ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— mojej materi
nech ma nečaká

Pod jednou strechou
plachtí päť postelí
Na každú sa ma kúsok zmestí
(Jedna ma pýta celú)

Rozhoduje stôl
komu sa aká ujdem

Nikdy sa nevieme dohodnúť
Stále tu čaká
ktosi tretí
zakiaľ sa dvaja sami
pustia do seba

Tretia je noc
Dnes ma vyhráva

(Neujdem)

***

Mesto s bránami dokorán
spí na pol okna
(Nepustí ma von)

Po uliciach sa hrnie
spln Hrmotné nebo
po ňom grošovatie
(Cvála mu po srsti)

Vrchovatý mi ubúda
nad hlavou
(Dolu ho osedláva
Kobyla)

Ešte temne chlípe
zo speneného Dunaja

Ak ho stretneš
skrotený uzdou novu
v tlejúcom vinohrade
priplazí sa ti do lona
ako nemý slimák

Stiahne i tykadlá Zadrieme
strieborne schúlený
v stíchnutej ulite

Zakiaľ sa zloží
pod Karpatským sedlom
rozvinie medzi nami uzdu
z jemne tepaného srieňa

***

Mami
čakám ťa k obedu

V Bratislave dnes prší
slávnostne Nad Dunajom
sa rozklenula
úplná dúha
z ocele

Unesie nás —
Príď

Lemeše škrtli
o krveľ
v neoranom

Pluh vyháňa z vodorovnej brázdy
opar nad chlebom

Semeno príde za živa
na horúci rošt

Ustálenú studňu
čeril včera
nový mesiac
Vedro dnes rozhojdáva
starú kolísku

Plný klas
padol pleve do oka
teraz nevidím

Zrno si však pýta za medený groš
úročného (Úhoru splácam
od novu k novu
úžernaté zlato)
Ornica pritakáva:
poď poď poď

Úhor stúpa slzičkami
brázde do obilia

podkladá pluhu poľný peniažtek
zo žobráckej kapsičky
pastuších dlaní

Potom skôr ako prejdeš krížom
vyčkávaj
ako chodec pri červenej
kým bude zelená

Za chrbtom na preliatom
v deravom klase
deti spia

***

Lemeše štrngli
jeden o druhý

Nie som orná

Za stenou obilnice
ktorú si nestaviam
neprilipnem k poľu
hodeným hráškom

Nehodí po mne
spadnutý chlieb

Za obilnou stenou
letím po strniskách
divé husi pásť

***

Lemeše zosadli
Úhor bdie

Dymím
z vodorovných brázd

Úsporná v jadre
ako jablko
ubúdam sypkou dužinou

Zostali prebytočné ústa

(Tváre i veci
v neopatrnom dotyku
prekĺznu medzi prstami)

Je mi veterne
Nemám ani list

(Ak prekĺznuté privolávam
z úst sa mi derie vzlyk)

Primnoho leta
na deravé dlane
Pribohatý dážď
na suchom prahu

Odkvapy plné
nádoby pretekajú
Na zavretom dvore
strhlo plot

Bývam organovo
Zuním v píšťalách
(Chytil sa ma dych)

Ak otvorené uzatvorím
nevydám vzlyk

Domov sa nespoľahol na lešenie
Už nám neverí

Z rýchlych stien prší omietka
(Pomalá spomienka tehál
na murára)
Zvonku oprašuje
vnútorné murivo
(Len čo oči zatvorím
padám zo strechy)

Mlčíme ako zo sna
(Každý sám letí
námesačne do seba)
Spoliehame sa v pivnici
na nevysoký krov

Murári pravdepodobne
zamurovali do základov
pre šťastie
na takú nízku stavbu
neúmerne mnoho
slov

V riedkom chlebe
hľadáme potom skalu
Dlho a opatrne prežúvame
(Vychádza pospiatky
z tehliarovej pece)

Mala by tu byť klenba
(hoci baroková)
Len nech preklenie
hranaté ticho
(Mohlo by byť kláštorným
keby nezaškrípali múry)

Raz možno omietneme

Nezabudni potom
zobudiť murárov
ktorí iste medzi nami
zaspali

Alebo aspoň
nech sa obrátia
na druhý bok

Vyskakujeme z kože
akoby sme sa nezmestili
za stolom
Musíme mať ustavične
vodu poruke
kvôli požiaru
Obišli sme komín
a stôl zadymil

Mali by sme medzi sebou
postaviť nepriestupné steny
Je nás priveľa

Aj zrkadlo sa trasie
že sa pod sebou rozsypem
Nevyhlo sa črepinám

Preletel kameň
Okno vyhadzuje stene na oči
puknutú tvár

Musím dýchnuť na sklo
aby neprasklo
(Hneď je nás o jedného menej)

