ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Zaháľač

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Zaháľač

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Jozef Vrábeľ, Martina Jaroščáková, Veronika Ptačinová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

154

čitateľov

. . .
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
. . . spolu 7 kapitol
Zmenšiť

IV.

Mladého Tonka dali teda rodičia do mesta do školy. Ak sa bude zle učiť, tak vraj nie aby sa vyučil za pána, ale aby premenil povetrie, vlhký byt vo mlyne, prach.

„A ak sa bude dobre učiť, nuž nechže sa aj vyučí. Nebude mu zle ani ako kňazovi, fiškálovi, doktorovi,“ čo posledné by si maminka veľmi bola želala, aby ju mohol niekedy aj Tonko liečiť a „svedomite“. „Lebo pre týchto doktorov môžem byť takáto aj do smrti: tí alebo nevedia, alebo nedbajú.“ Ona by bola chcela, aby ju doktor, čo raz prišla, preklepával a za poldňa sa s ňou shovárkal.

Tonka prijali do prvej latinskej.^[11] Pán otec šiel domov zamyslený, komu nechá mlyn na starosť.

„Cudzí sa bude pásť na mojich mozoľoch,“ hučalo mu v hlave.

Tonko v škole ťažko privykal. Odkazoval, písaval domov, aby prišli poň, že sa on nevládze učiť, že bude radšej robiť a maminke namaľoval celý mlyn aj so záhradou, na dvor psa Belka a že: stále na maminku myslí, napísal ešte do listu. Maminka letela do mesta, dala ho doktorovi preskúmať, ktorý ju ohľadom Tonkovho zdravia uspokojil. Doma predsa bývalo jej pusto a neraz sa vyplakala. Bola ona chudá, citlivá osôbka a chorľavá. Samé zeliny, pilulky a vôdky…

Otec vše ani nevedel, iba keď dala zapriahnuť a poslala na nedeľu po Tonka.

Najtiaž bolo Tonkovi trocha odvyknúť od domu, šiel rok za rokom a z Tonka vyrástol celý študent.

Na sviatky a cez leto býval doma a vyvážali sa s maminkou do poľa a otec mu vše radosť spravil: odrazil vodu a nachytali pstruhov. Pušku, ktorá tiež padla tu i tu Tonkovi pod oči, musel otec prekrývať, potom vôbec predať, lebo pani matka zachodila sa strachom, keď vše volal Tonko otca do hája. Otec, tučný, nerád mu to spravil kvôli, ale vše len predsa zastrelil mu aj v mlynskej záhrade sojku, vevericu alebo jastraba, keď sa nad mlynom zatočil.

Tonka, na žiadosť maminky, v škole nepreťahovali.

„Skončí, dobre, prepadne i to nie chyba.“

Tak po biede za šesť rokov skončil štyri latinské. „Z neho pán nebude, ale mlynár a gazda.“ Keď maminka videla, že Tonko je aj bez jej liekov zdravý, že sa naje, vyspí, zriekla sa jeho lekárstva, kňažstva a fiškálstva, na svoje choroby bola už navykla.

^[11]Tonka prijali do prvej latinskej, do prvej triedy vtedajšieho gymnázia. V školách toho typu bol latinský jazyk povinným predmetom od prvej triedy až po ôsmu, preto píše autor o „prvej latinskej“.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »