ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tretí zväzok vydalo vydavateľstvo Obzor v Báčskom Petrovci a vydavateľstvo TATRAN v Bratislave v rámci dohody o spoločnom vydávaní kníh medzi SFRJ a ČSSR.

Vytláčal Novinovo-vydavateľský podnik Obzor, Báčsky Petrovec.

— — —

Súborné vydanie literárneho diela Gustáva Maršalla-Petrovského začalo vychádzať roku 1962 z úsilí juhoslovanských Slovákov uctiť si — pri príležitosti storočnice narodenia — pamiatku tohto svojho rodáka a spisovateľa, avšak tretím zväzkom, ktorý je pred nami, združujú sa tieto úsilia s vydavateľskými potrebami a možnosťami na Slovensku, takže tento zväzok vychádza v koedícii NVP Obzor v Petrovci a vydavateľstva TATRAN v Bratislave. Takéto pokračovanie vydávania súborného diela G. M. Petrovského zachováva si však svoju doterajšiu kontinuitu, keďže sa na knižný trh Slovenska dostali i doterajšie vydania petrovskej „Kultúry“ (Gustáv Maršall-Petrovský: Dielo I., „Kultúra“, Báč. Petrovec 1962, str. 182 a Gustáv Maršall-Petrovský: Dielo II., „Kultúra“, Petrovec 1963, str. 229).

Prvý zväzok obsahuje pôvodné Maršallove práce, ktoré vyšli v časopisoch a almanachoch pred odchodom do Ameriky (1892), a to v Národných novinách v rokoch 1884 do 1886 (Ako sa v P…i hralo divadlo, V cudzine, „Ty moje serce…“, Stratená varta, Rýchlikom, Fi donc! a Podvod), v Almanachu slovenskej mládeže vo Viedni r. 1885 (Doma), v Slovenských pohľadoch roku 1886 (Pozde), v Domovom kalendári r. 1887 ( Z dediny) a v Pamätnici Tatrana vo Viedni r. 1890 (Tri dni z denníka). Sem je zaradená i jedna práca z autorovho rukopisu z roku 1890 (Bratranec).

Druhý zväzok je vlastne osobitne pripravenou reedíciou Noviel Gustáva Maršalla-Petrovského z vydania viedenského Tatrana z roku 1887 ( Z parku, Baronica, Kaplán, Pod hrubou kôrou).

Tretí zväzok obsahuje Petrovského novely a drobné prózy z amerického prostredia, a to celé vydanie „Spod závejov amerických — Rozprávky Gustáva Maršalla-Petrovského, Allegheny 1906“ a novelu „Obete čiernych diamantov“ z vydania „Svetovej knižnice“ roku 1920.

Posledný, štvrtý zväzok bude obsahovať Petrovského román „Jánošík, kapitán horských chlapcov. Jeho búrlivý život a desná smrť, New-York 1894“, podľa vydania „Slováka v Amerike“ s osobitnou záverečnou štúdiou o autorovi a jeho diele.

