Zlatý fond > Diela > Báj na Dunaji


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Báj na Dunaji

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Tomáš Sysel, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 702 čitateľov


 

Báj na Dunaji

[1] [2]


Na Dunaji pláva húska biela,
húska biela s červenými ústy.
Ohliada sa po zelenom poli,
ohliada sa po vysokom nebi:
i zatúžiac po slobode zlatej
vystiera v let svoje krídla mladé.
Aj! tu víchor, starý vrah Dunaja,
besom zhučí: — húska padá dolu,
dolu padá v rozježené vlny. —
Vlny tečú a veky sa vlečú —
a na vlnách kvíli húska biela,
húska biela s červenýma ústy.

Nad Dunajom stojí skala pevná.
Na skale sedáva junák mladý;
za zory s husičkou vítava sa,
večerom s Dunajom zhovára sa.

Cez Dunaj prechodí polnoc tichá.
Na vode hviezdičky ihrajú si —
medzi nimi pláva húska biela,
pláva, pláva smutno, neveselo;
horkými slzami umýva sa,
tej tichej polnoci sťažúva sa:
Svet jasný, svet krásny, len môj tmavý:
ktože mňa pravekej kliatby zbaví?!
ktože má, ktože má orlie kriela,
hruď čistú Michala archanjela?!
Kto pôjde do boja s vetry zlými?!
Junák môj, orle môj, kdeže si mi?!

Počuje to polnoc, polnoc tichá —
úpenie zanesie na vrch skaly,
na vrch skaly v junákovo srdce.
Roztúži sa srdce junákovo,
i zavolá vieryplným hlasom:
Bože milý! daj mi orlie kriela
i hruď čistú Michal-archanjela!
To vyrieka i do vĺn sa hodí,
do vĺn sivých, junák orol mladý;
ramenom zachytí húsku bielu,
húsku bielu s červenýma ústy.
Aj! tu víchor zahukoce divý:
vlny zdvihne zo dna do polneba;
vyhasí hviezdičky, svetlá božie —
otvorí priepasti zívajúce.
I zakvíli polnoc: beda, beda! — —

* * *

Nad Dunajom stojí skala pevná,
na skalu vystúpil junák mladý,
junák orol v ligotavej zore.
Na prsiach mu skvie sa húska biela,
húska biela s červenýma ústy.
Aj! pozrite zázrak, ľudia boží!
Nie to húska na prsiach junáka,
nie to húska, ale panna biela,
panna biela s červenýma ústy!



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 2.

[2] Pozri aj poznámky k Dume nad Dunajom (Obraz Slovenska). Tam odtlačili sme i text z II. ročníka Sokola. No v rukopisnom zošite Spevov z r. 1873 má už Botto ďalší variant, hodne odlišný od tohto odtlačenia, husto čiaraný a prerábaný. Odcitujeme si na ukážku túto prečiarnutú peknú partiu:

Oj, čo činíš húska moja biela?
Nie na vlnách tebe kolísať sa,
nie s víchricami tebe pasovať sa,
nie, nie tebe v búrach žalovať sa!

Hlasy tvoje tvoji neslýchajú —
víchry teba z pierok ošarpajú,
luny teba divé pochovajú,
pochovajú do Dunaja na dno! —

Jajže, Bože! niet viac húsky bielej!
Húsky bielej s červenými ústy.
Na vlnách len bielo tonie peria
a vo víchre smutné kvíľa hlasy.

Tento koncept dostáva už znaky básne, ktorú si Botto pod názvom Na Dunaji zapisuje do zošita Sobraných spevov 1879 pod č. 34 a s malými opravami vychodí v Spevoch 1880 v konečnej podobe — v najstručnejšej a najvýraznejšej forme. Ako iné básne, ktoré prekonali značný vývin za celé desaťročia, Botto ju i tu datuje v Levoči 1846.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.