Zlatý fond > Diela > Pravda a povera o konope


E-mail (povinné):

Jozef Ľudovít Holuby:
Pravda a povera o konope

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Zdenko Podobný, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 98 čitateľov

Pravda a povera o konope

Už Dioscorides, asi 50-ho roku po narod. Krista Pána, a Plinius, tiež asi v tom čase, spomínajú konopu, po grécky Kannabis alebo Kainabos, po latinsky Cannabis zvanú, z ktorého mena pochádza i slovenské meno tejto významnej rastliny. Podľa domnenia učencov pochádza konopa z východnej Indie, alebo z Egypta, alebo z Perska. Slávny grécky spisovateľ Herodotos, narodený 484. roku pred Kr., hovorí, že konopa rastie divo v Scýthii pri Čiernom Mori a botanik Marschal a Bieberstein našiel v Taurii divé konope. Podľa spomenutého Herodotosa, Thrákovia robievali si šaty z konopí, z nezrelých hlávok samičej (ženskej) konopy ale pripravovali si omamujúci prostriedok, ktorý je v Ázii pod menom „hašiš“ dosiaľ veľmi rozšírený. Zvlášte v Indii pestované výdružie konopy (Cannabis indica Lam.) a v Číne dochovávaná obrovská konopa (Cannabis gigantea) obsahujú omnoho viac onej vonnej živice, ktorá „hašiš“ tak omamujúcim robí. Ale i naša konopa vydáva, zvlášte trená, silný omamujúci zápach, o čom naše pilné Slovenky dobre vedia, lebo ho pociťujú pri trhaní poskonných konopí.

Medzi Hlohovcom a Nitrou videl som na zelniciach (roliach kapustou vysadených) po krajoch jednotlivé, aj na krok jedna od druhej vzdialené konopné rastliny, ako samčie (poskonné) tak i samičie (materné), ktoré dosahujú výšky 2 — 3 metrov a majú hrubé býly, tak že, keď sa ošúpajú, hodia sa za dosť silné palice. Takto po zrnku na zelnice sadené konope majú ten cieľ, aby vydaly mnoho semenca a aby odstrašovaly húsenice od kapusty, lebo ľud je v tom mylnom domnení, že bieli motýli boja sa zápachu konopného a svoje vajíčka na kapustný list nekladú. Táto obyčaj panuje i v južných krajoch Nemecka, ako o tom Leunis svedčí.

V Trenčianskej a Nitrianskej na koreňoch konopí veľmi často rastie jeden pekný, ale konopám škodlivý cudzopasník, Orobanche ramosa L., ktorú Reuss menuje „Orobanka, býková zelina“. Dakedy príživkári aj na koreňoch kukurice, ba videl som ho aj na kvetových hriadkach.

V čas jarmočný v jeseni donášajú Záhoráci zo západnej strany Malých Karpát mnoho už očesaných konopí. Dal som sa s nimi do reči a spytoval som sa ich, čí znajú „sverepé“ alebo „bláznivé“ konope a či vedia, načo ich dievky a vydajuchtivé vdovy potrebujú? Povedali, že o takých konopách nevedia. Ale ja veľmi pochybujem, že by ženy toho kraja nič nevedely o sverepých konopách, keď som v južnej Trenčianskej a v severozápadnej Nitrianskej počul rozličné povery, na takéto konope sa vzťahujúce.

Normálne konope sú dvojdomé, t. j. jedny rastliny majú samé samčie, prášnikové kvety: a to sú konope poskonné, ktoré sa po vyprášení kvetu po býľke vytrhávajú, čo je veľmi zdĺhavá práca; iné rastliny majú len samé samičie kvety, a len tieto donášajú semeno (semenec) v pozdnom lete: to sú konope materné, ktoré, keď semeno dozreje, vytrhávajú sa po celých hrstiach. Ale na konopnici nachádzajú sa zriedka aj také konope, ktoré majú na jednom býle aj samčie aj samičie kvety, sú teda jednodomé. Takéto jednodomé konope menujú naše ženičky a dievčatá „sverepá“ alebo „bláznivá“ konopa. Už ako malý chlapec, keď som sa motával pri trhaní poskonných konopí, naučil som sa rozoznávať sverepé konope. V jednom článku, „Domáce lieky ľudu slovenského“ (Letopis Matice Slovenskej, 1873, r. X., sv. 1.) napísal som o sverepej konope, že „v žiadnej, mne známej botanickej knihe nie je táto odroda konopy opísaná, myslím, že rastlinopiscom nebola známa“. A náhodou za krátky čas bol mi poslal nebohý dr. Kanitz, profesor botaniky na kľužskej univerzite, odtlačok článku berlínskeho botanika, dr. Brauna, v ktorom spomína, že našiel dva kusy jednodomej konopy, t. j. takej, kde na jednom býle boly samčie a aj samičie kvety. Obratom pošty som mu napísal, že také jednodomé konope nie sú žiadnou vzácnosťou, lebo že ich slovenské ženy a dievčatá už dávno dobre znajú, sverepými konopami ich menujú a rozličné pôverčivosti nimi vystrájajú. Spýtal som sa ho, či chce také jednodomé konope mať? Na odpoveď nemusel som dlho čakať, a že sa práve počalo s vytrhávaním poskonných konopí, zašiel som na najbližšiu kopanicu a požiadal som tam konope trhajúce dievčatá, aby mi odkladaly sverepé konope. Večer som ich mal viac než 30 pre dr. Kanitza uložených v preši. Aj dr. Baenitzovi do Königsbergu (Prusko) pre ním vydávané „Herbarium Europaeum“ poslal som 100 exemplárov, ktoré Baenitz pod menom „Cannabis sativa L. ß, monoica Holuby, sverepá konopa Slovakorum“ na všetky strany rozposlal. Nezadlho potom dostal som od hospodárskej akadémie z Halle n. S. zdvorilý list so žiadosťou, aby som im z takej konopnice, na ktorej som sverepé konope bol sbieral, dobierkou poslal 10 kg semenca, s udaním, ako husto ho treba siať? Semenec poslal som im gratis s udaním, že sa asi tak husto seje, ako raž. Či aj dochovali dakoľko sverepých konopí, neviem. Bol som im napísal, že sa u nás na každej konopnici dakoľko sverepých konopí nájde, a že to aj v Nemecku pravdepodobne tak bude.