Dýcham do zrkadla
aby osleplo

Dni napli plachty
V izbe zadulo

V rozviatej hodine
donosila posteľ
do kúta
zakiaľ sa steny
šestonedeľne
ustaľovali

Nepohneš ani predmetom

Pomaličky si privykám
Zavadziam si Pomaly
budeme sem vstupovať
po jednom
predčasne
s prstom na perách
(Máme sa ujať pozostalosti
po živom)

Neodvolám sa
Ani na steny
(Obchádzam zalomený roh)

Aj dlážka sa nás nadýchala
Mohli sme sa ujať
v štvorstennom črepníku

Pod mokrou košeľou
(ramienko skoro zdrevenelo
kým na nás uschla)
snívame o lete

Letelo pred nami
s ceduľou na chrbte
(Bolo s tebou dobre
zlatá košeľa)
Na pleciach nám zhorela

***

Posteľ na drevených nohách
ožltla po liste
Ukladá nám krídla
v neoperenom kúte

Počúvaj:
vysoko nad hniezdom
zaúpel vták

Doleteli sme

Štedrý snop skĺzol
po svetlom obloku
do kúta pod peľasť

Tma je ako v rohu

Kým sa v ňom mrvím
nevyletí z raži
ani spŕchnuté pierko

Mlátime prázdnu slamu

Až po nej posteľ odkráča
k obilnej hodine
kam nás tie steny
vydýchnu?

Uzatváraš:
Jar je slamená

Neodvolávam

***

Posielame sa k vode
Mokrí každý deň
v najsuchšom okamihu
plavého popoludnia

Dunaj by ozelenel
závisťou
Sneží mu do vody
páperie z bielych topoľov
až vlny kvitnú
Už nesú jablko

Neodvolám sa
na jarný konár
Leto ešte nezačalo hĺbiť
májové pramene

Neuveriteľne lialo
zo studní Nad okraj
naliehavo Zhora
(spomínaš?)
vytryskol spodný prúd

Na nič sa nepamätám

Pod oblačnou hladinou
putuje obrátená voda

Možno breh pod chrbtom
vlhko si na nás zaspomína

Nevyvrátiš mu
ani stromom
kadiaľ sa skláňať
do hĺbky
Ako sa nespustiť
na dno

Dobehol nás
Zabudol sa zastaviť
Lámka žmýka vode čierny koreň
zakiaľ kalíme vodu

Rieka premiestňuje za nami
uveriteľné balvany
na nepochybne drsnom dne

Podhodíš hrsť
uhladeného štrku Spŕchlo
(z chmáry na čele)

Vysoký konár sa plazí
po mne pomaly
ako tieň po horľavom kmeni
Neudri na drevo
(Čakám do tmy)

Poslala nás k vode

***

Hrdzavé vidly
stoja vo vinici
ako sa zastokli

Medzi dva kamene

Aby si réva pod zubami
(dovtedy nerozhodná)
ustanovila pri koreni
koľko nad zemou udrží
a koľko unesie

Istá je iba krotká líška
Po celé leto neviditeľná
v ryšavej hline
háji zopsutý kĺč
(líška sa zjavným brokom)

Vietor ju pozná
po pachu
Nepohol ani chvostom

Len oberačka roztočila
okolo vypĺznutej révy
hrdzavý kolotoč

Je po hrozne

A ty sa pýtaš
kam sa podelo víno

Medzi dva kamene
pod hrdzavé vidly

Nech sa opiera vietor o rúčku
Nech sa poriskom oháňa
nech krivé zuby vycerí
až zima clivo zavyje
a po vinici začne vetriť
divoký pes

***

Si
Ako kameň vo vode

Nosím ťa v krvi
Som

Neodvolám

Z odkvapov prší
Načrela som do vedra
hlbokou riečicou

Zmokol mi plný klas
na holej dlani

Sýpka sa rozsýpa
bohatým chlebom
mláti cez prsty
zuhoľnatenou kôrkou
prisahá od lopaty na pec
až k srdcu pripeká

Aj striedka dočiahla svoj nôž
Rukoväť mieri presne
do dlane

Prestieram desatoro prstov
na porezaný stôl
Odkríval jednou nohou
v bohatom dyme

k chudobnému stromu
ktorý mu nestriasal jablká
pod strohou strechou

Na stenu letí
tanier z hladnej hliny
Odmietol sýte sústo
puklinou

Beriem hrnček za slovo
odvolal sa na črep
Zvoní za mnou
plytká lyžica

V preplnenej kuchyni
sklenenú vežu
podopieram lakťom

a slabnem

***

Zaodievam stôl
pred vami
(Chcel ma celú)
Prestieram si tvár
pod hanblivým obrusom
(Môj obraz
nahý dolu hlavou
na dne lyžice)

