ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pľúca vzduch ústa
slovo deň Jablko
prijalo semeno
a meno Dvíhalo
stĺpy Upevnilo
trámy Krížom
pribilo nástrahu
a brvno Ovísali
zámky bez kľúčov Každý
niečo zabudol Viacerým
nestálo za hriech Mnohí
nenašli dvere a sen

Mohlo sa zaklopať

Ústa vzduch slovo
kroky čas Jablko
rástlo Ubúdalo
divokej zveri Pribudlo
molí a kožušín Za nocí
tikali v odložených
šatách nevyrastené
krídla Vtákom
opadávalo lístie Ľahostajne
leteli zrkadlá hniezdili
pod viečkami znášali
dôverne pokrivených
dvojníkov Bolo rúk
na ostrí Očí
na hrdle Jazykov
vedľa skla Črepín
okolo vykľúvania

Mohlo sa počítať

Slovo čas kroky
žena muž Jablko
rástlo Zaduli
polnočné vetry
z popolníc každé ráno
vynieslo mužov
a stopy nepriľahli
ku chodidlám Navialo
detí Do závejov
kreslili nezrelé
jablčné jadrá
šepotali Toto
je strom a zarastá
snehom Až dozrie
spadne a uletí Ujedali
zo slnka Pieskom
sa napájali Tráva
klíčila na červenú

Mohlo sa krvi nanosiť

Žena muž obraz
hlina krv Jablko
rástlo Od nôh
pritiahli mračná
neznámych krídel Zahrmeli
okolo zvoníc rozkývali
umieráčiky Srdcia
pukali kolískam V štrbinách
zachádzali hlasy Ľudí
vyvolávali
po mene Kamenné
príbytky obkľúčili
les plný stolov
a dverí Listy vyrástli
na papieri Vietor
nazízal ako okno
do tmy Chlieb
zachutil ako náhrobok

Mohlo sa slovom umlčať

Obraz krv hlina
črepina Jablko
Rástlo Na okvetí
čupela hviezda Svetlo
ucúvlo k stopke Noci
opadli znamenia a ústa
žltkasto oslovili
kosť Letel prst
povetrím kolmo
na pery Vytesal
hrboľatý kríž
a zamykal výdych
a slovo do tmy tmy
naboso vysotený
obraz a noc
a noc
akoby do nej spadlo
jablko

Slovo krv obraz
hlina kríž a bol

deň prvý

po tom poslednom