Petrovského Americké poviedky, ktoré sú obsahom tretieho zväzku, vznikli v špecifických podmienkach jeho života a relatívne vo veľmi krátkom čase (hlavne od augusta 1905 do marca 1906). Ako svedčí jeho korešpondencia z tých čias, Petrovský bol vtedy (1905 — 1906) redaktorom Slovenského hlásnika v Clevelande, potom od r. 1907 v Allegheny. Slovenský hlásnik, hoci bol orgánom „Slovenskej evanjelickej Únie“ a mal silné národnobuditeľské až nacionalistické vyhranenie (roku 1906 veľmi mnoho pozornosti venuje Hlinkovmu procesu a roku 1907 Kovačickému procesu), 13. júla 1905 na svojich stĺpcoch otvára vzácnu rubriku „Zábava a poučenie,“ venovanú beletrii. Pre túto rubriku v júli a auguste 1905 Petrovský podľa „gréckej rozprávky“, „ruskej črty“, „cudzieho motívu“ a inak prepracoval a preložil štyri poučné obrazy zo života a uverejnil svoju didakticky zameranú črtu „Kto mečom bojuje, mečom zahynie!“ (3. aug. 1905). Taký istý publicisticko-literárny zámer sledujú aj ďalšie dve krátke bájky (Samaritán a Papagáj). Petrovského predsavzatie usilovne zapĺňať túto rubriku teraz znovu aktivizuje niekdajšie jeho literárne skúsenosti, a tak jeho obrázky zo skutočného života ako poučné príhody dostávajú už širšiu umeleckú platnosť a postupne prechádzajú v čisté beletristické práce — „Tak sa časy menia…“ (21. sapt.1905), Pán Tlčhuba v nesnádzach (5. okt. 1905 s podnázvom „Veselá poviedočka zo života amerických Slovákov“), Späť (16. nov. — 28. dec. 1905), „Mi nó spík engliš (4. — 18. jan. 1906), Ochranca komárov (len ako „Črta z amerického slovenského života“ 1. februára 1906), Pozde (15. — 22. februára 1906 s podnázvom „Poviedočka zo života amerických Slovákov“) a Prestál próby (1. — 8. marec 1906 s podnázvom „Poviedka zo života uhorských Srbov“).

Základom pre toto vydanie neboli však spomenuté práce, uverejňované v Slovenskom hlásniku, ale knižné vydanie „Spod závejov amerických“ (1906). Toto vydanie autor hneď po prvom novinárskom uverejňovaní prác sám zredigoval a upravil, avšak keďže písal po dlhšej prestávke v svojej literárnotvorivej práci (1894 — 1905), jeho jazyk má tu mnoho kazov, anglicizmov a vôbec znakov úpadku. Sám síce v „Doslove“ volá „Beda!“ nad tou „slovenčinou americkou“, no súčasne „hŕbu, ba celú légiu tlačových chýb“ pripisuje na rováš sadzačskej nepozornosti.

Jazyková úprava týchto textov vyžadovala si preto i niektoré špecifické zásahy. Okrem toho, že sme, ako i pri predošlých vydaniach, texty prepísali do dnešnej pravopisnej normy a väčšiu časť úprav sme vykonali len v hláskosloví a tvarosloví, tu sme urobili i v lexikálnom fonde textov niektoré úpravy, avšak iba ako spresnenia Petrovského vysvetľujúcich pleonazmov, ktoré mali za úlohu buď anglicizmy a iné cudzie slová vysvetliť slovenskému čitateľovi, alebo slovenské slová sprístupniť americkému čitateľovi, óo len zaťažuje text zbytočným vysvetľovaním identických slovných významov, napr.: bóska (prvá ošetrovateľka), lapaj (runner), džáb (job, práca), plyn (gás), sekser (šesták), punčochy (štrimfle, ba fusekle dobre po slovensky!) a pod. V takýchto prípadoch, ktoré sú dosť časté, ponechávame iba jeden výraz a to podľa autentického autorovho ocenenia (rozhodujúci je moment umelecký) a zámeru buď slovenské, alebo cudzie (ktoré potom, pravda, vo „Vysvetlivkách“ alebo v „Slovníku“ vysvetľujeme). V iných prípadoch, kde to len bolo možné, snažili sme sa zastaralé a cudzie slová nenahrádzať novšími, vyjmúc niekoľko bohemizmov a vyložených, vedome už z jazyka odstraňovaných tvarov a archaizmov, ktorých ponechanie by rušivo pôsobilo na vnímanie textu súčasného čitateľa. Spomenuté okolnosti a zretele vyžiadali si i viacej úprav v slovoslede (pomocné sloveso, zvratné zámeno) a v syntaxi, avšak pôvodný autorov štýl zachoval si pritom všetky tie podstatné zvláštnosti, ktoré ho už či v zmysle autochtónnosti, alebo umeleckého zámeru a efektu podľa jazykového vkusu dnešného človeka môžu pozitívne charakterizovať.