Zlatý fond > Diela > Pieseň Jánošíkova


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Pieseň Jánošíkova

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 286 čitateľov


 

Pieseň Jánošíkova

[1] [2]


Zelenal sa javor, už sa nezelenie —
chodieval Jánošík po zboji, už viac nie.
Prekvital mi krásne, prekvital mi ten svet,
ale už odpadol menistý z neho kvet,
odpadol, odpadol, mráz mi ho pošvihal;
falošný Gajdošík na pánov pomihal,
pomihal na pánov: mňa tí oblúpili,
tej zlatej slobody kruto ma zbavili.
Sloboda, sloboda, premilá sloboda!
Ver’ si sa stratila ako v koši voda,
vodička vytiekla — a mňa okovali,
sťa by to slniečko mraky obsnovali. —
Načže ho, vy čierne mraky, obsnúvate,
načže ma, vy zlostní páni, okúvate?
Veď slnce má svietiť svetom požiarami,
veď ja mám po Tatrách skákať s junákami!
Ej, šťastné slniečko, bo mraky prerazí,
mňa kto oslobodí železných reťazí?!
Rúčky moje, rúčky ako dva javory,
nebudete lámať bohaté komory!
Nebudete blýskať zlatým palošíčkom,
zlatým palošíčkom, zeleným hájičkom!
Nôžky moje, nôžky, nôžočky jelenie,
nebudete skákať cez bučky zelené!
Nebudete behať po Kráľovej holi —
oj, hlávka ma páli, srdiečko ma bolí!
Klobúčik, klobúčik, zlatom vybíjaný,
nebudem ťa viac mať na Klenovskej stráni,
na Klenovskej stráni s pierečkom orlovým,
mocne pripevneným tým radom perlovým!
Košieľka hodvábna, košieľka zelená,
striebrom vyšívaná, zlatom obrúbená,
nebudem ťa nosiť po breznianskych horách,
po zelených lúkach, po širokých poliach!
Dolomán, dolomán, z anglie ružovej,
nebudem ťa viac mať na Svadbe čertovej![3]
Nohavičky drahé s zlatými šnúrami,
nebudem vás nosiť pomedzi Tatrami!
Čižmičky maličké, zlatušké čižmičky,
ej, nebudete už lietať ponad kríčky!
Valašôčka verná, tri ráz vybrúsená,
tým ligotným zlatom tri ráz pozlátená,
nebudem ja s tebou pri dudôčkach zvíjať,
ej, nebudem s tebou veľkých kupcov zbíjať!
Palošík, palošík, striebrom oblievaný,
zlatom, perličkami husto krumplovaný,
nebudem ťa už viac pri bočku nosievať,
ej, nebudem s tebou viac pánov strašievať!
Zlato moje, zlato s drahými perlami,
ktože ťa tam nájde medzi zápoľami,
medzi zápoľami, skalami tmavými?
Nájde ťa dievčatko s očkami čiernymi!
Oj, nájdu ťa ľudia, čo ťa zaslúžili,
čo ma radi mali, čo ma opatrili! —
Nebudem, nebudem, chlapci, medzi vami,
čo sme blúdievali horami, dolami!
Nebudem viac spávať v zelenom chládočku,
nebudete striehnuť mňa za tú chvíľočku!
Nebudete so mnou pri kotle gajdovať,
ej, kolesá lámať, „odzeme“ tancovať!
Nebudem viac s vami po salašoch chodiť,
hej, viac vás nebudem už po zboji vodiť!
Vyschla už tá voda, z ktorej sme píjali,
zašli už tie časy, v ktorých sme zbíjali!
Chytili káčera, káčera divého,
kačičky skapali od žiaľu veľkého —
chytili hajtmana bystrého, chytili,
šuhajci sa svetom šírym roztratili! —
Hory čierne, hory, hájičky zelené,
ktože vás navštívi? — veď ste opustené,
opustené, tiché ako tá sirota,
čo ju ľudia šklbú, naháňa ju psota!
Ktože vás rozsvieti, tmavé, ohníčkami,
kto vás rozveselí sladkými piesňami?!
„Javor sa vypučí, slniečko vyskočí —
a Jánošík s chlapci kolesá zatočí!“
Javor sa vyvalí — nezlomím kolesá,
oj, Bože! veď ma už naráno obesia!
Ty prekliate zlato, prekliate pivnice!
Či som si zaslúžil pre vás šibenice?!
Veď som ja nezbíjal, žeby ľudí mučil,
ale som ja zbíjal, bych slobody užil! —
Ej, keď ma obesia, dáždik ma oplače,
mesiačik s hviezdami nado mnou zaplače!
Víchry mi zahučia, Tatra sa ohlási:
„Že už preleteli moje zlaté časy!!“



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Poézia mladosti.

[2] Vpísal Botto do Holubice I, 1846/7, č. 5, zv. 1. 24. novembra 1846, str. 68 — 70 (na tomto mieste číslované sú polstrany-stĺpce). Odtlačil Pavol Dobšinský v Slov. Pohľadoch III, 1883, str. 468 — 9 s týmto poznamenaním: „K prostonárodnej mluve i obraznosti takto až príliš blížiace sa piesne Bottove i ľúbili sa nám mladým básnika súdruhom až príliš. V tom usilovali sme sa i nasledovať ho.“ (str. 469) — Jozef Škultéty odtlačil ju ešte raz v Slov. pohľadoch XVI, 1896, str. 695 — 6 a vo vydaní Spevov r. 1909 na str. 229 — 32.

[3] Čertova svadba — strmý prechod cez Čertovicu v Nízkych Tatrách.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.