — 8, 30. apr. 1873. V Sobr. spevoch 1879 ako v Spevoch 1880.

V Orle na citovanom mieste je táto poznámka k Dumke: „V deň výročitej pamiatky pohrobenia medoústeho nášho spevca Sládkoviča, o siedmej hodine večer obkolesený bol hrob jeho truchliacou rodinkou a hojným počtom jeho ctiteľov — zvlášte mládeže — z Radvane a Bystrice, kropiacich slzami v hrobovej tichosti okraje kvietim obsypaného hrobu, keď otvorená povyše hlavy jama čakala na slovenskú Oslávencovi sľúbenú lipu. Tiché — bez slova — vzdychy ovládli na čas chvíľou, nikto netrúfal si prerušiť sladký sen pokoja, až drahý náš poet Janko Botto začne tichým hlasom „Dumku“ túto svoju, jak pred rokom rečniť. Po nej zaspieval novovzniklý Radvanský spevokol prvý verš piesne „Hojže, Bože“, po jejž odznení vložená bola lipa do prichystanej jamy a pán František Šujanský — podpredseda nášho čit. spolku (ctený nášho spolku p. predseda Lud. Turzo z príčiny na H. Lehote vydržiavaného cirkevného konventu nemohol byť prítomným) — držal prenikavú reč k zhromaždenému obecenstvu, poukazujúc v nej na veliké pre národ — i od neho samého zaznané — zásluhy Oslávencove a na chatrnú, v trudných nám okolnostiach vzdať možnú jemu úctu, povzbudzovať prítomných k láske a obetavosti k svojmu národu, k úcte svojich národných vodcov a k nasledovaniu týchto šľapajov; a prejdúc ešte raz ku spomienke Oslávenca, zakončil reč svoju: ,Všetko, všetko hotoví sme Ti dať, Ondrejko náš! — No žiaľ Bohu, krom srdca verne Ťa milujúceho, osud nepraje nám nateraz dať Ti, len — hľa, za hrsť zeme‘, pri ktorých slovách hodil za hrsť zeme na korienky lipy, v čom ho zhromaždení ctitelia slzavými očami sledovali. Konečne zmienený už spevokol zaspieval posledný verš z „Hojže, Bože“, a truchliace sa obecenstvo rozišlo sa s rozlučným: ,dobrú noc‘ a ,večná Ti pamäť‘.“




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.