Zlatý fond > Diela > Slováci v Uhorsku


E-mail (povinné):

Ján Čaplovič:
Slováci v Uhorsku

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Petra Pohrebovičová, Alžbeta Malovcová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 109 čitateľov

Položartovné a polovážne dôkazy o tom, že Slováci sú uhorskí Angličania

Počet Slovanov v Európe sa zvyčajne odhaduje na 50 až 60 miliónov. Spomedzi všetkých národov v Európe sú najpočetnejší a najmä v krajine patriacej pod žezlo Františka Prvého je ich podľa Lichtensterna 11 750 000, podľa iných zasa 13 miliónov (pozri Annalen der öst. Lit. 1810, febr., s. 266) a v posledných rokoch predstavujú (podľa Andrého)[1] dve tretiny tunajšieho obyvateľstva. Po znovuzískaní talianskych a nemeckých krajín tvoria však sotva polovicu ich celkového počtu. Mnohí nemeckí spisovatelia popísali o nich vo svojich viac, či menej čítaných spisoch mnoho nespravodlivých a čiastočne aj nevkusných úsudkov a nechýbajú ani ozaj surové ohováračky. Nechceme tu všetko opakovať, lebo pre tých, ktorí radi čítajú, sú tieto veci tak či tak známe. Len v krátkosti chceme poznamenať, že mnohí spisovatelia vydávajú rozličné chyby, necnosti, prečiny, ba aj neresti a niektoré individuálne, zaiste nie chvályhodné vlastnosti jednotlivcov z tejto veľkej rodiny za základné črty ich národného charakteru. Slovania sa právom môžu pýtať, či sa medzi Nemcami nenájdu leniví alebo špinaví jednotlivci, nijakí hlupáci, zbojníci, podvodníci, zlodeji, a teda ľudia s takými vlastnosťami, za ktoré Nemci Slovanov zvyčajne prísne karhajú?

Nie je naším cieľom napísať apológiu na všetky slovanské kmene; chceme prispieť len poukázaním na skutočnosť, že neoprávnené odsudzovanie neplatí na Slovákov, ktorí žijú v Uhorsku.

Všetky národy, ktoré patria k veľkej európskej rodine, majú svoje zásluhy. Najviac však vynikli Angličania, a to v oblasti vedy, umenia a techniky, v baníctve, obchode, námorníctve, ba aj v poľnohospodárstve, a teda v najrozmanitejších oblastiach ľudskej činnosti.

Uhorská ríša je Európa v malom, lebo ju obývajú viaceré hlavné a vedľajšie národy, ktoré sa od seba podstatne líšia pôvodom a rečou, fyzickými a morálnymi vlastnosťami. Väčšina z nich sa venuje prevažne len jednému zamestnaniu: tak napríklad statočný poctivý Maďar žije skoro výlučne z poľnohospodárstva a chovu dobytka, usilovní Nemci sa živia čiastočne priemyslom, a obchodom, čiastočne baníctvom a roľníctvom. Rumuni sú roľníci a baníci, Slovinci obrábajú role a obchodujú, utiahnutý Rusniak ostáva pri obrábaní pôdy. Len Slováci sa venujú tým najrozmanitejším zamestnaniam.

Toto pozorovanie nás priviedlo na myšlienku porovnať ich s Angličanmi a dokázať, že Slováci sú v Uhorsku tým, za čo zvyčajne považujú v Európe Angličanov a že nespravodlivé názory, ktoré o nich mnohí nepremyslene šíria, nemôžu byť správne.

Takto, a nie inak, treba rozumieť aj nadpisu. Všetko v ňom závisí od interpunkcie, ktorá môže dať veciam rozličný význam. Nie je predsa jedno, či povieme: dôkazy o tom, že Slováci v Uhorsku sú Angličanmi, alebo: dôkazy o tom, že Slováci sú uhorskými Angličanmi. Pri prvej vete by sa mohlo ľahko zdať, že chceme Slovákov vydávať za voľakedajších spoluúčastníkov anglickej Ružovej vojny,[2] čo, pre zmilovanie! ozaj nie je naším zámerom. Ak nás niekto nechce úmyselne zle pochopiť, pouvažuje spolu s nami len o zmysle druhej vety.

