ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Úprava textov

Najviac upravovateľských zásahov vyžiadali si texty oddielu Poézia mladosti. Okrem niekoľkých výnimiek všetky básne odtláčame z rukopisov, ako ich vyznačujeme v bibliografických poznámkach. V levočských zábavníkoch, zápisoch i osobitných rukopisoch je pravopis naskrze nejednotný, neustálený, s odchýlkami od pravopisu, užívaného v súdobých štúrovských tlačiach.

Všeobecne snažili sme sa o prepis podľa Pravidiel slov. pravopisu, vydaných Slovenskou akadémiou vied z roku 1953. Pravda, keďže tu ide o poéziu, nevyhnutne museli sme sa i tu v niektorých prípadoch odchýliť a pridŕžať sa pôvodných tvarov štúrovských, najmä v rýmoch a všade tam, kde to vyžadoval rytmus alebo zvukomaľba. Dôsledný prepis zotrel by z týchto textov načisto dobovú patinu, ktorá im dáva osobitný pôvab. Dôsledne sme zachovali tvary podstatných mien typu lísťa, zakliaťa, tŕňa a vôbec dôsledné rytmické krátenie i v slovesných tvaroch (zachváťa, svieťa), ako ho zachovávajú tieto rukopisy a ako je zachované i vo vydaní Bottových Spevov z r. 1880. Myslíme totiž, že meniť dodatočne kvieťa na kvietie v starších textoch, keď básnik počítal s druhou slabikou krátkou, je násilný zásah do rytmu verša, a to i vtedy, keď nejde o rým, ako vo veršoch „Mám ja dieťa, biele dieťa, / čo sadilo kol mňa kvieťa“. Tvary kvietie, zakliatie, nielen porušujú metrum, ale vyvolávajú v hotových veršoch priam kakofóniu („Roztneš povraz zakliatia biedneho“).

Niektoré slová sme dôsledne upravili na tvary, ktoré sú už dávno vžité v hovorovej i spisovnej reči. Tak mhla > hmla, šiarkan > šarkan, ŕdzavý > hrdzavý, piesnička > pesnička, slnco > slnce, prsá > prsia, cinterín > cintorín, uhel > uhoľ, prujší > prvší, bladožltý > bledožltý, aždaj > azdaj, žblunkať > žblnkať, šoptať > šeptať, štebetať > štebotať a pod. Najmä keď v rukopisoch vyskytujú sa obyčajne oba tvary. Ide teda len o voľbu a dôsledné uvedenie tvaru náležitého. No ponechali sme rozdrážiť, rozdrážený (rozdráždený), použité dôsledne vo všetkých rukopisoch — je zvučnejšie a pravdepodobne zámerne používané v tejto forme.

Nárečové gemerské tvary, gen. sg. (víchrici) a dat. sg. (hrdlički) sme ponechali iba v rýmoch, ináč opravili sme všade na náležité.

Podobne sme sa správali aj pri podstatných menách stredného rodu (znameňja > znamenie) a pri prídavných menách stredného rodu v jednotnom čísle (dobruo > dobré) vo všetkých pádoch (napríklad ponechali sme v rýme zmelie — spráchnivelie).

Do všetkých textov v tomto oddiele zaviedli sme interpunkciu podľa Pravidiel. V rukopisoch je nedôsledná a často chýba. Náležitým členením myšlienok interpunkciou získali verše na zrozumiteľnosti.

S tým súvisí aj vyznačenie vetných celkov. V rukopisoch podľa vtedajšieho zvyku začína sa každý verš veľkým písmenom a pri interpunkčnej nejasnosti skladba sa v celých partiách rozlieva, najmä tým, že väčšina veršov končí sa len pomlčkou, ktorá môže a nemusí znamenať koniec vety. Zrušili sme veľké písmená na začiatku verša a dávame ich iba na začiatok vety, ktorú sme sa snažili ukončiť, ak nebola ukončená jasným interpunkčným znamienkom, kde sa končil myšlienkový celok. Pre zrušenie veľkých písmen na začiatku každého verša rozhodlo i to, že vydanie Bottových Spevov z r. 1880 ich už tiež nemá. Takto je celý náš súbor z tejto stránky jednotný.

