Zlatý fond > Diela > Ocárenie Godunova


E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Ocárenie Godunova

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ivana Bezecná, Silvia Harcsová, Jana Leščáková, Nina Dvorská.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 95 čitateľov


 

Osoby

BORIS GODUNOV, čakanec prestola

MÁRIA, jeho manželka

FEDOR, ich deväťročný syn[1]

KSENIA, ich dvanásťročná dcéra[2]

IRINA, sestra Borisova, vdova po cárovi Fedorovi

GRIGORIJ, SEMEN, IVAN GODUNOVCI, príbuzní Borisovi

JÓB, patriarcha moskovský

DIMITRIJ ŠUJSKÝ, švagor Borisov[3]

EKATERINA, jeho manželka, sestra Márie

VASILIJ ŠUJSKÝ, brat Dimitrijov, potomný cár

FEDOR MSTISLAVSKÝ, BOGDAN BIELSKY, FEDOR ROMANOV, bojari ruskí[4]

JAKUB MARŽERET, zeman francúzsky v službe ruskej

VALTER RÓZEN, zeman livonský, náčelník nemeckého pluku[5]

TUČKOV, mešťanosta

MOROZOV, mestský úradník

GRIŠKA OTREPIEV, diakon v kláštore čudovskom, potomný Lžedimitrij[6]

SMIRNÝ OTREPIEV, jeho strýc, sedliak z Haliče[7]

ŽOFIA NIKOLSKÁ, milenka Grišku Otrepieva

ŠČEKIN, jurodivý

Vyše týchto ryndi, žilci, mešťania a mnísi.

(Dejište Moskva r. 1598.)



[1] Fedor Godunov (1589 — 1605), po náhlej smrti Borisa Godunova vyhlásený za cára 14. apríla 1605. Po zrade Basmanova a keď knieža Šujskij verejne potvrdil, že v Ugliči bol zabitý popov syn a nie Dimitrij, ľud sa zmocnil Kremľa a sosadil Fedora. Odviedli ho do domu Godunovovcov, kde ho zabili 19. júna 1605.

[2] Ksenia, Borisova sestra, zomrela až r. 1622. Nepodstúpila násilnú smrť ako jej matka a brat Fedor r. 1605.

[3] Dimitrij Ivanovič Šujskij, brat Vasilijov (umrel r. 1613 v poľskom zajatí). R. 1606 zúčastnil sa na sprisahaní proti Lžedimitrijovi. Autor jeho charakter kreslí shodne so skutočnosťou.

[4] Fedor Romanov, Fedor Mstislavský, Bogdan Bielsky, sú historické osoby. Najdôležitejší je z nich Fedor Romanov, lebo jeho syn Michail stal sa zakladateľom novej dynastie Romanovcov. Fedor Romanov, násilne postrihnutý za mnícha Filareta, stal sa za Lžedimitrija r. 1605 rostovským metropolitom a po návrate z poľského väzenia r. 1619 tretím ruským patriarchom. Anastázia Romanovna, prvá manželka Ivana Hrozného, bola jeho tetka (otcova sestra). Jeho syna Michaila vyhlásili r. 1613 za cára.

[5] Valter Rózen, cudzinec v ruských službách. Autor ho kreslí shodne so svojím prameňom.

[6] Griška Otrepiev tu je už diakon v čudovskom kláštore. Diakon je v pravoslávnej cirkvi vysvätený kňaz, ktorý však nemôže udeľovať sviatosti a len pomáha kňazovi (sviaščennik). Čudovský kláštor (kláštor zázrakov) bol v Moskve založený už dávno a často ho prestavovali.

[7] Smirný Otrepiev bol podľa autorovho prameňa historická osoba.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.