E-mail (povinné):

Ján Botto:
Pochod

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 362 čitateľov


 

Pochod

(Ponáška na Petőfiho.)

[1] [2]


Hor’ sa, Slovák, čuj otčinu!
Tu čas pravý — maj sa k činu!
Miera kliatby dosiahnutá:
či chceš voľnosť, a či putá?
Pánu Bohu prisahám,
že sa priahať viac nedám.

Rabmi sme od tisícletia,
kliatby dedov na nás letia,
že ponad ich voľné kosti
štŕka puto nevoľnosti!
Pánu Bohu prisahám,
svojať v rabstve nenahám.

Šabľa, šabľa! nie okovy —
pristane ver junákovi:
kto chce, nech si putá nosí,
do rúk, bratia, šable, kosy!
Pánu Bohu prisahám,
rod svoj trýzniť nenahám.

A čo je to za človeka,
keď mrieť treba, čo uteká,
čo mu milšia biedna hlava,
než národa jeho sláva?
Pánu Bohu prisahám,
že svoj národ nenahám.

Hore, Slovák, vstávaj hore!
Zjasnie Kriváň v rannej zore;
čo nám časy zlé nasiali,
nech krv zmyje, oheň spáli!
Pánu Bohu prisahám,
národ v putách nenahám.

Potom naše tiché hroby
vencom vďačný vnuk ozdobí;
vzdychne, padnúc na kolená:
Daj im, Bože, oslávenia!
Pánu Bohu prisahám,
za vlasť, národ život dám!

R. 1848



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.

[2] Ponáška na Petőfiho (na báseň „Talpra, Magyar!“, veľmi populárnu, ktorá vznikla v revolučných bojoch 1848). Je to vôbec druhá uverejnená báseň Bottova (prvá bola Hrob, viď tam). Vyšla v Lichardovej Domovej pokladnici, kalendári na rok 1851, str. 249 — 50 v oddieli XII, Básnická záhradka I, Pěsničky slovenských bojovníkúv, ako číslo 11: „Prísaha Slováka“. Lichard prehodil poznámku pod čiarou tak, že Bottovi pripísal nasledujúcu báseň Hor sa! (Púvodce J. B. — Zpívá se jako chorvátska: Nak se hrušti šaka male) a na Bottovu báseň napísal: Púvodce nepovědomý. Malo byť naopak. Azda preto Rizner v Bibliografii I, str. 187 pripísal Bottovi obidve. V tomto najprvšom známom texte má Botto refrén

Pánu Bohu prisahám,
že trún, národ nenahám.

Prispôsobil ho teda politicky na účasť slovenských dobrovoľníkov po boku Viedne. Petőfi má refrén: A Magyarok Istenére esküszünk, hogy rabok tovább nem leszünk (Prisaháme na Boha Maďarov, že ďalej nebudeme otrokmi). — No Botto potom refrén menil:

Pánu Bohu prisahám,
že viesť v putách nenahám,
že si voľnosť vziať nedám,
že sa priahať viac nedám,
že rod v rabstve nenahám
a pod.

V rukop. Sobr. spevov 1873 je pod názvom Postup, z r. 1879 Pochod, ktorý názov potom ostal pre Spevy.

Táto Bottova „ponáška“ mala svoje osudy. Zhrnul ich Škultéty vo vydaní Spevov r. 1909, str. 174, kde takto odôvodňuje, prečo Pochod vynechal:

„Básne Pochod nieto v tomto vydaní Spevov; na mieste, ktoré bolo pre ňu určené, rozpovieme stručne toho príčinu.

Roku 1848 účinky parížskej revolúcie neodolateľne zasiahli najmä Strednú Európu. Vo Viedni 13. marca ulica zastarela sa do politiky takým spôsobom, že vojenský hlavný veliteľ uznal za potrebné dať strieľať. Ale krv už neodstrašila; ba naopak: ranených nosili ukazovať po meste, meštianstvo pripojilo sa k pohybu, študentstvo žiadalo si zbraň a do cisárskeho hradu posielali jednu petíciu po druhej. Za 40 rokov všemohúci Metternich bol prinútený odstúpiť, a nasledujúceho dňa v tajnosti i utiekol z mesta.