V ostatnom ide o bežnú pravopisnú úpravu.

Na slovníku a stavbe veršov (vetnej stavbe) nemenili sme nič.

Usporiadanie nášho súboru

Všetku Bottovu poéziu do r. 1848, prakticky poéziu levočskú z rokov 1846 a 1847, keďže ináč datovaných veršov nemáme, dali sme do spoločného oddielu, nazvaného Poézia mladosti. Vnútorne rozčlenili sme tento oddiel podľa obsahu i charakteru básní do štyroch skupín.

Prvej skupine dali sme názov Obraz Slovenska podľa rovnomennej básne Bottovej. Tematicky básnik na spôsob rozprávky a pomocou rozprávkových motívov a prvkov kreslí položenie Slovenska aj úlohu šuhaja-bojovníka na jeho vyslobodení a odkliatí.

Do druhej skupiny pod spoločný názov Piesne zhrnuli sme Bottove verše na spôsob ľudových piesní a balád, ktoré aj on zväčša pomenúva piesňami. Vyvrchoľujú v prvom spracovaní Piesní vojenských.

Tretiu skupinu tvoria verše, v ktorých sa básnik obracia na svojich vrstovníkov v povzbudzujúcich aj odstrašujúcich príkladoch a podobenstvách a ktoré vrcholia najvýznamnejšou Bottovou básňou z tohto obdobia, Dumou dňa 1. lipňa 1847 a jej neskoršou obmenou K mladosti. Podľa nej sme túto skupinu i pomenovali.

Pravda, i toto delenie je hrubé a o zaradení básní do tej alebo onej skupiny mohlo by sa diskutovať, veď všetky majú napokon obsah ten istý alebo veľmi príbuzný a ten istý cieľ.

Osobitne umiestili sme Povesť Maginhradu pre jej tematickú odlišnosť a rozsiahlosť.

A napokon zaradili sme prvú Bottovu skladbu o Jánošíkovi Pieseň Jánošíkovu, aby sme ju dostali priestorove bližšie k Smrti Jánošíkovej.

Chronologické usporiadanie by nemalo zmyslu, keďže všetka táto tvorba vznikla takrečeno naraz a zjavila sa v Zábavníkoch vtedy, keď vychodili (r. 1846 — 7). Najväčšie rozpätie tu môže byť azda dva roky, ale ťažko určiť čas vzniku jednotlivých básní. Ide tu jednoducho o poéziu jedného vývinového obdobia, a preto sme pokladali za vhodnejšie pokúsiť sa o delenie tematické.

Rukopisné pramene

1. Levočské

a) Život (Živuot). Zábavník od a pre levočských Slovákov. Ročník I, 1846. Redaktor Mikuláš Ferienčík. Vychodil každé tri-štyri dni na 8 stranách. Prvé číslo 18. januára, posledné, 28. číslo, 27. mája. Od 3. mája do 8. júna vyšlo i 6 čísel Zábavnej prílohy k Životu. K číslam niekedy pridávali samostatné práce, často rozsiahle. Viazaný ročník Života i s prílohami má 412 husto písaných dvojstĺpcových strán. Formát 17 × 21 cm. (Archív Matice slovenskej č. 488.)

Ročník II. sa nezachoval (pozri Považie).

b) Holubica. Zábavník levočských Slovákov. Ročník I, 1846/47. Redaktor Pavol Dobšinský. Čísla vychodili na dvoje po 8 stranách (prvý a druhý zväzok) spravidla každý štvrtý-piaty deň. Z marcových čísel chýbajú „druhé zväzky“. Prvé číslo 13. októbra 1846, posledné, 18. číslo, 8. júna 1847. Občas zábavná príloha Sokol (5 čísel). Viazaný ročník má 300 zväčša dvojstĺpcových strán. Formát 19 × 24 cm. (Archív MS č. 274.)