Láskavý čitateľ teraz už približne vie, na čom je. Toto predbežné vysvetlenie sme považovali za potrebné preto, aby nám nikto nepripisoval úmysly, ktoré nemáme. Žiada sa však poznamenať ešte aspoň slovíčko na konto humorného vyjadrenia uvedenej paralely, lebo čitateľa, ktorý si veci chce zle vysvetľovať, môže humor zviesť k názoru, že sme písali satiru aj vtedy, keď o takéto podanie vôbec nejde. Nunquam homini satis cautum est in horas.[3]

Čitateľa, ktorý Slovákov pozná len podľa uvedených portrétov, má tento spis nielen poučiť, ale aj pobaviť. Pokúsili sme sa napísať ho tak, aby nenudil ani tých, ktorí sa o Slovákov zaujímajú len málo, alebo aj vôbec nie. Sledujeme teda dvojakú úlohu a obe sa pousilujeme splniť čo najlepšie. Náš spis nechceme však v nijakom prípade vydávať za nič iné ako za to, čím v skutočnosti je: za ľahko načrtnutý obraz o vlastnostiach a zvyklostiach slovenského národa. Ani vážny štatistik nesmie pritom obísť celkom naprázdno a zaiste tu nájde rozličné údaje, o akých sa zatiaľ možno v nijakej literatúre nedočítal. Musíme ho však už na tomto mieste priateľsky varovať, aby niektoré anekdoty alebo črty nevyzdvihoval na vlastnosti národa a aby nedával iný význam názorom, ktoré v práci vyslovujeme. Bola by to taká veľká chyba, ako keď pacient zje liek určený na vonkajšie použitie. V takom prípade nemôže byť lekár zodpovedný za napáchané škody. Z úcty k zdravému úsudku čitateľa nepovažovali sme za potrebné upozorňovať vždy na žartovne myslenú pasáž, alebo na vážne state; netriedili sme veci na dve strany a nezdôrazňovali sme: tu ide o žart! a toto je myslené vážne! Obe roviny ležia zväčša celkom vedľa seba alebo sa prelínajú. Bolo by však nezdvorilé urobiť to inak, lebo rozumný čitateľ sám všetko najlepšie rozlíši. A s rozumným čitateľom aj rátame. Aj lekár napíše bezstarostne na recept: použiť podľa rady, lebo je presvedčený, že prípravok na rany nik nezje a pilulky nik nebude rozotierať na obväz a prikladať na poranené miesto.

Záverom musíme ešte poznamenať, že vždy, keď je reč o Slovákoch, myslíme na roľníkov alebo mešťanov, výnimočne na nepočetnú šľachtu, a už nikdy nie na vládnuce vrstvy. Posledné sú totiž všade rovnaké a odhliadnuc od reči, ktorou vravia, nemajú nijakú spätosť so životom ľudu a sú len nezainteresovanými divákmi. Keď niekto chce skúmať mravy ľudu, musí sa vybrať za prvými dvoma.

Tento pozoruhodný ľudský kmeň obýva v počte 1 340 000 až pol druhého milióna územie od Bratislavy po Šariš, Zemplín a Užskú župu, celé Karpatské pohorie a jeho susedné časti; na rovine je roztrúsený po oboch stranách Dunaja a smerom na juh až po tureckú hranicu. Stretávame sa s ním v 21 župách, pričom v 12 je ich väčšina a podľa našej nezaujatej mienky si zaslúžia, aby sme ich označili za uhorských Angličanov. Genus dutum patiensque laborum! čiže národ, ktorý nemožno zniesť zo sveta! Niektorí ľudia, ktorí zle poznajú svoj vlastný materinský jazyk a zvyčajne sa z lenivosti alebo neschopnosti nenaučia nijakú cudziu reč, hovoria o nich raz ako o Slavakoch, inokedy ako o Krobotoch, lebo veď Chorvátsko leží celkom blízko pri Karpatskom pohorí. Dovoľte nám teda pokúsiť sa aj o paralelu medzi Slovákmi a Angličanmi.



[1] André — Christian Carl André (1761 — 1831), vydavateľ časopisu Hesperus, ein Nationalblatt für gebildete Leser (Praha 1809 — 1821, Stuttgart 1822 — 1832). Pedagóg a hosp. spisovateľ. Riaditeľ hospodárskej školy v Brne.

[2] Ružová vojna — mocenské boje medzi rodom Lancaster (červená ruža) a York (biela ruža) v rokoch 1455 — 1485, koncom ktorých sa dostala k moci tudorovská dynastia.

[3] Nunquam homini satis cautum est in horas — Človek nie je nikdy dosť opatrný.




Ján Čaplovič

— autor šiestich obrán slovenského národa proti maďarizácii, autor početných etnografických prác a spoluzakladateľ slovenskej etnografie ako nezávislého vedného odboru Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.