V Pešti mládež na tretí deň, 15. marca, vystúpila s programom, v ktorom do dvanástich punktov zloženo žiadala rovnosť, slobodu a bratstvo. Petőfi rečnil svoju novú báseň Talpra, Magyar! (Hore sa, Maďar!)

Nevedno, či hneď roku 1848, či len nasledujúceho, ale iste ešte v revolúcii Ján Botto preložil do slovenčiny Petőfiho báseň, napísanú na 15. marca: preložil ju tak, že miesto Maďara postavil v svojom slovenskom texte meno: Slovák.

Hor’ sa, Slovák, čuj otčinu!…

Bottovo poslovenčenie Petőfiho básne tlačou vyšlo prvý raz v Domovej pokladnici, kalendári na rok 1851. Od tých čias tlačilo sa mnoho ráz; menovite vo Venci slovenských národných piesní 1862, v Slovenskom spo1očenskom spevníku 1871, v sobraných Spevoch Jána Bottu 1880, vo Venci slovenských národných piesní 1897, v Národnom Spevníku 1897 a v rozličných populárnych vydaniach slovenských. Roku 1901 báseň vyšla i v Zábavných a poučných knižkách, a z akéhosi nedorozumenia, z nepováženia, že báseň patrí k histórii udalostí roku 1848 a že je vlastne prekladom básne maďarskej, básne Alexandra Petőfiho, tu bola zažalovaná; Miloša Pietra, redaktora Zábavných a poučných knižiek, preto, že „uverejnil“ Pochod i báseň Bije zvon slobody, odsúdili na tri dni štátneho väzenia.

Teraz, vypúšťajúc knihu Jána Bottu v novom vydaní, jednako mali sme úmysel nevynechať ani tejto básne. Z jednej stránky preto, že išlo nám o úplné vydanie, z druhej stránky však, že báseň Pochod patrí k histórii udalostí roku 1848. Okrem toho v prvotnom spracovaní refrén znel:

Pánu Bohu prisahám,
že sa priahať viac nedám!

Tak končila sa každá strofa. Pre súborné vydanie svojich Spevov roku 1880 Botto varioval refrén a zakľúčil báseň slovami:

Pánu Bohu prisahám:
za vlasť, národ život dám!

Ale keď už mali sme vytlačený tento hárok, proti Kníhtlačiarskemu účast. spolku začalo sa súdne pokračovanie z tej príčiny, že vo Venčeku slovenských národných piesní, ním roku 1908 vydanom, obsažená je i báseň Pochod. V Zábavných a poučných knižkách, kde stihol ju súdny výrok, báseň bola síce vytlačená ešte s tým pôvodným refrénom a v tom znení vyšla i vo Venčeku roku 1908; jednako vydavateľstvo nepokladalo za možné prijať ju do tohto súborného vydania ani podľa novšieho, zmeneného textu, a namiesto už vytlačeného hárku Spevov dali sme nový, s týmto vysvetlením pre tých, ktorí by hľadali vynechanú báseň.“

Toľko Škultéty.

Pridávame ešte citát zo Zápisnice 8. zasadnutia literárneho odboru Kníhtlač. úč. spolku v Martine z 24. mája 1909, bod 7: „Vo svojom zasadnutí dňa 9. februára t. r. literárny odbor uzavrel, aby z Bottových „Spevov“ vynechala sa báseň „Pochod“, pre ktorú Kníhtlač. uč. spolok má teraz proces, poťažne aby sa patričný (11.) hárok znovu vytlačil a p. red. Škultéty napísal primerané vysvetlenie. Toto sa i stalo, avšak vo vysvetlení p. Škultétyho sú citované doslovne tri verše zo zažalovanej básne, následkom čoho vyskytla sa obava, aby prípadne i pre tento citát nebola pozdvihnutá proti vydavateľom žaloba. Predseda žiada teda mienku lit. odboru. Po dlhšej výmene náhľadov odbor odporúča i tieto citáty i patričnú časť hárku ešte raz dať vytlačiť.“ (Prítomní boli na tomto zasadnutí: Jozef Capko, Andrej Halaša, Svetozár Hurban, Jozef Škultéty, Gustáv Izák, Pavel Socháň, Ján Párička, Ján Straka.) Zdá sa, že nešťastný hárok tlačili trikrát. (Zápisnica je v Archíve Matice slovenskej.)




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.