ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[120]

Boli dvaja bratia. Jeden bol chudobný a druhý bol veľmi veľký boháč. Ten chudobný nemal viacej pri svojej duši ako jednu kravičku. Tak už videl, že nemá čo jesť so svojimi deťmi i so svojou ženou, tak vravel žene:

„Ženo, už musím s tou kravičkou ísť na jarmok, bo už nemáme čo zjesť, a my nemôžeme byť ďalej o hlade.“

Tak žena mu vymietla ostatnú múčku z bočky a upiekla mu na cestu jeden vakarovík.^[121] On vzal i sebe, i kravke tam, čo mal a išiel na jarmok i s bratom bohatým.

Pokiaľ na jarmok došiel, tak i svoje, čo mal, zjedol, i kravka mu všetko zjedla. A stalo sa, že on kravku na jarmoku nepredal. Veľmi sa trápil, ako on domov dôjde o hlade, a čo bude s deťmi jesť, keď už nemá ničoho nič. Veľmi bol lačný, čo už nemohol od hladu vydržať. Kravke, čo tam všelijakí kočiši kŕmili, pozbieral po ceste a jej dal, a sám už nemal čo zjesť. Tak vravel bratovi:

„Bratu, preboha ťa prosím, daj mi hoc len na raz do úst!“

A brat mu tak povedal:

„Dám ti, keď si dáš jedno oko vylúpnuť. Dám ti kus opreska i porciu pálenky.“

Chudobný človek tak povedal:

„Bratu, už teraz nemôžem vyžiť na svete, čo vidím, a ako si dám vylúpnuť oko, tak už zahyniem i so svojimi deťmi.“

Ako ho raz hlad prichytil, dal si oko vylúpnuť. Tak mu brat dal toho opreska i porciu pálenky. Zahryzol si a išiel zbohom ďalej.

Prídu do druhej krčmy, zas tak veľmi vylačnel, a zas si prosil od brata.

„Dám ti, bratu, i teraz, keď si dáš i druhé oko vylúpnuť.“

„Ak už dám i druhé, tak ja nemôžem ani k svojim deťom dôjsť. Daj mi jesť teraz a oči až doma vylúpneš, bo ešte ani túto ostatnú kravku mi nebude mať kto poviesť.“

„Vera, bratú, ja ti tu jesť nedám, keď si nedáš i druhé oko vylúpnuť! Ja i teba odvediem domov, i kravku ti…“

Ako už nemohol ďalej hlad vydržať, tak si dal i druhé oko vylúpnuť. Už nemal ani jedno. Čo mu brat tam dal, to zjedol, i kravke mu dačo hodil.

Išli ďalej. Ako išli, tak prišli do jedného veľmi veľkého lesa. Ako prišli doprostred lesa, tam práve utrafili pod šibeň. Bohatý brat vraví chudobnému:

„Bratu, ostaň ty tu, ja idem ďalej na stranu a k tebe prídem zaraz.“

Ako on ho tam nechal, po neho nikdy viacej neprišiel. Vzal sa i s kravkou a pošiel domov. Deti, ako sa dozvedeli, že brat otcov je už tu, pošli sa pýtať, či nejdú i ich otec. Ten bohatý brat im tak vravel:

„Ja som vášho otca na jarmoku nevidel, ani som sa ja s ním nezišiel.“

Tak plakali deti i s materou, už nemohli od hladu ani vydržať.

Ako ten chudobný zostal pod šibeňou, tak Pán Boh zoslal z neba také tri vtáčky, čo mu vraveli:

„Iď, človeče, na kolenách dajako, šmýkajúci, a na jednej lúke nájdeš jednu studienku, pri tej studienke jest taká tráva, čo keď tou vodou oči vymyješ, a trávou sa poutieraš, tak zaraz uvidíš!“

On pošiel, ako mu tie vtáčky vraveli, len išiel a došiel k tej studienke. Ako si vodou oči počliapkal a trávou sa poutieral, zaraz uvidel! Tak sa veľmi zaradoval, len sa rmútil, že ako pôjde k svojim deťom, keď nemá ani kravky, ani ničoho pri svojej duši. Tak čo bude s deťmi jesť? Prileteli tie tri vtáky zas k nemu a tak mu vraveli:

„Chudobný človeče, už sme ti jednu radu dali, ty si uvidel na oči! Teraz ti dáme druhú radu, že budeš mať i čo jesť s deťmi!“ Ďalej vraveli: „V jednej dedine voda skapala, vody niet nič, iď cez tento les, trafíš na jednu lúku, tam nájdeš jednu studňu a na nej veľký kameň privalený. Ty ho neodgúľaj, ale iď prv do dediny do krčmy. Tam povedz ľuďom, že tak i tak, ty im vodu pustíš, keď ti dobre zaplatia.“

Tak sa stalo. Ľudia mu veľa peňazí obecali, len nech im vodu pustí. On pošiel na tú lúku, odgúľal ten kameň, už mali ľudia dosť vody. Pošiel nazad do dediny, tak toľko mu dukátov zlatých dali, čo ledva ich uniesol domov.

Ako prišiel k svojim deťom, veľmi sa zaradovali. A plakali, kde bol toľko. On im všetko rozpovedal, ako sa s ním vodilo, že mu brat oči vylúpol.

Ráno im kázal, žeby mu pošli k bratovi po korec, čo pomerajú peniaze. Ale im tak povedal, žeby nepovedali, načo im ten korec. Deti pošli. Pýtal sa ich báčik, čo budú tým korcom merať, že ani pšenice nemajú, ani nič, tak načo im ten korec?

Deti s korcom prišli domov, tak pomerali tie peniaze, ale kdesi na obrúčku sa ulepil jeden dukát. Ako odniesli korec, tak báčik hľadel, čo ním merali, či sa dakde dačo nevopchalo. A ako obrátil korec naspäť, tak našiel tam jeden dukát zlatý, zaraz udrel na brata chudobného, skade vzal tie peniaze. Ten brat chudobný mu tak povedal:

„Bratu, daj si tak oči vylúpnuť ako i ja, tak i ty toľko peňazí prinesieš!“

Bohatý brat tak vravel:

„Tak vylúpni mi oči, bratu, a poveď ma tam na to miesto, kde som ťa ja vtedy nechal!“

„Ja ti to vďačne tiež urobím.“

Tak vylúpol mu oči a zaviedol ho tam pod tú šibeň. Ako ho tam nechal, tam zostal. A tam je i doteraz, keď neumrel.