Zlatý fond > Diela > Lžedimitrij v Poľsku


E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Lžedimitrij v Poľsku

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Jana Leščáková, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 72 čitateľov

Osoby

ŽIGMUND III., kráľ poľský, Švéd[1]

ANNA, jeho manželka, Rakúšanka[2]

RANGONI, nuncius pápežský[3]

PRIMAS, arcibiskup gnezdniansky[4]

MARTIN, biskup krakovský[5]

LEV SAPIEHA, kancelár Žigmundov[6]

JÁN SAPIEHA, knieža litovský

ZAMOJSKÝ, hejtman[7]

ŽOLKIEVSKÝ, vojvodca kráľovský[8]

JURAJ MNÍŠEK, župan sandomírsky[9]

ŠTANCA, jeho manželka[10]

MARÍNA, ich dcéra[11]

KONSTANTIN VIŠNIEVECKÝ, knieža[12]

ČERNIKOVSKÝ, jezuita v Sambore[13]

SÍDER, gazda Mníškov, Nemec[14]

GRIŠKA OTREPIEV, prvý Lžedimitrij

SMIRNÝ OTREPIEV, jeho strýc, sedliak z Haliče

SERGIJ MOLČANOV, druhý Lžedimitrij[15]

VEREVKIN, krstený žid, tretí Lžedimitrij[16]

PYCHAČEV, ruský ubehlík[17]

SKUROV, ruský pop

JUSKO, sedliak

WIRTHEIM, žid[18]

Vyše týchto niekoľko šľachticov a štyri paničky ako osoby nemé.

(Dejište: Sambor a Krakov r. 1604.)



[1] Žigmund III., kráľ poľský (1566 — 1632). Narodil sa vo väzení v Gripsholme, kde jeho rodičov Jána III. z rodu Vasa a matku Katarínu, dcéru poľského kráľa Žigmunda I., väznil švédsky kráľ Erich IV. Matka ho vychovala po katolícky. Žigmunda zvolili r. 1587, po smrti Štefana Báthoryho, za kráľa poľského. V r. 1594 — 1598 bol i švédskym kráľom. Potom ho Švédi sosadili a nepodarilo sa mu ich viac ovládnuť ani za cenu dlhých a ťažkých vojen.

[2] Anna, manželka Žigmunda III., bola habsburská arcikňažná. Žigmund si ju vzal za ženu r. 1593 a po jej smrti r. 1605 vzal si za ženu jej sestru Konstanciu.

[3] Rangoni, pápežský nuncius (lat., vyslanec) v Poľsku. Autor ho kreslí shodne s dejinnou skutočnosťou.

[4] Primas-arcibiskup gnezdniansky bol primasom Poľska. Lat. primas znamená prvý, najprednejší. Tento titul patrí len niektorým katolíckym arcibiskupom, prvým medzi prípadnými viacerými arcibiskupmi v tej istej krajine.

[5] Martin, biskup krakovský. Kreslený shodne s prameňom.

[6] Lev Sapieha, knieža litovský (1557 — 1633), vilenský vojvoda, hajtman a veľký kancelár litovský. Sapiehovci boli pôvodne Rusi, potom sa popoľštili a pokatolíčtili, boli veľmi bohatí. Sapiehovi sa pričíta plán podmaniť Rusko pomocou samozvancov, hoci Mniszkovi radil, aby nepodporoval prvého Lžedimitrija.

[7] Zamojský, hejtman. Historicky je Jan Zamojski (1514 — 1605), poľský štátnik a vojvodca. Za Štefana Báthoryho bol ríšskym kancelárom. Víťazne bojoval proti rôznym nepriateľom Poľska.

[8] Žolkievský, vojvodca kráľovský. Bol to Stanislaw Žołkiewski (1547 — 1620), poľský vojvodca a štátnik. Preslávil sa za samozvancov v Rusku, keď (vyslaný od kráľa so šesťtisíc Poliakmi) rozprášil presilu ruského vojska pri Kruszyne, obľahol Moskvu a pohol shromaždených bojarov, aby svrhli cára Vasilija Šujského a povolali na trón poľského kráľoviča Vladislava (1610). Nesmyselný čin Žigmunda III., ktorý chcel Rusko dobyť mečom a sám byť cárom, vyvolal známe ruské národné povstanie, ktoré zmarilo všetky úspechy Žołkiewskeho.

[9] Juraj Mníšek, župan sandomírsky, je historická osoba. (Poľsky sa píše Mniszek.) Bol vojvodom, čiže predstaveným autonómneho šľachtického úradu s rozsiahlou právomocou. Vtedajšie Poľsko sa delilo na vojvodstvá a jedným z vojvodcov bol i Mniszek.

[10] Štanca, Mníškova žena, o nej niet pramenných zpráv.

[11] Marína, Mníškova dcéra, podrobne vykreslená a shodne so Záborského prameňom. Zomrela r. 1622 v Moskve vo väzení, po zlikvidovaní všetkých lžedimitrijovských búrok, v ktorých mala takú smutnú a nečestnú úlohu.

[12] Konstantin Višnievecký, bol príslušník rodiny pôvodne pravoslávnej a neskôr pokatolíčtenej.

[13] Černikovský, jezuita v Sambore v Záborského prameni mal takú istú úlohu ako v tejto jeho hre.

[14] Síder, gazda Mníškov, o ňom nemožno bezpečne rozhodnúť, či je historická alebo vybásnená osoba. V deji má len podradnú úlohu.

[15] Sergij Molčanov, viď v Ubití Dimitrija.

[16] Verevkin, krstený žid, tretí Lžedimitrij. Záborský ho vykreslil podľa svojho prameňa. Iní historici označujú tretieho Lžedimitrija len menom „Tušinský zlodej“, takže neoznačujú bezpečne jeho priezvisko, ani nepokladajú za dokázané, že by to bol býval prekrstený žid. O „Tušinskom zlodejovi“ sa toľko vie bezpečne, že vystupoval ako (už tretí) Lžedimitrij a že ho r. 1610 zastrelili na poľovačke.

[17] Pychačev, ruský ubehlík, bol historickou osobou.

[18] Skurov, ruský pop, Jusko, sedliak a Wirtheim, žid sú osoby síce vybásnené, ale shodné s vtedajším biednym položením pravoslávnych sedliakov a popov v poľskej (vlastne litovskej) časti Ukrajiny.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.