c) Považie (Považja). Ročník neznačený. 1847/48. Redaktor Mikuláš Dohnány. Vychodil pravidelne každý týždeň od 3. okt. 1847 do 12. marca 1848 (č. 21) na 8 stranách. Od 22. nedatovaného čísla obsahuje „Výbornejšie práce z II. ročníka Života, ktorý časopis r. 1846/7 pod vedením Janka Lacku, správcu tehdajšieho Jednoty levočskej vychádzal“. Bottove verše sú len v tomto výpise výbornejších prác zo Života, v školskom roku 1847/8 už v Levoči nebol. Viazaný ročník má 202 strán. Formát 19 × 25 cm. (Archív MS č. 489.)

d) Básne 1846. Zošitok 11,3 × 18,5 cm, strán 32, z toho prvých 16 strán básní Bottových, napísaných vlastnou rukou. Druhá polovica zošitu obsahuje básne Mikuláša Dohnányho a jednu báseň Mikuláša Ferienčíka. (Archív MS č. 90.)

e) Povesť Poklad Tatier. Osobitný rukopis Bottov. Zošit 8 dvojstĺpcových strán formátu 20 × 25 cm. (Pozostalosť Jozefa Škultétyho v Archíve MS — nekatalogizované.)

f) Rukopisy Jednoty mládeže slovenskej pri ev. a. v. školách v Uhorsku. Č. XLIII. Reči a básne, ktoré sa pri svätení pamiatky založenia Spolku miernosti levočského predniesli dňa 29. brezna (marca) roku 1846-teho. Zápisnicu o oslave napísal Botto, teda on vpísal i svoju „Báseň“. (Archív Národného múzea v Martine.)

g) Piesne od Janka Bottu. 1. Tajný šuhaj, 2. K Holubici. Dve dvojstĺpcové strany na jednom liste formátu 14,5 × 23 cm. Rukopis Dobšinského (odpis). (Pozostalosť Jozefa Škultétyho v Archíve MS — nekatalogizované.)

2. Neskoršie

a) Sobrané spevy Jána Botto. 1873 a pozdejšie. Školský zošit formátu 16 × 20 cm, 186 nečíslovaných strán. Obsahuje všetky básne, ktoré vyšli potom v prvom vydaní Spevov r. 1880 a okrem nich báseň K mladosti, Dumky večerné, preklad Chomiakovovej básne Dve chvíle a preklad Petőfiho básne Zájdem dnuká, prečiarknutú krížom ceruzou tehlovej farby. Zošit má obsah, kde Botto čísluje 58 básní, ako idú v zošite za sebou (tiež číslované), udáva rok a miesto vzniku. Rukopis je vlastne veľkým konceptom, pretože všetky básne sú v ňom opravované, niektoré veľmi husto. Môžeme tu podrobne sledovať ich vývin. K niektorým pridáva vysvetľovacie poznámky, a pokým boli uverejnené, udáva, kde. (Pozostalosť Jozefa Škultétyho, Archív MS — nekatalogizované.)

b) Sobrané spevy Jána Botto. 1879. Taký istý zošit, 206 strán. Možno ho pokladať za čistopis zošitu z r. 1873, doplnený už aj poznámkami k jednotlivým básňam, ako ich poznáme zo Spevov 1880. Vynechal preklad Petőfiho básne Zájdem dnuká a Chomiakovovej Dve chvíle. A tak okrem básní K mladosti a Dumky večerné celý tento zošit vyšiel ako Spevy Jána Bottu roku 1880. (Pozostalosť J. Škultétyho, Archív MS.)

c) Fascikel Bottových konceptov, obsahujúci náčrty básní, zlomky, makulatúry, poznámky, výpisky historických materiálov k plánovanej Čachtickej panej, miestnych povestí a pod. Sú tu aj Dobšinského prepisy načisto, ako ich posielal do Slovenských pohľadov na uverejnenie. Nachodíme tu skoro všetku drobnú poéaziu Bottovu v rozličných variáciách. (Pozostalosť J. Škultétyho — Archív MS.)

Okrem toho sú ešte niektoré drobné rukopisy Bottove, ale napospol ide o veci známe.

Presný popis celej rukopisnej pozostalosti Bottovej bol by veľmi rozsiahly a toto vydanie by zbytočne zaťažoval.