E-mail (povinné):

Ján Botto:
Ctibor

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Sysel, Daniela Stroncerova, Beáta Dubovská, Miriama Oravcová, Ina Chalupková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 567 čitateľov


 

Ctibor

(Ponáška na Bürgera.) [1]

[2] [3]


Na hon zatrúbil Beckova pán.
„Pane! — predstúpi mních jeden —
čuješ tie zvony zo všetkých strán?
Dnes je svätej nedele deň!

Dnes čo duša v chrám sa pohýna:
spomni i ty na Hospodina.“

„Na hon, na hon! kým duša mladá;
nedeľa, Boh? čože ma doň!
Komu treba, nech si ho hľadá:
na hon, hurrá! na hon, na hon!“

A pán letí, družina za ním;
ľud stretáva ho so vzdychaním:

„Pane, zmiluj sa! — beda s nami.
Už sa prevrátil svet celý,
časy dobré s lastovičkami
dávno od nás odleteli.

Krivda krivdu a hriech hriech honí,
jakby tu bol už deň pokonný!“

„Na hon, na hon! kým krv horúca!
Svet, ľud? haha! čože ma doň!
Čo stáť nevládze, nech sa rúca:
na hon, hurrá! — na hon, na hon!“

Tak loví on, loví bez ustania
celý deň boží do mrkania.

„Pane! postoj, už, hľa, mrká sa.
My ustatí i vraník tvoj.
Čuj, jak celému svetu hlása
zvonček večerný — mier, pokoj.

Dosť krvi už za dňa natieklo,
v noci poľúva iba peklo!“

„Na hon, na hon! kým para stačí.
Noc — i peklo? — čože ma doň!
Po smrti všetko zem zatlačí:
na hon, hurrá! — na hon, na hon!“

A laň letí lesom neschodným;
on za ňou — až kôň padne pod ním.

A blesk čudný šibne mu v oči,
pred ním duch kýsi zhrmí: „Stoj!
Kruh môj smrteľník neprekročí:
v zvieratníku zverstvu pokoj!

Páč! jak tu snie všaký tvor zeme;
tu len hriech jeden nezadrieme!“ —

A lovec: bums, hallou! — no ozveny
naspäť doň udrú — bums, hallou!
I skočí sám sťa postrelený —
a za ním hiv, hav! svorka psov.

Hiv, hav! psi kolia svojho pána
cez hory, doly až do rána.

Ráno hľadá pána družina;
ale ani chýru o ňom.
Len keď mrkať sa vraj začína,
čuť horou hiv, hav, tresk i lom.

A tak každú noc až do rána
psi vlastní kolia svojho pána.

R. 1879



[1] Bürger, Gottfried August (1718 — 1794) — známy nemecký básnik. Vynikol najmä baladami, z ktorých najvyššie sa cenia Lenore (1773) a Der wilde Jäger (Divý lovec) (1775), podľa ktorej napísal Botto túto báseň.

[2] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 2.

[3] Vznik udáva Botto v Sobraných spevoch 1873 (písal doň i neskôr) rokom 1878, v Sobraných spevoch 1879 a vo vydaní Spevov rokom 1879. Pôv. má titul Ctibor (1430 — 1434). Pozdejšie pripísal Botto nový názov Divý lovec, ponáška na Bürgera, a dal toto motto:

Jako bolo, tak i bude,
ale to ľudia nechcú znať:
rodias v blude a mrú v blude,
otec ich Adam, Eva mať.

Roku 1879 dáva básnik zase titul Divý lovec do zátvorky a nadpisuje Ctibor. Tak i vyšla v Spevoch, kde bola vytlačená prvý raz.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.