ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[10]Ako medzi ostatnými obyvateľmi krajiny, aj medzi Cigánmi sú dve triedy: obyčajní a lepší, ktorí sa spôsobom života navzájom veľmi líšia. Obyčajní Cigáni sa stále potulujú. Na konci niektorej dediny si pozbíjajú naničhodné chatky, zariadia si malú kováčsku dielňu, položia malý mech, zabijú do zeme svoju „mignonambos“ a kujú klince a všetko, čo príde. Zjedia všetko, čo sa nájde, najradšej však majú zdochnutý dobytok. Ako komora na jedlo im slúži krík, na ktorého konáre povešajú kusy mäsa. V jeho tieni kováč veselo kuje. Páľavu horúceho leta znášajú s holou hlavou rovnako dobre ako mráz v najtuhšej zime. Roztrhaní a polonahí sa tešia zo života a kradnú, kde čo môžu. Ešte viac však kradnú ich ženy.

Mnohí Cigáni sa dávajú na hudbu a dotiahnu to veľmi ďaleko bez toho, aby vedeli čítať čo len jednu notu. Povestní hudobníci boli voľakedy galantskí a gaiserskí Cigáni. Žijú a bývajú oveľa poriadnejšie ako ich obyčajní bratia. Veľmi si zakladajú na tom, aby mali čo najmohutnejšie periny.

Povestná bola huslistka Cinka Panna, ktorá umrela roku 1722 v Gemeri. Niekdajší zemepán obce Ján Lányi dal ju ako dieťa vyučiť hudbe v Rožňave a dožil sa tej radosti, že svojím umením prevýšila všetkých svojich učiteľov. Ako štrtnásťročná sa na podnet svojho panstva vydala za šikovného basistu, ktorý mal dvoch bratov. Jeden bol kontraviolista, druhý cimbalista. Aj peštiansky Bihary je vynikajúci umelec. V hre pravých maďarských piesní sa mu ťažko niekto vyrovná. Cigáni sú vôbec známi ako hudobníci, často však musia znášať biedu.

Mnohí obchodujú s koňmi, a to najmä v Sümegyskej, Szaladskej a čiastočne aj vo Veszprémskej župe. Volajú ich preto par excellentiam „lókupec“. Robia veľmi dobré obchody a často na nich aj zbohatnú. S koňmi obchodujú aj Cigáni na okolí Levíc a Lučenca, ale sú menej spoľahliví. Ich kone nie sú obyčajne lepšie ako mrciny. Na jarmokoch vedia v pravom slova zmysle upútať pozornosť hroznými vlastnosťami svojich koní. Doma im nabijú niekoľko ostrých klincov do sedla. Keď príde kupec, narozprávajú mu hotové rozprávky o tom, aký je kôň ohnivý. Nikto im neverí, lebo kôň stojí s ovisnutou hlavou a ušami, akoby sa nechcel dožiť už ani večera. Ale len čo naň kupec vysadne, začne na údiv všetkých divákov vyskakovať, ako keby bol doňho satan vliezol, lebo chrbát mu dráždia klince v sedle. Každý, kto nepozná tieto klamstvá, vraví, že by sa nebol nazdal, koľko života má taký starý kôň.

Treba sa však zmieniť aj o svadobných zvykoch Cigánov. Manželstvá uzatvárajú vo veľmi mladom veku. Sú aj také domácnosti, kde muž má sotva pätnásť a žena ani trinásť rokov. Nerobia si starosti ani s tým, že by takýchto nezletilcov nezosobášil nijaký duchovný. Zvolia si farára spomedzi seba a tento deti zosobáši. Dobrý námet na opísanie cigánskej idyly dáva to, ako sa tieto deti k sebe správajú, ako sa spolu tešia a smútia. Keď sa chystá takáto svadba, chodí kmotor, ktorého spomedzi seba vybrali, z dediny do dediny a pozýva hostí. Ako zástavu má na palici uviazanú modrú šatku. Dvanásťročnú nevestu vykrútia pod holým nebom za škripotu huslí a mladý zať sa dobre zabáva s ostatnými ženami. Mnohí z nich žijú stále bez kňazského požehnania a tak ľahko, ako manželstvá uzatvárajú, aj ich bez ďalších naťahovačiek niekoľkými fackami a údermi zrušia.

Cigáni vychovávajú svoje deti bez veľkých okolkov. Hneď po narodení ich umyjú v studenej vode, ktorú pre nedostatok vhodných nádob nalejú do malej jamy v zemi. Kolísku nemajú. Ani jeden otec nemá však takú veľkú trpezlivosť s dieťaťom ako Cigán. Táto prehnaná láska k deťom má svoju výhodu. Keď je Cigán niekomu niečo dlžný, stačí, keď mu veriteľ vezme dieťa, a hneď je uspokojený. Cigán totiž spraví všetko, len aby dostal naspäť svoj poklad.

Cigánska reč je zázračná, vedecky ešte nespracovaná miešanina. Voda je Pan, vzduch Ballvel, oheň Jak, dom Kehr, drevo Kast, strom Ciprokast, železo Tracht, kameň Paar, blesk Sinnel, Šetra sú husle a podobne. Nábožensky sú indiferentní a pridajú sa vždy k tomu náboženstvu, aké má dedina, do ktorej prídu. Cudzia je im podriadenosť, a preto sa najviac boja vojenčiny. Napriek tomu sa na ňu však často dostanú. Keď sa niektorý z nich odtiaľ vráti, aj keby bol slúžil dvadsať-tridsať rokov, čoskoro je z neho zasa kompletný Cigán.