Darmo obraciate hrnčeky
Kúpete ma v mlieku
Sama po vás obrátim
prázdny stôl
hore dnom

Dlane oblizli soli
pod stolom Zvlhnutý
úsmev (ľavoboček)
umýva pravé líce

Lyžica plytko
vyzváňa za chrbtom
v hlbokom tanieri

Hľadám si samodruhý kút
kam nezaduje
Zľahnem

Stena sa ma nepýta
či udrží strecha holuba
(Privysoko hrkúta)
Zalomená rohom
odpovie srdcu v kúte

Plachá trasorítka
v prievane poskakuje
Máva do vetra vreckovkami
spozná sa v druhom kúte
sama
po perí

Dievčaťu pod peľasťou
sníva sekera

Pod nevestinou rúbe

Kým matka syna vynosí
podtína ženské nohy

Nesmiem už vstúpiť
do otvorenej izby
Noc má zelenú

Otvára iba veľké oči
synku Neboj sa
Tma je len svetlo
naruby

Svetlo naruby
kráča po dlážke
na mačacích labkách
k detskej posteli

Prítulne pradie
zatne pazúr —

Dieťa sa túli ku mne
v posteli
do ktorej ešte smie
Tma je zelená

Ráno je plné peria

(Ktosi ošklbal v noci
anjela) Svitne mi:
Do večera musím udržať
aspoň vrabca v hrsti

V noci sa zvolávam
po materskom páperí

Na pery letí prst

(Neverím vlastným očiam)

Švihli biče
z koženého neba
na chrbát

Prilipli na plecia
Na mieru kožu pristrihli

V durovom vetre
spadlo leto na mol
(Opitá slnkom
stojím v potope
so vzácnym leptom
v dlani)

Hľadám čln

Stačil by krčah
s jasnou glazúrou
(Zachádza za roh
v matnom dychu)

Stačí aj orech
s tvrdou škrupinou
(Pod jadrom puká
kladivo)

Postačí kameň
veľkosti orecha
(Stretol sa s krčahom)

S kamenným orechom
v matnom krčahu
plávam vo vzduchu

Hľadám čln

Nachádzam pod nohami
škrupinu
jadro
črep

Zavesiť vrece
na klinec
za dverami —
vyrastie pod prahom
hustý strom
(Sokol nevysliedi
slávika na susednej vetve)

Muž pri kmeni
prikladá na oheň
Preberám haluz

V dyme stretávam
matku v čiernom
s hlbokou jazvou
v sebe Dcéru
s vdovskými očami

Odväzujem sestru
z plameňa na dedovej
hranici Brata
ktorý mi udrie vnuka
odvádza beznohý syn
domov

Muž
hlava po meči
prikladá Odtiahnem
utŕženú jazvu

Odvolal sa na strom
Je vraj hustý
Slávičie pierko navysliedi
sokola na spevavej vetve

Rozprávam vrece
z klinca na kmeni

rozsýpa za dverami
piesok s kamením

Jesienky rozkvitajú
v pastvinách

Rezbársky nápev jesene
v osnove letných plodov
uhádol hlasový kľúč:

Zdvíha prst
Ruky —
Desať taktoviek
pred zimným orchestrom

Spustil bubnový dážď
do suchej trávy

Vracia pole
na konci oráčovej brázdy
pluhu (Uprostred hliny
sochársky tríbi
kamenárov hmat)

Divému šípu
naplnil črep
lupením (Štepenej ruži
vôňou tlmočí
pôvodný tŕň)

Zjesenieva sa
v plnom džbáne

Udrie mráz
Ako kameňom

Ísť
Ťažkým štetcom
po jemnom plátne
Do zimy namaľovať
zátišie s ovocím

Zavesíme obraz na stenu
(Nezves nezrelé jablko
surovým chlebom)

Napneme plátno na konár
(Nezablúď v maľovanom lese)

Namáčame vlas
do slzy Skĺzli sme
po farebnom štetci
do mútnych prameňov

Maľujeme vodou
od steny k múru
od postele k stolu
od buka k jabloni

Obraz zasklieva mráz
do priehľadného rámu

Stena zhodila tvrdý chlieb
(Na stole trpkne jablko)

Ísť Bielym štetcom
po temnom plátne

Po celú zimu bieliť
steny zátišia
chlebom a vodou