Neskoršie (1878) opísal som tento neznámy druh konopy aj v „Oesterr. Botan. Zeitschrift“.

Z poskonných konopí je vlákno pevnejšie a krajšie, než z materných. Keď sa materné konope v pyramídach naukladané sušia, majú vrabci hody, lebo ich celé kŕdle priletujú na konope, aby sa nazobali semenca; vtedy sú vrabci najtučnejší.

Semenec po zasiatí skoro na roli vykleje; preto sa hovorí, že semenec, keby sa nehanbil, hneď za bránou by „sišiel“ t. j. vyklel. O petržľanovom semiačku nemôže sa povedať, že by bolo takým ranostajom, lebo sa o ňom hovorí, že keď ho zasejú, najprv odíde do Ríma, a až keď sa vráti, potom na hriadke pomaly schádza, čo toľko znamená, že semiačko dlho leží v zemi, až sa vzpamätá, že je už čas, aby vyklelo, a aby z neho gazdinke petržľan pre kuchyňu narástol.

Máme jedno slovenské príslovie, v ktorom sa aj konope spomínajú, a ktoré znie: „Žena opilá, ostrihaná sviňa, konope zožaté, všetko je jednaké.“ Videl som viac ráz z pomsty skosené konope, keď ešte ani poskonné neboly vytrhané; ale v čas veľkej suchoty, keď sa konope nedaly bez veľkého namáhania trhať, pre usporenie času a práce, odhodlali sa daktorí konope skosiť.

Pilné gazdinky sú rady, keď sa im konope podaria a husté i vysoké narastú, a rady majú fašiangovníkov čo najvyššie vyskakujúcich, aby im konope tak vysoko narástly.

Ľud náš konopu aj do hádanky vplietol. Taká rozšírená hádanka je: „Na hore konopa, na konope hlina, na hline zelina, na zeline sviňa.“ Hora znamená drevený stôl; konopa = obrus na stole; hlina = misa hlinená; zelina = varená kapusta; sviňa = pečená bravčovina.

Pri trhaní poskonných konopí vyberajú devy a vydajuchtivé mladé a staré vdovy (lebo, vraj, zakiaľ si babka trúfa kyšu — sadnuté mlieko — prehryznúť, nevzdáva sa sladkej nádeje na vydaj!) sverepé konope, ktoré si za pás zastrkujú, a keď ich už deväť majú, odkladajú si ich na brázdu. Týchto deväť sverepých konopí, nepozorovane do mužských nohavíc vložených a na noc pod hlavu ustlatých spôsobí devám sen: že sa im bude snívať o „osúdencovi“ t. j. o osudom im predurčenom ženíchovi. Okrem tých deväť sverepých konopí, ktoré si z konopníc domov odnášajú, ostatné sverepé konope zahadzujú, lebo keby sa vlákno takej konopy dostalo do priadze a do plátna, ten, ktorý by z takého plátna ušitý šat na sebe nosil, musel by sa — podľa ich domnenia — zblázniť alebo utopiť. Ako som inde spomenul, hovoriac o význame a smysle daktorých povier, táto posledná je takým nevedomým činom k zamedzeniu rozmnožovania sverepých konopí, aby sa prekážalo zvrhávaniu sa dvojdomej, normálnej konopy v jednodomú.

Sverepé konope dávajú do postele, lebo od ich zápachu, udajne, blchy vyskáču. Dakde dávajú do postele aj konopné plevy, lebo aj tie „buchy odháňajú“.

Konopa v jeseni vykletá a zimu pretrvavšia, keď sa na jar čerstvá nájde a vo vode uvarí, a z toho odvarku hoci jak veľkému korheľovi do páleného vleje a mu vypiť dá, tak zapríčiní, že patričný človek nikdy viac páleného piť nebude, ba ani ho viac ovoňať nebude môcť. — Kto semenec rozsieva, nesmie ani slova prehovoriť, aby ho vtáci nevyzobali z role.

Keď semenec už zišiel a vyrastie tak vysoko, že bylinky majú už 4 listy, sväzujú devy dve, vedľa seba blízko stojace konôpky farbistou niťkou, a potom tajne pozorujú, či to budú obe poskonné, alebo obe materné konope. Ak sú obe jednaké, výhľady na vydaj sú veľmi dobré; ak je jedna konôpka poskonná a druhá materná: nebude z vydaju nič. Myslím ale, že by malý radšej tak veštiť, že ak je jedna konopa poskonná (mužská, samčia) a druhá materná (ženská, samičia), tak by mohly byť výhľady na vydaj, v ktorom je nevyhnuteľne potrebné jednej mužskej a jednej ženskej osoby, a nie obidvoch z jedného pohlavia.

(1914)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.